Automatická plynová pištoľ Slavia APP 661

V zbierkach Vojenského historického múzea v Piešťanoch sa nachádza dnes už skoro zabudnutá pištoľ kalibru 4,5 mm, ktorá svojím vzhľadom i rozmermi nápadne pripomína známu nemeckú pištoľ Luger P-08 Parabellum, ale svoj pôvod má v bývalom Československu. Pištoľ bola skonštruovaná ako automatická plynová pištoľ na bombičky s oxidom uhličitým (CO2). Za zmienku stojí, že pištoľ bola v dobe svojho vzniku zaradená do kategórie hračiek z dôvodu ľahšieho splnenia rôznych legislatívnych ustanovení. Ako výcvikovú športovú zbraň ju mohla používať aj mládež do 15 rokov pod dozorom dospelých osôb. Na úlohe pri vzniku pracovali konštruktéri Jiří Čermák, Bohuslav Novotný a Karel Vystrčil. Konštrukcia vzduchovej pištole prebiehala v období jej vzniku mimo rámec pracovných povinností jej tvorcov. V tom čase sa na domácom trhu objavili tiež sifónové fľaše, s čím súviselo aj rozšírenie CO2 bombičiek s obsahom náplne 8 gramov. Konštruktéri (medzi nimi aj tvorcovia „samopalu“ vz. 58) sa rozhodli navrhnúť jednoducho realizovateľnú konštrukciu izbovej športovej pištole na plynové bombičky. Inšpiráciou sa stali aj zahraničné katalógy ponúkajúce rôzne typy zbraní využívajúce oxid uhličitý a rovnako aj konštruktérsky útlm na začiatku 60. rokov 20. storočia. Predstava o základnom charaktere vlastností pištole spočívala v automatickej funkcii zbrane pre jednotlivé výstrely pri použití CO2 náplne a v atraktívnom vzhľade zbrane. Konštruktér si v danej dobe ako vzor vzhľadu zvolil siluetu stále populárnej pištole kalibru 9 mm Parabellum konštrukcie Lugera vz. 08. Ako strelivo v súvislosti s riešením systému podávania bol zvolený brok č. 11, ktorý v porovnaní so nábojom typu Diabolo značne uľahčil konštrukciu. Hlaveň kalibru 4,5 mm bola riešená s hladkým vývrtom. Praktickou nevyhnutnosťou bol aj odnímateľný zásobník, ktorý po vytiahnutí nenechal žiadnu strelu v zbrani. Kapacita zásobníka umožňovala vložiť 7 brokov a v závislosti od náplne bombičky bola pripravená na vystrelenie 40 – 80 brokov. Vzhľadom na veľkú kapacitu bombičky musela byť vybavená aj poistkou proti odpáleniu. Tvarovanie rukoväte bolo navrhnuté pre pravú a aj ľavú ruku. Pištoľ vyrábal závod Presné strojírenství, n. p. Uherský Brod. Na výrobu tela zbrane bola zvolená ľahká zliatina. Pištoľ bola aj v materiálnom vybavení armády v podskupine „Výcvikové a športové zbrane a strelivo“. Na svoju dobu išlo o atraktívnu športovú zbraň a v súčasnosti je zasa lákadlom pre zberateľov historických vzduchových zbraní, pripomínajúcu atmosféru detstva, alebo mladosti našich otcov i dedov.

Text/foto: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ - VHM Piešťany

Zdroje:
ČERMÁK, Jiří. Čtyřicet let konstruktérem zbraní 1946-1986 : Od samopalu ČZ 247 ke zbraňovému kompletu LADA. Brno : Ardent, 1999, 122 s. ISBN 80-238-3397-9.
Technické pokyny. Číselník materiálu třídy 01. Praha : FMO, 1992, 100 s.
Automatická plynová pistole APP-61 - technický popis. Zbrojovka Brno.