Odznak Oddielu armádnych pretekárov III. triedy
Telovýchova a šport zohrávali a aj dnes zohrávajú v živote vojakov významnú úlohu. Už prvá svetová vojna ukázala, že víťazstvo v boji nezávisí len od technickej vybavenosti, kvantitatívnej prevahy síl či palebnej prevahy, ale do veľkej miery medzi rozhodujúce činitele patrí aj človek s jeho osobitnými predpokladmi. Aj mnohí z príslušníkov československej brannej moci, ktorá sa formovala pod patronátom francúzskej armády, kladúcej dôraz aj na mravnú a telesnú kvalitu vojska, boli členmi rôznych telovýchovných organizácií, medzi ktorými v medzivojnovom období vynikal najmä Sokol. Do rozvoja telovýchovy a športu v armáde, rovnako aj do iných oblastí života, zasiahli udalosti druhej svetovej vojny. Obnovenie športu v novovzniknutej slovenskej armáde nebolo síce bezproblémové, ale v mnohých smeroch nadviazalo na telovýchovnú činnosť predchádzajúceho obdobia. Napriek tomu, že slovenská armáda sa aktívne zapojila do druhej svetovej vojny, podporovala telovýchovu a šport a dokonca vytvorila podmienky aj pre vznik nových, pre armádu netypických organizačných foriem.
Jednou z nich bol Oddiel armádnych pretekárov („OAP“). Vznik tohto oddielu súvisel so zmenami vo vojenskej telovýchove s cieľom zabezpečenia športovej reprezentácie armády na verejnosti. Základom pre jeho vznik sa stalo futbalové družstvo posádky Bratislava, ktoré bolo sústredené do 1. pešieho pluku v Svätoplukových kasárňach v Bratislave, ku ktorým sa o čosi neskôr pridali aj hokejisti. Oficiálne bol OAP zriadený výnosom č. 218327/130 zo dňa 20. januára 1941. K existujúcim družstvám boli postupne pridané aj odbory ľahkej atletiky, jazdecký, plavecký, volejbalový, pästiarsky, lyžiarsky, cyklistický a mnohé iné. Činnosť AOP spočiatku riadil telovýchovný referent MNO, od 1. septembra 1943 velenie prevzala športová styčná komisia MNO, ktorá sa zároveň stala zástupcom armádneho športu. Na čele oddielu stál veliteľ, ktorého funkcia bola systematizovaná a určená pre nižšieho dôstojníka. Oddiely sa vnútorne členili na odbory, ktoré trénoval veliteľ odboru alebo zmluvný tréner. Veliteľ zodpovedal za športový výcvik a vzorné vystupovanie mužstva, bol prítomný na tréningoch, viedol spoločný tréning odborov a pod. V jeho kompetencii bol aj výber príslušníkov do jednotlivých odborov z radov športovcov. Členmi oddielu sa mohli stať aj vojaci prezenčnej služby, ktorí preukázali výkonnosť na športových podujatiach, gážisti v tabuľkových počtoch i mimo nich. Členmi sa dokonca mohli stať i ženy, v oficiálnych súťažiach však neštartovali. V štruktúre OAP mal osobitné postavenie jazdecký odbor, ktorého príslušníkmi boli výhradne dôstojníci, a šachový odbor, ktorého členmi boli najmä vojenskí akademici.
Situáciu v armádnom športe do značnej miery determinoval priebeh vojny. V máji 1944 bol v dôsledku leteckého bombardovania Bratislavy OAP presťahovaný do kasární J. Holubyho v Pezinku a spojený s Oddielom pretekárov pracovného zboru. Pôvodný zámer jeho premiestnenia späť do Bratislavy v septembri 1944 nebol realizovaný. Po rozpade slovenskej armády v septembri 1944 zanikol aj OAP a vo svojej činnosti pokračovala len tzv. Futbalová jedenástka Domobrany, organizačne začlenená do 1. pešieho pluku Domobrany.
Aj napriek vojne a s ňou spojenými komplikáciami treba povedať, že príslušníci OAP sa za veľmi krátky čas zaradili medzi slovenskú športovú elitu. Svedčí o tom aj úspech futbalového klubu, ktorý sa hneď v prvom roku prebojoval do najvyššej súťaže, v sezóne 1942/1943 bol najlepším športovým klubom a v roku 1943 sa stal majstrom Slovenska. Medzi príslušníkov OAP patrili aj významné osobnosti Slovenského národného povstania, ako napr. Ján Golian, Emil Prát, Mirko Vesel, Július Nosko a i.
Prirodzenou súčasťou činnosti oddielu bolo aj oceňovanie jej príslušníkov za športové výkony, ale aj ďalších osôb, ktorí sa zaslúžili o rozvoj armádneho športu. V slovenskej armáde boli rozkazom MNO v januári 1941 zriadené odznaky OAP, ktoré vychádzali zo vzoru nemeckých Reichssportabzeichen. Odznak OAP tvorí veniec olivových listov, na ktorom je čierny smaltovaný trojuholník so štylizovaným orlom so štátnym znakom na hrudi a vencom v pazúroch. Nad trojuholníkom je zvlnená smaltovaná stuha v národných farbách s nápisom OAP. Udeľoval ich a ich evidenciu viedol spočiatku telovýchovný referent MNO, neskôr športová styčná komisia MNO. Odznak mal tri varianty: zlatý, strieborný a bronzový a udelené mohli byť po trojmesačnej službe v OAP. Zlatý a strieborný odznak bol udeľovaný tým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj armádneho športu (telovýchovný referent MNO, členovia športovej styčnej komisie MNO, veliteľ OAP a pod.). Bronzový odznak bol určený pre športovca – príslušníka OAP.
Do zbierok VHM bol v roku 1999 zaradený odznak OAP III. triedy (s bronzovým vencom), ktorý bol nadobudnutý kúpou a významným spôsobom tak obohatil zbierku športových armádnych vyznamenaní a odznakov.
Text/Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
Použitá literatúra:
BUČKA, Peter. Armádna telovýchova a šport v rokoch 1918 – 1939. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 87 – 95.
BUČKA, Peter. Armádni športovci v SNP. In Obrana, roč. 22, 2014, č. 8, s. 16-17.
BUČKA, Peter. Šport v armáde Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 3, s. 131 – 139.
ŠUMIICHRAST, Peter. Výchovná práca v slovenskej armáde v zázemí v rokoch 1939 – 1944. In Vojenská história, roč. 6, 2002, č. 2, s. 26 - 42
VANĚK, Michal. Futbal pod hákovým krížom. Príbeh Leopolda „Jima“ Šťastného. Dostupné online: https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/historia?clanok=futbal-pod-hakovym-krizom-pribeh-leopolda-jima-stastneho-1
Jednou z nich bol Oddiel armádnych pretekárov („OAP“). Vznik tohto oddielu súvisel so zmenami vo vojenskej telovýchove s cieľom zabezpečenia športovej reprezentácie armády na verejnosti. Základom pre jeho vznik sa stalo futbalové družstvo posádky Bratislava, ktoré bolo sústredené do 1. pešieho pluku v Svätoplukových kasárňach v Bratislave, ku ktorým sa o čosi neskôr pridali aj hokejisti. Oficiálne bol OAP zriadený výnosom č. 218327/130 zo dňa 20. januára 1941. K existujúcim družstvám boli postupne pridané aj odbory ľahkej atletiky, jazdecký, plavecký, volejbalový, pästiarsky, lyžiarsky, cyklistický a mnohé iné. Činnosť AOP spočiatku riadil telovýchovný referent MNO, od 1. septembra 1943 velenie prevzala športová styčná komisia MNO, ktorá sa zároveň stala zástupcom armádneho športu. Na čele oddielu stál veliteľ, ktorého funkcia bola systematizovaná a určená pre nižšieho dôstojníka. Oddiely sa vnútorne členili na odbory, ktoré trénoval veliteľ odboru alebo zmluvný tréner. Veliteľ zodpovedal za športový výcvik a vzorné vystupovanie mužstva, bol prítomný na tréningoch, viedol spoločný tréning odborov a pod. V jeho kompetencii bol aj výber príslušníkov do jednotlivých odborov z radov športovcov. Členmi oddielu sa mohli stať aj vojaci prezenčnej služby, ktorí preukázali výkonnosť na športových podujatiach, gážisti v tabuľkových počtoch i mimo nich. Členmi sa dokonca mohli stať i ženy, v oficiálnych súťažiach však neštartovali. V štruktúre OAP mal osobitné postavenie jazdecký odbor, ktorého príslušníkmi boli výhradne dôstojníci, a šachový odbor, ktorého členmi boli najmä vojenskí akademici.
Situáciu v armádnom športe do značnej miery determinoval priebeh vojny. V máji 1944 bol v dôsledku leteckého bombardovania Bratislavy OAP presťahovaný do kasární J. Holubyho v Pezinku a spojený s Oddielom pretekárov pracovného zboru. Pôvodný zámer jeho premiestnenia späť do Bratislavy v septembri 1944 nebol realizovaný. Po rozpade slovenskej armády v septembri 1944 zanikol aj OAP a vo svojej činnosti pokračovala len tzv. Futbalová jedenástka Domobrany, organizačne začlenená do 1. pešieho pluku Domobrany.
Aj napriek vojne a s ňou spojenými komplikáciami treba povedať, že príslušníci OAP sa za veľmi krátky čas zaradili medzi slovenskú športovú elitu. Svedčí o tom aj úspech futbalového klubu, ktorý sa hneď v prvom roku prebojoval do najvyššej súťaže, v sezóne 1942/1943 bol najlepším športovým klubom a v roku 1943 sa stal majstrom Slovenska. Medzi príslušníkov OAP patrili aj významné osobnosti Slovenského národného povstania, ako napr. Ján Golian, Emil Prát, Mirko Vesel, Július Nosko a i.
Prirodzenou súčasťou činnosti oddielu bolo aj oceňovanie jej príslušníkov za športové výkony, ale aj ďalších osôb, ktorí sa zaslúžili o rozvoj armádneho športu. V slovenskej armáde boli rozkazom MNO v januári 1941 zriadené odznaky OAP, ktoré vychádzali zo vzoru nemeckých Reichssportabzeichen. Odznak OAP tvorí veniec olivových listov, na ktorom je čierny smaltovaný trojuholník so štylizovaným orlom so štátnym znakom na hrudi a vencom v pazúroch. Nad trojuholníkom je zvlnená smaltovaná stuha v národných farbách s nápisom OAP. Udeľoval ich a ich evidenciu viedol spočiatku telovýchovný referent MNO, neskôr športová styčná komisia MNO. Odznak mal tri varianty: zlatý, strieborný a bronzový a udelené mohli byť po trojmesačnej službe v OAP. Zlatý a strieborný odznak bol udeľovaný tým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj armádneho športu (telovýchovný referent MNO, členovia športovej styčnej komisie MNO, veliteľ OAP a pod.). Bronzový odznak bol určený pre športovca – príslušníka OAP.
Do zbierok VHM bol v roku 1999 zaradený odznak OAP III. triedy (s bronzovým vencom), ktorý bol nadobudnutý kúpou a významným spôsobom tak obohatil zbierku športových armádnych vyznamenaní a odznakov.
Text/Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
Použitá literatúra:
BUČKA, Peter. Armádna telovýchova a šport v rokoch 1918 – 1939. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 87 – 95.
BUČKA, Peter. Armádni športovci v SNP. In Obrana, roč. 22, 2014, č. 8, s. 16-17.
BUČKA, Peter. Šport v armáde Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 3, s. 131 – 139.
ŠUMIICHRAST, Peter. Výchovná práca v slovenskej armáde v zázemí v rokoch 1939 – 1944. In Vojenská história, roč. 6, 2002, č. 2, s. 26 - 42
VANĚK, Michal. Futbal pod hákovým krížom. Príbeh Leopolda „Jima“ Šťastného. Dostupné online: https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/historia?clanok=futbal-pod-hakovym-krizom-pribeh-leopolda-jima-stastneho-1
