12,7-mm veľkokalibrový letecký guľomet JakB
Zbierku automatických zbraní vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch spestruje mohutný štvorhlavňový veľkokalibrový rotačný guľomet. Vychádza z konštrukcie P. G. Jakuševa a B. A. Borzova (JakB) a bol označovaný GRAU indexom aj ako 9-A-624. Vývojové práce začali počas 60. rokov 20. storočia, ale do výzbroje vrtuľníkov v sovietskej armáde bol prijatý v roku 1977. Určený bol na ničenie ľahko obrnených pozemných cieľov, živej sily a vzdušných cieľov z prednej polosféry vrtuľníka Mi-24D do vzdialenosti 2 000 metrov. Predstavoval náhradu za 12,7-mm letecký guľomet Afanasijeva, ktorý sa v priebehu svojej služby preukázal ako nedostatočný z hľadiska rýchlosti streľby, pre použitie vo vrtuľníkoch. Štvorhlavňový guľomet JakB predstavoval celkom originálny systém nového typu, ktorý v tom čase nemal obdobu nielen na domácej pôde, ale i v zahraničnej praxi. Išlo o zbraň s rotujúcim zväzkom hlavní, bez použitia elektrického pohonu. Pre rozbeh systému bola použitá pružina uložená v osi rotácie hlavňového zväzku, ktorá sa pred streľbou napla. Počiatočné otočenie hlavňového bloku zabezpečovalo spúšťacie ústrojenstvo tvorené touto pružinou a planétovým mechanizmom alebo pyro-spúšťačom. Pružina na začiatku streľby začala otáčať zväzkom a po streľbe sa opäť napla pôsobením kinetickej energie rotujúcich hlavní. Počas streľby bol pohon vykonávaný pomocou prachových plynov. Spúšťanie sa uskutočňovalo diaľkovo pomocou elektrospúšte, ktorá uvoľnením pružiny zabezpečila činnosť spúšťového mechanizmu. Zbraň využívala uzamknutý rotačný záver, pričom zásobovanie muníciou bolo zabezpečené kovovým rozpadávacím pásom. Na streľbu z guľometu bol vyvinutý špeciálny náboj 12,7 x 108 mm s dvoj-strelou (dve strely umiestnené za sebou), v ktorej bolo nalisované oceľové i olovené jadro so zápalnou zmesou. Nový náboj priniesol približne jedenapolkrát vyššiu efektívnosť guľometu. Išlo o priebojno-zápalný náboj (1SL) a druhý typ so svietiacou strelou (1SLT). Teoretická rýchlosť streľby guľometu JakB sa pohybovala od 4 000 do 4 500 výstrelov za minútu. Životnosť hlavní bola udávaná v rozsahu od 8 000 do 10 000 výstrelov. Guľomet sa upevňoval do unifikovaného streleckého pohyblivého stanoviska USPU-24, ktoré bolo umiestnené v prednej časti viacúčelového bojového vrtuľníka Mi-24. Ďalším spôsobom umiestnenia bolo upevnenie v podvesenom kontajneri GUV-8700 (9-A-669) spolu s dvomi 7,62-mm štvorhlavňovými guľometmi GŠG. V takom prípade niesol vrtuľník dva kontajnery a vypáliť mohol až 533 výstrelov za sekundu. Zaujímavosťou je, že v určitom období nebol v leteckej výzbroji prostriedok na efektívnu likvidáciu balónov. Strely s trhavým účinkom neboli dostatočne citlivé na aktiváciu pri kontakte s polyetylénovým plášťom balóna s hrúbkou 30 – 40 mikrónov. V období počas rokov 1959 – 1964 bol na riešenie problému v ZSSR vyvinutý originálny náboj 12,7 x 108 mm s projektilom, ktorý dokázal vytvoriť v plášti balóna trhliny s rozmermi 200 – 300 cm2. Súčasť tohto náboja tvorila zápalná strela s okamžitým účinkom veľkej citlivosti. Neskôr v roku 1972 bola strela modernizovaná zavedením mechanizmu samo-zničenia. Výroba v tom čase už ustala z dôvodu nahradenia balónov modernejšími kozmickými prostriedkami prieskumu. Avšak uvedený náboj bolo možné v neskoršom období využiť aj pre guľomet JakB. Do výzbroje československého letectva sa guľomety dostali v roku 1978. Po rozdelení Československa sa zbrane nachádzali naďalej vo výzbroji Armády Slovenskej republiky a neskôr v Ozbrojených silách SR, až do vyradenia viacúčelových bojových vrtuľníkov typu Mi-24 v roku 2011.
Text/foto: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ - VHM Piešťany
Zdroje:
12,7-мм патроны [online]. Dostupné na internete:
<https://kk-combat.ucoz.ru/proekt1/Htm_boot/m_127.html>. [cit. 2019-12-25].
БОЛОТИН, Д. Н. История советского стрелкового оружия и патронов. Санкт-Петербург : Полигон, 1995, 303 s. ISBN: 5-85503-072-5.
FENCL, Jiří. Dva ruské Gatlingy. In Střelecká revue, 2016, roč. 48, č. 3, s. 48-49. ISSN 0322-7650.
Отечественньте крупнокалиберные пулеметы (часть II) [online]. Dostupné na internete: <http://www.xliby.ru/transport_i_aviacija/tehnika_i_vooruzhenie_1998_03/p2.php>. [cit. 2019-12-27].
LESKOVSKÝ Peter. VP-780. Štvorhlavňový rotačný guľomet 9-A-624. VLU-Prešov. 69 s.
Let-45-1/2, Vrtulník Mi-24D - popis - letecká výzbroj. Praha : MNO, 1978. 139 s.
