Podplukovník pechoty Karol HEIDLER
Narodil sa 2. 3.1900 v Trakoviciach, okres Hlohovec. V rokoch 1915 – 1918 absolvoval kadetskú školu vo Veľkom Varaždíne (dnes Oradea, Rumunsko). Do služby v čs. armáde nastúpil 1. 10. 1919 v pešom pluku 6 v Prahe. Od začiatku apríla do konca septembra 1920 absolvoval dôstojnícky kurz pri Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. 1. 10. 1920 ho v hodnosti podporučíka ustanovili za veliteľa čaty v pešom pluku 23 v Bratislave. Do hodnosti poručíka ho menovali dňom 1. 10. 1921. V tom čase bol premiestnený do Mostu s určením za veliteľa čaty pešieho pluku 9. Od 1. 10. 1925 slúžil v Bratislave ako veliteľ čaty, veliteľ roty a zbrojný a chemický dôstojník pešieho pluku 39. Tu bol s účinnosťou od 1. 4. 1929 povýšený do hodnosti nadporučíka pechoty, 1. 4. 1934 na kapitána pechoty a 1. 4. 1937 na štábneho kapitána pechoty.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde, od 15. 3. 1939 vo funkcii veliteľa III/39 práporu. Dňa 15. 5. 1939 ho ustanovili za veliteľa samostatného práporu IV v Kokave nad Rimavicou. Dňom 17. 5. 1939 ho povýšili do hodnosti majora pechoty. Od začiatku októbra 1939 do konca septembra 1940 bol zaradený ako veliteľ III/9 práporu v Poprade. Potom ho prevelili do pešieho pluku 6 v Prešove a ustanovili za zástupcu veliteľa tohto pluku. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 23. 6. 1941 do poľa s Rýchlou skupinou pod velením plk. gšt. R. Pilfouska ako veliteľ motorizovaného pešieho práporu. Na Slovensko sa vrátil 4. 7. 1941 a nasledujúci deň bol ustanovený za veliteľa pešieho pluku 6. Pred koncom novembra 1941 bol odoslaný na východný front k Rýchlej divízii (RD), v rámci ktorej, v obrane pri rieke Mius, prevzal funkciu veliteľa I/20 práporu. S účinnosťou od 1. 1. 1942 bol povýšený do hodnosti podplukovníka pechoty. Z frontu sa vrátilna Slovensko 5. 5. 1942. Potom naďalej vykonával funkciu veliteľa pešieho pluku 6 v Prešove. Od 24. 7. 1942 ho ustanovili aj za zástupcu veliteľa divíznej oblasti 2. Po tretíkrát odišiel na východný front 3. 7. 1943, a to k 1. pešej divízii (predtým RD) na Krym, kde prevzal velenie pešieho pluku 20. Dňa 1. 1. 1944 ho ustanovili za veliteľa pešieho pluku 3. Od 1. 3. 1944 bol veliteľom pešieho pluku 2. S týmto plukom odišiel na začiatku mája 1944 do poľa na východné Slovensko. Po príchode velititeľstva pluku do Bardejova sa stal aj veliteľom posádky. Počas odzbrojovania útvarov a jednotiek Východoslovenskej armády bol na začiatku septembra nemeckým vojskom internovaný a odsunutý do Nemecka. Po návrate na Slovensko a dočasnom zaradení do pešieho pluku 2 Domobrany bol dňom 1. 2. 1945 preložený do výslužby. Dňom 1. 3. 1945 ho opäť povolali do činnej služby a pridelili k vládnemu zmocnencovi v Ružomberku.
Po skončení druhej svetovej vojny bol do činnej služby v čs. armáde povolaný 27. 6. 1946 a 9. 12. 1946 ustanovený za prednostu 4. oddelenia veliteľstva VII. armádního zboru v Trenčíne. Ešte pred koncom decembra 1946 bol odoslaný ako veliteľ k poľnej jednotke „Jakub“, nasadenej proti banderovcom. Na začiatku marca 1947 sa vrátil do Trenčína a bol ustanovený za dočasného veliteľa tyla VII. armádního zboru. V polovici apríla 1947 ho premiestnili do pešieho práporu 39 v Dolnom Kubíne. Od začiatku októbra 1947 bol veliteľom pešieho prápora 17 v Ružomberku. Dňom 1. 6. 1948 odišiel na dovolenku s čakaním a 1. 12. 1948 bol preložený do výslužby. V r. 1950 mu bola odňatá hodnosť podľa zákona č. 39/1949 Sb.
O jeho ďalšom živote nemáme informácie.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 85-86. ISBN 978-80-89523-20-7.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde, od 15. 3. 1939 vo funkcii veliteľa III/39 práporu. Dňa 15. 5. 1939 ho ustanovili za veliteľa samostatného práporu IV v Kokave nad Rimavicou. Dňom 17. 5. 1939 ho povýšili do hodnosti majora pechoty. Od začiatku októbra 1939 do konca septembra 1940 bol zaradený ako veliteľ III/9 práporu v Poprade. Potom ho prevelili do pešieho pluku 6 v Prešove a ustanovili za zástupcu veliteľa tohto pluku. Po vstupe SR do vojny proti ZSSR odišiel 23. 6. 1941 do poľa s Rýchlou skupinou pod velením plk. gšt. R. Pilfouska ako veliteľ motorizovaného pešieho práporu. Na Slovensko sa vrátil 4. 7. 1941 a nasledujúci deň bol ustanovený za veliteľa pešieho pluku 6. Pred koncom novembra 1941 bol odoslaný na východný front k Rýchlej divízii (RD), v rámci ktorej, v obrane pri rieke Mius, prevzal funkciu veliteľa I/20 práporu. S účinnosťou od 1. 1. 1942 bol povýšený do hodnosti podplukovníka pechoty. Z frontu sa vrátilna Slovensko 5. 5. 1942. Potom naďalej vykonával funkciu veliteľa pešieho pluku 6 v Prešove. Od 24. 7. 1942 ho ustanovili aj za zástupcu veliteľa divíznej oblasti 2. Po tretíkrát odišiel na východný front 3. 7. 1943, a to k 1. pešej divízii (predtým RD) na Krym, kde prevzal velenie pešieho pluku 20. Dňa 1. 1. 1944 ho ustanovili za veliteľa pešieho pluku 3. Od 1. 3. 1944 bol veliteľom pešieho pluku 2. S týmto plukom odišiel na začiatku mája 1944 do poľa na východné Slovensko. Po príchode velititeľstva pluku do Bardejova sa stal aj veliteľom posádky. Počas odzbrojovania útvarov a jednotiek Východoslovenskej armády bol na začiatku septembra nemeckým vojskom internovaný a odsunutý do Nemecka. Po návrate na Slovensko a dočasnom zaradení do pešieho pluku 2 Domobrany bol dňom 1. 2. 1945 preložený do výslužby. Dňom 1. 3. 1945 ho opäť povolali do činnej služby a pridelili k vládnemu zmocnencovi v Ružomberku.
Po skončení druhej svetovej vojny bol do činnej služby v čs. armáde povolaný 27. 6. 1946 a 9. 12. 1946 ustanovený za prednostu 4. oddelenia veliteľstva VII. armádního zboru v Trenčíne. Ešte pred koncom decembra 1946 bol odoslaný ako veliteľ k poľnej jednotke „Jakub“, nasadenej proti banderovcom. Na začiatku marca 1947 sa vrátil do Trenčína a bol ustanovený za dočasného veliteľa tyla VII. armádního zboru. V polovici apríla 1947 ho premiestnili do pešieho práporu 39 v Dolnom Kubíne. Od začiatku októbra 1947 bol veliteľom pešieho prápora 17 v Ružomberku. Dňom 1. 6. 1948 odišiel na dovolenku s čakaním a 1. 12. 1948 bol preložený do výslužby. V r. 1950 mu bola odňatá hodnosť podľa zákona č. 39/1949 Sb.
O jeho ďalšom živote nemáme informácie.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 85-86. ISBN 978-80-89523-20-7.
