Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Rádiová stanica RF-10 (TAKT-1)

Vypublikované:
Rádiová stanica RF-10 (TAKT-1)
V ČSĽA v sedemdesiatych rokoch 20. storočia medzi spojovacími prostriedkami dominovala sovietska technika. Postupne však dochádzalo k jej obmene modernejšími spojovacími prostriedkami, medzi ktorú patrila aj čs. rádiostanica RF-10.

Rádiostanica RF-10 bola prenosná veľmi krátkovlnná (ďalej „VKV“) rádiostanica s výkonom 1 Watt, ktorá bola určená najmä pre spojenie na stupni rota – čata. Do armády bola zavedená v roku 1973 a postupne nahrádzala staršie VKV rádiové stanice typu ASTRA.

RF-10, ktorá bola označovaná aj ako TAKT-1, prešla v tom období úspešne vojenskými skúškami. Vďaka nízkej hmotnosti, menším rozmerom a jednoduchému ovládaniu si rýchlo získavala priaznivcov. Vykonané boli aj porovnávacie skúšky so sovietskou rádiostanicou MALYŠ a bulharskou rádiostanicou NARCIS-M. Vojskové skúšky následne preukázali, že TAKT-1 (RF-10) spĺňa stanovené takticko-technické požiadavky. Následne bolo od roku 1976 začaté ich postupné zavádzanie do ČSĽA, čomu napomohol fakt, že v tomto roku bolo vyrobených až 2 500 súprav RF-10. Ich producent, štátny podnik Tesla Pardubice, vyprodukoval do ukončenia výroby viac ako 30 000 súprav.

Rádiostanica bola skonštruovaná ako prenosná jednou osobou – obsluhou, čo umožňovala jej nízka hmotnosť a malé rozmery. Vycvičený vojak zvládol jej obsluhu bez väčších problémov, predovšetkým pre jednoduchosť jej ovládania. Kvalita prenosu signálu závisela od poveternostných, bojových a terénoch podmienok.

Súprava pozostáva z rádiovej stanice RF-10, dvoch zdrojových skriniek vrátane akumulátorových článkov, mikrotelefónu, dvoch kusov prútovej antény (1,5 metra a 0,5 metra), závesnej antény s cievkou (3,3 metra), smerovej dlhej antény s cievkou (30 metrov), závesnej šnúry s cievkou (20 metrov), popruhu, priečneho popruhu, obalu pre rádiovú stanicu, obalu pre zdroj, záznamníka, technického listu, návodu na obsluhu, zoznamu predmetov súpravy, prepravného obalu, visiaceho zámku s kľúčmi a sady záložných súčiastok uložených v plechovej tabatierke.

Skrinka rádiovej stanice je zhotovená z hliníkového plechu. Na čelnej strane sú pokyny pre obsluhu prístroja s vizuálnym znázornením. Taktiež sa tu nachádzajú údaje o dosahu pri použití rôznych druhoch antén. Ochranný obal je zhotovený z polyamidovej plachtoviny s naneseným PVC, čo zabezpečuje jeho nepremokavosť a tým chráni samotné zariadenie. Hmotnosť celej súpravy v prepravnom obale je 8,1 kg. Samotná rádiová skrinka s batériou, anténou, akustickým meničom a popruhom váži približne 3,1 kg.

RF-10 tvoria štyri základné funkčné celky. Sú to prijímač, vysielač, napájacie a pomocné obvody, obvody tvorby frekvencie. Prevádzková teplota bola od -35 °C do +60 °C. Pri teplote -50 °C až + 70 °C bola taktiež schopná prevádzky, avšak so zníženými parametrami. Napájaná bola pomocou zdrojovej skrinky, ktorá pozostávala z piatich kusov článkov NiCd 4Ah zostavených do batérie s napätím 6V. Doba prevádzky bola pri plnom nabití pri pomere príjem: vysielanie (5:1) približne 10 hodín. Frekvenčný rozsah je 44,00 až 53,975 MHz. Dosah tejto VKV rádiostanice bol pri použití prútovej antény, dĺžky 0,5 metra, 1 kilometer (pri dĺžke 1,5 metra 5 kilometrov) až do 20 km pri smerovej anténe. Taktiež umožňovala spojenie s rádiovými stanicami R-105, R107, R-111, R-123, neskôr aj s R-173 a s RF-13. Pomocou osobitného príslušenstva bolo možné rádiostanicu inštalovať aj do vozidiel.
Rádiostanica RF-10 sa nachádzala nielen vo výbave ČSĽA, ale využívali ju aj zložky ministerstva vnútra. Dostala sa aj do výzbroje Ľudových milícií. Po rozdelení Československa ju dlhé roky používali aj obe nástupnícke armády. Dlho sa udržala i vo výzbroji Civilnej ochrany. Pre úplnosť treba uviesť, že existovala aj verzia s opismi na skrinke v ruskom jazyku, ktorá bola určená pre bývalý Sovietsky zväz. Medzi zberateľmi sa dochovala aj skrinka s anglickými opismi pre obsluhu.

V zbierkovom fonde Vojenského historického múzea v Piešťanoch sa nachádza niekoľko súprav, ktoré boli získané bezodplatným prevodom od Ozbrojených síl SR.

Text a foto: Mgr. Lukáš Danko (VHÚ-VHM Piešťany)


Zoznam použitej literatúry:
BURIAN, Michal – RÝC, Jiří. Historie spojovacího vojska. Praha : Ministerstvo obrany ČR – Agentúra vojenských informací a služeb, 2006, 247 s. ISBN 978-80-7278-411-1
HORNÍK, Miroslav. Spojovacia technika vyrábaná v Československu a používaná počas studenej vojny. Bratislava : vlastným nákladom, 2020, 130s. ISBN 978-80-570-2583-2
Spoj-21-57/1. Rádiová stanice RF-10. Technický popis I. díl. Praha : Ministerstvo národní obrany, 1977, 188 s.
Spoj-21-57/2. Rádiová stanice RF-10. Technický popis II. díl. Praha : Ministerstvo národní obrany, 1977, 53 s.
Rádiová stanice RF-10. Návod k obsluze. 1980, 61 s.
Zoznam internetových zdrojov:
<http://www.csla.cz/vyzbroj/spojovaciprostredky/rf10.htm>
<https://www.vu9967.cz/technika/radiove-stanice/radiova-stanice-rf-10>
<http://rf-10.nazory.cz/zajimavosti.htm>
<https://sptech.sk/clanok?id=mR6djeWlqMIchPx>
<https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_puchov/co/2014/posvp/Material_civilnej_ochrany.pps>
Ostatné zdroje:
Telefonická komunikácia s PaedDr. Miroslavom Horníkom (OM3CU) dňa 3. februára 2023.
Přísahám že budu věrně sloužit strane i lidu. Dokumentárny film venovaný 30. výročiu víťazného februára. Réžia: Miroslav Burger, Československo, 1973. Dostupné na: <https://www.youtube.com/watch?v=bSlGcmSJUTg>

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky