Plukovník vo výslužbe Alexander DOMAN
Narodil sa 2. februára 1914 v Novom Meste nad Váhom. Ľudovú školu navštevoval vo Zvolene. V r. 1925 – 1934 študoval na osemročnom reformovanom reálnom gymnáziu s maturitou vo Zvolene. V r. 1934 – 1935 študent na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V r. 1936 – 1937 pracoval ako úradník na Okresnom úrade v Šahách.
7. 4. 1936 bol odvedený do čs. brannej moci. 1. 10. 1936 ako vojak zaradený do čs. brannej moci, s predurčením do 3. roty pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici. Súčasne dostal odklad voj. prezenčnej služby do 30. 9. 1937. Voj. prezenčnú službu nastúpil 1. 10. 1937 v náhradnom prápore pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici, v rámci ktorej do 30. 4. 1938 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe. 1. 2. 1938 bol povýšený na slob. ašp. Následne ho pridelili do náhradnej roty hraničiarskeho práporu 8 v Šahách, kde absolvoval sprav. kurz. 1. 8. 1938 povýšený na des. ašp. a 1. 10. 1938 na čat. ašp. Od 25. 9. do 15. 12. 1938 bol ako spravodajský poddôstojník pridelený do hraničiarskeho práporu 28, ktorý bol v mobilizačnej zostave Hraničnej oblasti 40 „Medard“.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval vo vojenskej prezenčnej službe. Od 15. 5. 1939 bol premiestnený do pešieho pluku 3 vo Zvolene a zaradený do 10. roty jeho náhradného práporu. V júni 1939 bol ako občan židovského vierovyznania degradovaný na voj. a od 8. 7. do 28. 11. 1939 pridelený do pracovného tábora na Oremov Laz – Lešť. 15. 1. 1940 ilegálne prekročil hranice a cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko, Sýriu, Egypt, Alžírsko a Maroko sa dostal do Francúzska. 6. 3. 1940 sa ako čat. ašp. v zál. prezentoval v čs. armáde vo Francúzsku. Po hlavnom odvode v Agde bol pridelený do výcvikovej roty pešieho pluku 2. Ako zástupca veliteľa 7. roty pešieho pluku 2 1. čs. divízie sa od 5. do 26. 6. 1940 zúčastnil ústupových bojov proti Wehrmachtu na Seine a Loire. Na lodi Rod el Farag bol evakuovaný z prístavu Séte cez Gibraltar do Veľkej Británie, kam prišiel 13. 7. 1940. 1. 8. 1940 bol menovaný na ppor. pech. v zál., s poradím od 1. 5. 1940. Po doliečení zranenia nohy, ktoré utrpel pri St. Gautier vo Francúzsku, bol v polovici augusta 1940 v Cholmondeley zaradený do 2. práporu 1. čs. zmiešanej brigády, s predurčením do funkcie veliteľa protilietadlovej čaty. 27. 9. 1940 bol pre nedostatok systemizovaných miest pre dôstojníkov zaradený do dôstojníckej zálohy a 1. 1. 1941 začlenený do výcvikovej roty 2. pešieho práporu. Počas r. 1942 – 1943 absolvoval vo Veľkej Británii aj celý rad kurzov: parašutistický na letisku Ringway pri Manchestri, veliteľov rôt v Yeovil, plynový v Lowestoft. Ďalej špeciálny, ktorý zriadilo čs. MNO v Dorkingu pri Londýne a napokon kurz pásových vozidiel. Od 1. 10. 1943 pridelený k 61. divízii britskej armády v Dovercurte. 28. 10. 1943 povýšený na por. pech. v zál. V marci 1944 sa vrátil k náhradnému telesu Čs. samostatnej brigády v Chalkwell. Spolu s ďalšími čs. dôstojníkmi 18. 7. 1944 odoslaný loďou Capetown Castle do Port Saidu, ďalej cez Damašk, Bagdad, Basru, Teherán do Baku, odkiaľ boli letecky prepravení do Sadagury na Ukrajine. 2. 9. 1944 bol začlenený do kmeňového počtu 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a ustanovený za veliteľa streleckej roty 1. poľného práporu.
V rámci 2. čs. paradesantnej brigády, ktorá pod velením pplk. pech. V. Přikryla prešla od 10. 9. 1944 do podriadenosti sovietskeho 67. streleckého zboru, sa zúčastnil KDO. 13. 9. 1944 bol južne od Krościenka ranený do chrbtice. 20. 9. 1944 premiestnený do štábnej roty a ako druhý pomocník pridelený 2. spravodajskému oddeleniu štábu brigády. 6. 10. 1944 pristál na letisku Tri Duby a 14. 10. bol nasadený v rámci svojej jednotky na povstalecký front. 15. 10. 1944 povýšený na npor. pech. v zál. V dňoch 21. – 27. 10. sa zúčastnil obranných ústupových bojov 2. čs. paradesantnej brigády pri Dobrej Nive, Dobroči, Podbrezovej a napokon u Hiadeľa. 28. 10. 1944, po potlačení Povstania, v súlade s rozkazom zotrval s jednotkou a v boji pokračoval partizánskym spôsobom. 19. 2. 1945 sa spojil s jednotkami sovietskej Červenej armády v Brezne.
Od apríla 1945 do 15. 7. 1945 bol prednostom 2. spravodajského oddelenia VIII. zboru v Banskej Bystrici. 17. 4. 1945 bol povýšený na kpt. pech. v zál. (s účinnosťou od 7. 3. 1945). Od polovice júla 1945 pridelený ako dôstojník pátracej skupiny, s určením pre službu v zahraničí, 2. sprav. odd. HŠ MNO v Prahe. 1. 8. 1945 povýšený na škpt. pech. v zál. Od augusta 1945 do januára 1946 bol členom čs. komisie na potrestanie vojnových zločincov (pre veci slovenské) v Norimberku, so sídlom vo Wiesbadene. Od 27. 1. 1946 do 30. 9. 1947 bol ako asistent vojenského pridelenca pridelený čs. voj. a let. atašé na čs. vyslanectvo do Londýna. 12. 4. 1947 preložený do skupiny dôst. pech. z povolania a povýšený na mjr. pech. z pov., s účinnosťou od 9. 4. 1947. Od 1. 10. 1947 do 31. 5. 1948 pridelený 5. školskému a výcvikovému odd. HŠ MNO v Prahe. Po februári 1948 a uchopení monopolu politickej moci KSČ v republike patril do veľkej skupiny prenasledovaných dôstojníkov. 31. 5. 1948 bol premiestnený do pešieho práporu 79 v Banskej Bystrici, včlenený do jeho veliteľskej roty a od 21. 6. ustanovený do funkcie náčelníka štábu. 30. 9. 1949 nasledovalo premiestnenie k VÚ 2051 v Nitre. Od 1. 11. 1949 musel odísť na nútenú dovolenku a 1. 5. 1950 bol preložený do výslužby. Od 15. 11. 1949 bol úradníkom v n. p. Remeselnícke potreby, oblastná správa 16/17 vo Zvolene a od 13. 2. 1952 pracoval ako referent hospodárskej správnej služby Remeselnícke potreby n. p., krajská správa 16 Zvolen. V januári 1953 ho však z podniku vyhodili a dali k dispozícii referátu pracovných síl. Ešte v decembri 1950 celú jeho rodinu vysťahovali zo služobného bytu a pridelili náhradné ubytovanie. Zložitá životná situácia celej rodiny sa o čosi zlepšila v lete 1955, keď sa mohol zamestnať v Krajskej správe spojov vo Zvolene. V roku 1969 bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti pplk. v zál. 1. 9. 1994 povýšený do hodnosti plk. v. v. Zomrel 29. októbra 1996 vo Zvolene.
Text: plk. Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD.,
Foto: VHÚ – VHA Bratislava, Ailsa DOMANOVÁ
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 52-53. ISBN 978-80-89523-20-7.
7. 4. 1936 bol odvedený do čs. brannej moci. 1. 10. 1936 ako vojak zaradený do čs. brannej moci, s predurčením do 3. roty pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici. Súčasne dostal odklad voj. prezenčnej služby do 30. 9. 1937. Voj. prezenčnú službu nastúpil 1. 10. 1937 v náhradnom prápore pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici, v rámci ktorej do 30. 4. 1938 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe. 1. 2. 1938 bol povýšený na slob. ašp. Následne ho pridelili do náhradnej roty hraničiarskeho práporu 8 v Šahách, kde absolvoval sprav. kurz. 1. 8. 1938 povýšený na des. ašp. a 1. 10. 1938 na čat. ašp. Od 25. 9. do 15. 12. 1938 bol ako spravodajský poddôstojník pridelený do hraničiarskeho práporu 28, ktorý bol v mobilizačnej zostave Hraničnej oblasti 40 „Medard“.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval vo vojenskej prezenčnej službe. Od 15. 5. 1939 bol premiestnený do pešieho pluku 3 vo Zvolene a zaradený do 10. roty jeho náhradného práporu. V júni 1939 bol ako občan židovského vierovyznania degradovaný na voj. a od 8. 7. do 28. 11. 1939 pridelený do pracovného tábora na Oremov Laz – Lešť. 15. 1. 1940 ilegálne prekročil hranice a cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko, Sýriu, Egypt, Alžírsko a Maroko sa dostal do Francúzska. 6. 3. 1940 sa ako čat. ašp. v zál. prezentoval v čs. armáde vo Francúzsku. Po hlavnom odvode v Agde bol pridelený do výcvikovej roty pešieho pluku 2. Ako zástupca veliteľa 7. roty pešieho pluku 2 1. čs. divízie sa od 5. do 26. 6. 1940 zúčastnil ústupových bojov proti Wehrmachtu na Seine a Loire. Na lodi Rod el Farag bol evakuovaný z prístavu Séte cez Gibraltar do Veľkej Británie, kam prišiel 13. 7. 1940. 1. 8. 1940 bol menovaný na ppor. pech. v zál., s poradím od 1. 5. 1940. Po doliečení zranenia nohy, ktoré utrpel pri St. Gautier vo Francúzsku, bol v polovici augusta 1940 v Cholmondeley zaradený do 2. práporu 1. čs. zmiešanej brigády, s predurčením do funkcie veliteľa protilietadlovej čaty. 27. 9. 1940 bol pre nedostatok systemizovaných miest pre dôstojníkov zaradený do dôstojníckej zálohy a 1. 1. 1941 začlenený do výcvikovej roty 2. pešieho práporu. Počas r. 1942 – 1943 absolvoval vo Veľkej Británii aj celý rad kurzov: parašutistický na letisku Ringway pri Manchestri, veliteľov rôt v Yeovil, plynový v Lowestoft. Ďalej špeciálny, ktorý zriadilo čs. MNO v Dorkingu pri Londýne a napokon kurz pásových vozidiel. Od 1. 10. 1943 pridelený k 61. divízii britskej armády v Dovercurte. 28. 10. 1943 povýšený na por. pech. v zál. V marci 1944 sa vrátil k náhradnému telesu Čs. samostatnej brigády v Chalkwell. Spolu s ďalšími čs. dôstojníkmi 18. 7. 1944 odoslaný loďou Capetown Castle do Port Saidu, ďalej cez Damašk, Bagdad, Basru, Teherán do Baku, odkiaľ boli letecky prepravení do Sadagury na Ukrajine. 2. 9. 1944 bol začlenený do kmeňového počtu 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a ustanovený za veliteľa streleckej roty 1. poľného práporu.
V rámci 2. čs. paradesantnej brigády, ktorá pod velením pplk. pech. V. Přikryla prešla od 10. 9. 1944 do podriadenosti sovietskeho 67. streleckého zboru, sa zúčastnil KDO. 13. 9. 1944 bol južne od Krościenka ranený do chrbtice. 20. 9. 1944 premiestnený do štábnej roty a ako druhý pomocník pridelený 2. spravodajskému oddeleniu štábu brigády. 6. 10. 1944 pristál na letisku Tri Duby a 14. 10. bol nasadený v rámci svojej jednotky na povstalecký front. 15. 10. 1944 povýšený na npor. pech. v zál. V dňoch 21. – 27. 10. sa zúčastnil obranných ústupových bojov 2. čs. paradesantnej brigády pri Dobrej Nive, Dobroči, Podbrezovej a napokon u Hiadeľa. 28. 10. 1944, po potlačení Povstania, v súlade s rozkazom zotrval s jednotkou a v boji pokračoval partizánskym spôsobom. 19. 2. 1945 sa spojil s jednotkami sovietskej Červenej armády v Brezne.
Od apríla 1945 do 15. 7. 1945 bol prednostom 2. spravodajského oddelenia VIII. zboru v Banskej Bystrici. 17. 4. 1945 bol povýšený na kpt. pech. v zál. (s účinnosťou od 7. 3. 1945). Od polovice júla 1945 pridelený ako dôstojník pátracej skupiny, s určením pre službu v zahraničí, 2. sprav. odd. HŠ MNO v Prahe. 1. 8. 1945 povýšený na škpt. pech. v zál. Od augusta 1945 do januára 1946 bol členom čs. komisie na potrestanie vojnových zločincov (pre veci slovenské) v Norimberku, so sídlom vo Wiesbadene. Od 27. 1. 1946 do 30. 9. 1947 bol ako asistent vojenského pridelenca pridelený čs. voj. a let. atašé na čs. vyslanectvo do Londýna. 12. 4. 1947 preložený do skupiny dôst. pech. z povolania a povýšený na mjr. pech. z pov., s účinnosťou od 9. 4. 1947. Od 1. 10. 1947 do 31. 5. 1948 pridelený 5. školskému a výcvikovému odd. HŠ MNO v Prahe. Po februári 1948 a uchopení monopolu politickej moci KSČ v republike patril do veľkej skupiny prenasledovaných dôstojníkov. 31. 5. 1948 bol premiestnený do pešieho práporu 79 v Banskej Bystrici, včlenený do jeho veliteľskej roty a od 21. 6. ustanovený do funkcie náčelníka štábu. 30. 9. 1949 nasledovalo premiestnenie k VÚ 2051 v Nitre. Od 1. 11. 1949 musel odísť na nútenú dovolenku a 1. 5. 1950 bol preložený do výslužby. Od 15. 11. 1949 bol úradníkom v n. p. Remeselnícke potreby, oblastná správa 16/17 vo Zvolene a od 13. 2. 1952 pracoval ako referent hospodárskej správnej služby Remeselnícke potreby n. p., krajská správa 16 Zvolen. V januári 1953 ho však z podniku vyhodili a dali k dispozícii referátu pracovných síl. Ešte v decembri 1950 celú jeho rodinu vysťahovali zo služobného bytu a pridelili náhradné ubytovanie. Zložitá životná situácia celej rodiny sa o čosi zlepšila v lete 1955, keď sa mohol zamestnať v Krajskej správe spojov vo Zvolene. V roku 1969 bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti pplk. v zál. 1. 9. 1994 povýšený do hodnosti plk. v. v. Zomrel 29. októbra 1996 vo Zvolene.
Text: plk. Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD.,
Foto: VHÚ – VHA Bratislava, Ailsa DOMANOVÁ
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 52-53. ISBN 978-80-89523-20-7.
