Štábny kapitán in memoriam žen. Gustáv DONOVAL

Narodil sa 28. mája 1916 v Podzámčoku, okr. Zvolen. V roku 1935 absolvoval učiteľský ústav s maturitou v Štubnianskych Tepliciach (dnes Turčianske Teplice). Do výkonu prezenčnej služby nastúpil 1. 10. 1937, pričom mu priznali status ašpiranta. Od 1. 10. 1937 do 29. 4. 1938 absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe pri 10. divízii v Banskej Bystrici. Po jej ukončení 30. 4. 1938 bol premiestnený k cyklistickému práporu 3 v Leviciach. Od 27. 6. 1938 do 23. 7. 1938 absolvoval zákopnícky kurz pri 3. rýchlej divízii. 19. 8. 1938 bol menovaný za dôst. v zál. Podľa niektorých dokumentov bol 30. 9. 1938 prijatý a premiestnený do VA v Hraniciach na Morave. Od 16. 10. 1938 do 12. 12. 1938, v čase brannej pohotovosti štátu, v poli s 2. cyklistickou rotou. Od 1. 1. 1939 do 15. 7. 1939 absolvoval cyklistický výcvik pri 3. cyklistickom prápore v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin), pričom tento útvar bol po vzniku Slovenského štátu premenovaný na cyklistický prápor. Ako veliteľ zákopníckej čaty cyklistického práporu sa zúčastnil obrany východných hraníc Slovenska v marci a apríli 1939. 1. 8. 1939 povýšený do hodnosti por. pech. V septembri 1939 sa ako veliteľ zákopníckej čaty zúčastnil ťaženia proti Poľsku. 30. 9. 1940 ho premiestnili k pionierskemu práporu 1 do Trenčína, kde nasledujúceho dňa prevzal velenie čaty 1. pionierskej roty. Od 4. 1. 1941 do 20. 3. 1941 pridelený k lyžiarskemu kurzu vo Vysokých Tatrách. Po ukončení kurzu znovu prevzal funkciu veliteľa čaty 1. pionierskej roty. 7. 4. 1941 bol ustanovený za veliteľa 1. pionierskej roty. 1. 6. 1941 preložený do skupiny dôstojníkov pionierskeho vojska z povolania. Po vypuknutí vojny so ZSSR odišiel 28. 6. 1941 na front ako veliteľ 1. pionierskej roty 1. pionierskeho práporu. 28. 7. 1941 prevzal velenie roty pri pionierskom prápore 11. S rotou sa v rámci Rýchlej divízie zúčastnil postupu na východ a taktiež obranného boja pri obci Pereščepino začiatkom októbra 1941. 28. 5. 1942 sa vrátil z frontu na Slovensko. 1. 7. 1942 povýšený na npor. 5. 9. 1942 opäť prevelený na front k Rýchlej divízii ako veliteľ pionierskej roty 2. Počas operácií Rýchlej divízie v období jesene 1942 na Kaukaze nadväzoval kontakty s vojakmi Červenej armády. Stal sa členom odbojovej skupiny, ktorá pripravovala prechod Rýchlej divízie k sovietskej Červenej armáde. Z poverenia gen. Š. Jurecha 17. 1. 1943 prekročil frontovú líniu a v tejto veci rokoval so sovietskymi dôstojníkmi. Výsledkom rokovaní bolo podpísanie dohody o prechode celej divízie na stranu sovietskej Červenej armády, ktorý mal byť realizovaný 23. januára 1943. K žiadnemu organizovanému prechodu divízie ako celku však v tomto období z viacerých príčin nedošlo. D. sa 18. 8. 1943 vrátil z frontu na Slovensko. Bol pridelený k výcvikovej rote pionierskeho  práporu 1. Kvôli pripravovanému prechodu Rýchlej divízie na stranu nepriateľa bol v novembri 1943 vyšetrovaný. Vojenský prokurátor voči nemu začal trestné stíhanie, ktoré však bolo pre nedostatok dôkazov vo februári 1944 zastavené. 25. 4. 1944 menovaný za veliteľa náhradnej roty pionierskeho práporu 1. Aktívne sa podieľal na prípravách SNP. Počas SNP bojoval so svojou jednotkou na viacerých povstaleckých úsekoch. 7. 10. 1944 počas bojov v Budči utrpel ťažké zranenie pri deštrukcii mosta, ktorému počas prevozu do nemocnice podľahol. V roku 1947 bol menovaný na škpt. žen. in memoriam.          
  
Text: Mgr. Peter CHORVÁT, PhD., VHÚ - OVHV
Foto: VHÚ – VHA Bratislava, Múzeum SNP Banská Bystrica

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 53-54. ISBN 978-80-89523-20-7