Plukovník delostrelectva Quido DOTZAUER
Narodil sa 25. 10. 1890 v Prahe. Po absolvovaní vyššej vojenskej reálky v Hraniciach na Morave (1905 – 1908) študoval v rokoch 1908 – 1911 na Vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. 18. 11. 1911 bol menovaný do hodnosti por. a nastúpil do služby v pešom pluku 102 v Prahe. Od 1. 1. 1913 pôsobil v pražskom delostreleckom pluku 23 vo funkciách veliteľa čaty a 1. dôstojníka batérie. V rovnakých funkciách bol počas prvej svetovej vojny zaradený v rôznych delostřeleckých útvaroch na srbskom, ruskom, rumunskom a talianskom bojisku. 1. 11. 1914 bol povýšený do hodnosti npor. a 1. 11. 1917 do hodnosti stot. (22. 11. 1920 bola táto hodnosť premenovaná na kpt.).
Do činnej služby v čs. armáde sa prihlásil 9. 11. 1918 a o štyri dni neskoršie nastúpil do služby v delostreleckom pluku v Českých Budějoviciach. Od 23. 12. 1918 do februára 1919 sa zúčastnil obsadzovania Slovenska vo funkcii veliteľa delostreleckej batérie. Od 2. 1. 1920 bol frekventantom ekvitačnej školy delostrelectva v Prahe, od polovice novembra 1920 do začiatku októbra 1921 študoval vo Francúzsku na delostreleckej škole vo Fontainebleau a po návrate do vlasti bol preložený do horského delostreleckého oddielu č. 255. Na začiatku druhej polovice októbra 1921 ho premiestnili do delostreleckej aplikačnej školy v Olomouci a na začiatku októbra 1922 nastúpil do služby v delostreleckom oddieli 254 ako veliteľ batérie. Na začiatku septembra 1924 sa stal príslušníkom delostreleckého pluku 112 v Užhorode. 28. 10. 1924 ho povýšili do hodnosti škpt. Od začiatku októbra 1936 pôsobil v užhorodskej 12. poľnej delostreleckej brigáde vo funkcii veliteľa batíérie, 1. 12. 1926 sa stal veliteľom delostreleckého oddielu, 1. 10. 1927 bol ustanovený do funkcie 1. plukovného pobočníka a 15. 1. 1928 veliteľa delostreleckého oddielu. Dňom 30. 12. 1928 ho povýšili do hodnosti mjr. a 26. 3. 1931 do hodnosti pplk. V polovici januára 1938 ho premiestnili do delostreleckého pluku 202 a ustanovili za veliteľa delostreleckého oddielu v Prešove.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. 20. 3. 1939 bol ustanovený za dočasného veliteľa delostrelectva VI. zboru v Košiciach. 12. 5. 1939 sa stal veliteľom III/3 delostreleckého oddielu a 27. 6. 1939 veliteľom delostreleckého pluku 3 v Prešove. Dňom 1. 1. 1940 ho povýšili do hodnosti plk. del. a na konci septembra 1940 premiestnili na VVP. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 27. 6. 1941 do poľa s veliteľstvom armády. Po reorganizácii slovenskej Armádnej skupiny sa pred koncom prvej polovice septembra 1941 vrátil na Slovensko. Druhýkrát odišiel do poľa 20. 4. 1942 s určením za veliteľa delostreleckého pluku 31, ktorý pôvodne pôsobil v rámci Zaisťovacej divízie, ale na konci prvej dekády apríla 1942 bol nasadený na front do priestoru severovýchodne od Charkova, kde v boji, ku ktorému došlo 12. 5. 1942, stratil väčšinu diel a zahynul aj jeho dovtedajší veliteľ pplk. del. Pichl. Po novom vyzbrojení bol delostrelecký pluk 31 pod jeho velením pridelený Rýchlej divízii, ku ktorej sa pripojil v predhorí Kaukazu na začiatku druhej polovice septembra 1942. Na začiatku januára 1943 odovzdal velenie nad delostreleckým plukom 31 pplk. del. J. Kallovi a prevzal funkciu veliteľa divízneho delostrelectva Rýchlej divízie. Z frontu sa vrátil na Slovensko 12. 3. 1943 a 1. 6. 1943 bol ustanovený za posádkového veliteľa v Banskej Bystrici. O tri mesiace neskoršie sa stal veliteľom jednotiek Ochrany proti lietadlám, ktoré sa cvičili na Slovensku v ochrannom pásme. Dňom 1. 2. 1944 bol preložený do výslužby a v ten istý deň ho minister národnej obrany povolal do činnej služby na dobu brannej pohotovosti štátu a zaradil do Vojenského vedeckého ústavu v Trenčíne. Do výslužby bol definitívne prepustený 30. 9. 1944.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 54-55. ISBN 978-80-89523-20-7.
Do činnej služby v čs. armáde sa prihlásil 9. 11. 1918 a o štyri dni neskoršie nastúpil do služby v delostreleckom pluku v Českých Budějoviciach. Od 23. 12. 1918 do februára 1919 sa zúčastnil obsadzovania Slovenska vo funkcii veliteľa delostreleckej batérie. Od 2. 1. 1920 bol frekventantom ekvitačnej školy delostrelectva v Prahe, od polovice novembra 1920 do začiatku októbra 1921 študoval vo Francúzsku na delostreleckej škole vo Fontainebleau a po návrate do vlasti bol preložený do horského delostreleckého oddielu č. 255. Na začiatku druhej polovice októbra 1921 ho premiestnili do delostreleckej aplikačnej školy v Olomouci a na začiatku októbra 1922 nastúpil do služby v delostreleckom oddieli 254 ako veliteľ batérie. Na začiatku septembra 1924 sa stal príslušníkom delostreleckého pluku 112 v Užhorode. 28. 10. 1924 ho povýšili do hodnosti škpt. Od začiatku októbra 1936 pôsobil v užhorodskej 12. poľnej delostreleckej brigáde vo funkcii veliteľa batíérie, 1. 12. 1926 sa stal veliteľom delostreleckého oddielu, 1. 10. 1927 bol ustanovený do funkcie 1. plukovného pobočníka a 15. 1. 1928 veliteľa delostreleckého oddielu. Dňom 30. 12. 1928 ho povýšili do hodnosti mjr. a 26. 3. 1931 do hodnosti pplk. V polovici januára 1938 ho premiestnili do delostreleckého pluku 202 a ustanovili za veliteľa delostreleckého oddielu v Prešove.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde. 20. 3. 1939 bol ustanovený za dočasného veliteľa delostrelectva VI. zboru v Košiciach. 12. 5. 1939 sa stal veliteľom III/3 delostreleckého oddielu a 27. 6. 1939 veliteľom delostreleckého pluku 3 v Prešove. Dňom 1. 1. 1940 ho povýšili do hodnosti plk. del. a na konci septembra 1940 premiestnili na VVP. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 27. 6. 1941 do poľa s veliteľstvom armády. Po reorganizácii slovenskej Armádnej skupiny sa pred koncom prvej polovice septembra 1941 vrátil na Slovensko. Druhýkrát odišiel do poľa 20. 4. 1942 s určením za veliteľa delostreleckého pluku 31, ktorý pôvodne pôsobil v rámci Zaisťovacej divízie, ale na konci prvej dekády apríla 1942 bol nasadený na front do priestoru severovýchodne od Charkova, kde v boji, ku ktorému došlo 12. 5. 1942, stratil väčšinu diel a zahynul aj jeho dovtedajší veliteľ pplk. del. Pichl. Po novom vyzbrojení bol delostrelecký pluk 31 pod jeho velením pridelený Rýchlej divízii, ku ktorej sa pripojil v predhorí Kaukazu na začiatku druhej polovice septembra 1942. Na začiatku januára 1943 odovzdal velenie nad delostreleckým plukom 31 pplk. del. J. Kallovi a prevzal funkciu veliteľa divízneho delostrelectva Rýchlej divízie. Z frontu sa vrátil na Slovensko 12. 3. 1943 a 1. 6. 1943 bol ustanovený za posádkového veliteľa v Banskej Bystrici. O tri mesiace neskoršie sa stal veliteľom jednotiek Ochrany proti lietadlám, ktoré sa cvičili na Slovensku v ochrannom pásme. Dňom 1. 2. 1944 bol preložený do výslužby a v ten istý deň ho minister národnej obrany povolal do činnej služby na dobu brannej pohotovosti štátu a zaradil do Vojenského vedeckého ústavu v Trenčíne. Do výslužby bol definitívne prepustený 30. 9. 1944.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 54-55. ISBN 978-80-89523-20-7.
