Vojenský predpis J-6b Poučenie o mobilisácii pre obecnie predstavenstvá
V organizácii rakúsko-uhorskej armády sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 došlo k výrazným zmenám. Cisársko-kráľovská armáda sa na základe troch zákonných článkov z roku 1868 rozdelila na cisársko-kráľovské vojsko, cisársko-kráľovské vojenské námorníctvo, vlastibranu (Landwehr / Magyar Királyi Honvéd) a domobranu (Landsturm / Népfelkelés). Práve prvý článok – Zákonný článok o branných silách okrem iného zaviedol všeobecnú brannú povinnosť a určoval zloženie a úlohu obranných síl, definoval dĺžku základnej vojenskej služby a spôsoby doplňovania armády a stanovoval základné prvky budovania a organizácie armády. Všeobecná branná povinnosť sa vzťahovala na všetko mužské obyvateľstvo vo veku 19 – 42 rokov, pričom aktívna služba trvala 4 roky. Zákonný článok o branných silách z roku 1889 znížil aktívnu službu na tri roky. Po skončení základnej vojenskej služby boli branci vedení 7 rokov v zálohe, po splnení ešte pôsobili 2 roky v zálohe vlastibrany a 10 rokov (resp. do dovŕšenia 42 r) v tzv. náhradnej službe – ako záloha domobrany.
