Štábny kapitán František HANUS (do roku 1937 HANUSZ)
Narodil sa 1. 11. 1915 v Šuranoch, okres Nové Zámky. Základné vzdelanie získal absolvovaním 5 tried občianskej a 4 tried meštianskej školy. Civilné vzdelanie ukončil absolvovaním Obchodnej akadémie s maturitou v Nitre (1931 – 1935).
Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1935, keď Hanusa po vykonaní dobrovoľného odvodu (10. 7. 1935) včlenili ako vojaka k leteckému pluku 3 Gen. letca M. R. Štefánika. 3. 10. 1935 bol prezentovaný na vykonanie prezenčnej služby a priznali mu status ašpiranta. Do nástupu na Vojenskú akadémiu v Hraniciach absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. V období výchovy na dôstojníka letectva v zálohe povýšený na slobodníka ašpiranta (1. 2. 1936). 30. 6. 1936 bol premiestnený k letke 10 leteckého pluku 3. O deň neskôr ho menovali za pozorovateľa letca. 15. 7. 1936 ho povýšili na desiatnika ašpiranta. 28. 9. 1936 bol preložený za vojenského akademika a 30. 9. 1936 ho premiestnili do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937 a týmto dňom ho menovali za poručíka letectva a odoslali do leteckého pluku 5. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota-letca. 4. 7. 1938 ho určili za nižšieho dôstojníka letky 76 v Brne. Od 4. 10. 1937 – 14. 3. 1938 bol v aplikačnom kurze pre poručíkov letectva vo Vojenskom leteckom učilišti. 30. 11. 1938 bol premiestnený k letke 77. Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 14. 3. 1939 ako dôstníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Od 20. 3. 1939, po návrate na Slovensko, pokračoval v službe v slovenskej armáde. Týmto dňom ho včlenili do náhradnej letky leteckého pluku. 23. 3. 1939 bol určený za veliteľa letiska vo Vajnoroch. 8. 4. 1939 bol trvalo pridelený k leteckému odboru MNO. 1. 9. 1939 Hanusa menovali za poľného pozorovateľa letca. 1. 1. 1940 ho povýšili na nadporučíka letectva. 30. 5. 1940 Hanusa premiestnili k MNO –VVZ, kde zotrval do 30. 9. 1940, keď ho premiestnili k leteckému pluku a včlenili do letky 1 nadporučíka letectva R. Galbavého. 22. 6. 1941 odišiel do poľa s letkou 1 („Hektor“), s ktorou sa zúčastnil bojov proti ZSSR až do 30. 10. 1941, keď sa vrátil na Slovensko. 31. 1. 1942 Hanusa pridelili ako mobilizačný orgán pluku a veliteľa náhradnej perute. Od 7. 4. 1942 ho odvelili do Vysokej vojennej školy (VVŠ), oddelenia generálneho štábu v Bratislave. 1. 1. 1943 bol povýšený na stotníka letectva. 23. 3. 1943 – 27. 4. 1943 ho ako frekventanta VVŠ pridelili na „skusenú“ k VVZ. Od 27. 4. 1943 – 5. 12. 1943 bol v poli, kde vykonával funkciu prednostu oddelenia štábu Zaisťovacej divízie, neskôr 2. pešej divízie. Od 7. 1. 1944 pokračoval v III. ročníku VVŠ, oddelenia generálneho štábu, ktorú ukončil 24. 7. 1944. Od 1. 8. 1944 bol premiestnený k MNO. Do SNP sa nezapojil a zostal v službe aj po 29. 8. 1944. Od 1. 9. 1944 bol preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. V Haššíkovej armáde pôsobil v diplomatickej službe, od 1. 2. 1945 ako prednosta úradu vojenského pridelenca SR v Maďarsku.
19. 6. 1945 bol prezentovaný v čs. brannej moci a odovzdaný do kmeňového počtu Vojenskej oblasti 4 v hodnosti kapitána generálneho štábu. 1. 3. 1946 bol pridelený k organizačnej a mobilizačnej skupine veliteľstva Leteckej oblasti 4. 31. 8. 1946 Hanusa premiestnili k MNO-HŠ veliteľstvo letectva. 23. 11. 1946 bol povýšený na štábneho kapitána letectva s účinnosťou a poradím od 1. 5. 1945. 1. 6. 1948 bol daný na dovolenku s čakaním. 1. 9. 1948 Hanusa prepustili z vojenskej činnej služby do zálohy. 26. 5. 1949 mu odňali dôstojnícku hodnosť štábneho kapitána letectva a do zálohy ho preložili ako vojaka v zálohe. Súdne stíhaný a väznený.
O jeho ďalších životných osudoch sa nedochovali žiadne informácie.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 82. ISBN 978-80-89523-20-7.
Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1935, keď Hanusa po vykonaní dobrovoľného odvodu (10. 7. 1935) včlenili ako vojaka k leteckému pluku 3 Gen. letca M. R. Štefánika. 3. 10. 1935 bol prezentovaný na vykonanie prezenčnej služby a priznali mu status ašpiranta. Do nástupu na Vojenskú akadémiu v Hraniciach absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. V období výchovy na dôstojníka letectva v zálohe povýšený na slobodníka ašpiranta (1. 2. 1936). 30. 6. 1936 bol premiestnený k letke 10 leteckého pluku 3. O deň neskôr ho menovali za pozorovateľa letca. 15. 7. 1936 ho povýšili na desiatnika ašpiranta. 28. 9. 1936 bol preložený za vojenského akademika a 30. 9. 1936 ho premiestnili do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937 a týmto dňom ho menovali za poručíka letectva a odoslali do leteckého pluku 5. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota-letca. 4. 7. 1938 ho určili za nižšieho dôstojníka letky 76 v Brne. Od 4. 10. 1937 – 14. 3. 1938 bol v aplikačnom kurze pre poručíkov letectva vo Vojenskom leteckom učilišti. 30. 11. 1938 bol premiestnený k letke 77. Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 14. 3. 1939 ako dôstníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Od 20. 3. 1939, po návrate na Slovensko, pokračoval v službe v slovenskej armáde. Týmto dňom ho včlenili do náhradnej letky leteckého pluku. 23. 3. 1939 bol určený za veliteľa letiska vo Vajnoroch. 8. 4. 1939 bol trvalo pridelený k leteckému odboru MNO. 1. 9. 1939 Hanusa menovali za poľného pozorovateľa letca. 1. 1. 1940 ho povýšili na nadporučíka letectva. 30. 5. 1940 Hanusa premiestnili k MNO –VVZ, kde zotrval do 30. 9. 1940, keď ho premiestnili k leteckému pluku a včlenili do letky 1 nadporučíka letectva R. Galbavého. 22. 6. 1941 odišiel do poľa s letkou 1 („Hektor“), s ktorou sa zúčastnil bojov proti ZSSR až do 30. 10. 1941, keď sa vrátil na Slovensko. 31. 1. 1942 Hanusa pridelili ako mobilizačný orgán pluku a veliteľa náhradnej perute. Od 7. 4. 1942 ho odvelili do Vysokej vojennej školy (VVŠ), oddelenia generálneho štábu v Bratislave. 1. 1. 1943 bol povýšený na stotníka letectva. 23. 3. 1943 – 27. 4. 1943 ho ako frekventanta VVŠ pridelili na „skusenú“ k VVZ. Od 27. 4. 1943 – 5. 12. 1943 bol v poli, kde vykonával funkciu prednostu oddelenia štábu Zaisťovacej divízie, neskôr 2. pešej divízie. Od 7. 1. 1944 pokračoval v III. ročníku VVŠ, oddelenia generálneho štábu, ktorú ukončil 24. 7. 1944. Od 1. 8. 1944 bol premiestnený k MNO. Do SNP sa nezapojil a zostal v službe aj po 29. 8. 1944. Od 1. 9. 1944 bol preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. V Haššíkovej armáde pôsobil v diplomatickej službe, od 1. 2. 1945 ako prednosta úradu vojenského pridelenca SR v Maďarsku.
19. 6. 1945 bol prezentovaný v čs. brannej moci a odovzdaný do kmeňového počtu Vojenskej oblasti 4 v hodnosti kapitána generálneho štábu. 1. 3. 1946 bol pridelený k organizačnej a mobilizačnej skupine veliteľstva Leteckej oblasti 4. 31. 8. 1946 Hanusa premiestnili k MNO-HŠ veliteľstvo letectva. 23. 11. 1946 bol povýšený na štábneho kapitána letectva s účinnosťou a poradím od 1. 5. 1945. 1. 6. 1948 bol daný na dovolenku s čakaním. 1. 9. 1948 Hanusa prepustili z vojenskej činnej služby do zálohy. 26. 5. 1949 mu odňali dôstojnícku hodnosť štábneho kapitána letectva a do zálohy ho preložili ako vojaka v zálohe. Súdne stíhaný a väznený.
O jeho ďalších životných osudoch sa nedochovali žiadne informácie.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 82. ISBN 978-80-89523-20-7.
