Plukovník gšt. Alois Ballay

Plukovník gšt. Alois Ballay sa narodil 25. 2. 1905 v Považskej Bystrici. Civilné vzdelanie ukončil v roku 1923, keď absolvoval Čs. štátne reálne gymnázium Ľ. Štúra v Trenčíne. Do čs. brannej moci ho odviedli 27. 8. 1923 pri dobrovoľnom odvode a včlenili k p. pl. 17. Dňom 1. 10. 1935 ho prijali ako vojenského akademika do Vojenskej akadémie, ktorú úspešne skončil 15. 8. 1925. V tento deň ho menovali za por. a premiestnili k del. pl. 10, kde zotrval do 30. 9. 1925. Od 1. 10. 1925 – 17. 7. 1926 frekventant aplikačného kurzu pre dôstojníkov delostrelectva. Od 14. 8. 1926 – 14. 9. 1933 zastával veliteľské funkcie na stupni batéria v rámci del. pl. 10. Od 1. 10. 1929 bol povýšený na npor. del. Dňa 15. 9. 1933 bol premiestnený k del. pl. 109, kde zotrval do 31. 3. 1935. V rámci del. pl. 109 zastával funkcie I. dôstojníka batérie, II. dôstojníka náhradného oddielu a II. pobočníka veliteľa pluku. V období od 1. 4. 1935 – 14. 7. 1935 bol v hodnosti kpt. del. pridelený k VZÚ Praha. Od 15. 7. 1935 – 29. 9. 1935 vykonával funkciu II. pobočníka veliteľa del. pl. 109. Od 30. 9. 1935 – 30. 9. 1936 pôsobil v rámci del. pl. 4 v Josefove. 1. 10. 1936 – 2. 5. 1938 frekventant 1. – 2. roč. VŠV v Prahe. Počas štúdia bol povýšený na škpt. del. (1. 7. 1938). Od 3. 5. 1938 – 13. 3. 1939 bol pridelený k veliteľstvu II. zboru v Hradci Králové. 13. 3. 1939 vzhľadom na rozpad Č-SR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava bol ako dôstojník slovenskej národnosti odoslaný na Slovensko. 14. 3. 1939 bol ustanovený za prednostu 4. oddelenia HVV. 1. 4. 1939, podľa iných prameňov 17. 5. 1939, bol povýšený na mjr. gšt. a preradený do skupiny dôstojníkov gšt. Od 28. 8. 1939 – 9. 10. 1939 pôsobil v poli počas vojny proti Poľsku, ako náčelník 4. oddelenia veliteľstva „Bernolák“. 1. 10. 1940, podľa iných prameňov 1. 7. 1939, A. Ballaya premiestnili k veliteľstvu 1. divízie v Trenčíne, kde zotrval ako 1. dôstojník veliteľa divízie až do 26. 6. 1941, keď ho odoslali do poľa. Dňa 22. 8. 1941, podľa iných prameňov až 28. 8. 1941, sa vrátil z poľa na Slovensko. Od 29. 8.–15. 11. 1941 bol pridelený na historické oddelenie MNO. Od 16. 11. 1941 – 28. 3. 1942 opäť v poli, kde zastával funkciu NŠ RD. Po návrate z poľa do zázemia absolvoval frontovú dovolenku (29. 3. 1942 – 15. 5. 1942). Od 16. 5. 1942 do 7. 7. 1942 ho opäť pridelili na historické oddelenie MNO. Dňa 9. 7. 1942 nastúpil na výkon služby na VVZ, kde od pplk. gšt. E. Novotného prevzal funkciu NŠ VVZ. Od 17. 9. 1942 B. zastupoval vo funkcii plk. gšt. Š. Jurecha, veliteľa VZ. Dňom 1. 5. 1943 bol zaradený do základného a pokračovacieho pilotného výcviku v LŠ, ktorý ukončil 23. 10. 1943, resp. 15. 12. 1943, keď bol menovaný za pilota-letca. 21. 12. 1943 bol povýšený do hodnosti plk. gšt. (s účinnosťou a poradím od 1. 7. 1943). 1. 1. 1944 bol menovaný za poľného pilota-letca. Dňom 1. 1. 1944 ho prezident SR ustanovil za veliteľa VZ. Funkciu veliteľa VZ vykonával do 20. 8. 1944, keď ho uvoľnili z funkcie veliteľa VZ, s určením za vojenského atašé SR v Berlíne. Od 1. 9. 1944 vojenský a letecký atašé SR v Berlíne, kde vo funkcii nahradil gen. II. tr. A. Malára. 16. 10. 1944, pri návrate do Bratislavy, A. Ballaya v Břeclavi zaistili nemecké bezpečnostné orgány. 23. 10. 1944 bol oficiálne odvolaný z funkcie vojenského atašé SR v Berlíne. Podľa vlastných vyjadrení, ktoré predložil aj rôznymi potvrdeniami, či svedeckými vyhláseniami spoluväzňov, ho Nemci mali väzniť až do 29. 4. 1945. Po skončení druhej svetovej vojny bol vyšetrovaný čs. spravodajskými orgánmi. Do čs. povojnovej armády ho nepovolali. 1. 4. 1948 bol daný na dovolenku s čakaním v hodnosti škpt. gšt. Zároveň zrušili jeho povýšenia na mjr. gšt, pplk. gšt. a plk. gšt., ktoré dosiahol v období neslobody. 1. 11. 1948 bol preložený do výslužby (nesup.) ako škpt. gšt. v. v. (nesup.). V roku 1949 mu bola odňatá aj hodnosť škpt. gšt. z dôvodu, že jeho postoje a konanie nedáva záruku, že bude spoľahlivým a celkom oddaným ľudovo-demokratickému zriadeniu. Po takmer dvadsiatich šiestich rokoch od nástupu na vojenskú službu sa stal opäť príslušníkom mužstva ako vojak v zálohe. Zomrel 23.2.1982 v Bratislave.


Text: pplk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: zbierka pplk. v. v. PhDr. Petra Šumichrasta, PhD., VHÚ Bratislava