Genmjr. in memoriam Jakub HLUCHÝ
Narodil sa 15. 4. 1894 v Moravskej Novej Vsi, okres Břeclav. V r. 1906 – 1913 študoval na Reálnom gymnáziu v Hodoníne. Po skončení štúdia v rokoch 1914 – 1915 pracoval ako poštový praktikant vojenskej pošty v Bosne a Hercegovine. Na konci júla 1915 bol ako jednoročný dobrovoľník prezentovaný na vykonávanie činnej služby v pešom pluku 3 v Brne. S týmto plukom bol od augusta 1915 do novembra 1916 nasadený na ruskom bojisku. Na začiatku februára 1916 ho premiestnili do pešieho pluku 31. Po absolvovaní Školy pre dôstojníkov v zálohe – jednoročných dobrovoľníkov v Brne v polovici decembra 1916 bol odoslaný ako veliteľ čaty na talianské bojisko, kde bol dňa 1. 1. 1917 vymenovaný do hodnosti podporučíka v zálohe. Od augusta do konca decembra 1917 vykonával funkciu staničného dôstojníka posádkového veliteľstva v Zemplíne. Od januára do októbra 1918 slúžil ako hospodársky dôstojník pešieho pluku 1 v Budapešti. Medzitým, dňa 1. 8. 1918, bol vymenovaný do hodnosti poručíka v zálohe.
Do činnej služby v čs. armáde sa prihlásil 29. 10. 1918 na posádkovom veliteľstve v Hodoníne. Zaradený bol ako veliteľ roty. Od polovice decembra 1918 do konca mája 1919 bol nasadený pri obsadzovaní územia ČSR na Slovensku a južnej Morave vo funkcii veliteľa roty a práporu. Dňa 1. 4. 1919 ho povýšili do hodnosti nadporučík. Na začiatku júna 1919 bol premiestnený do pešieho pluku 27 v Nitre, kde pôsobil vo funkcii veliteľa roty. Na začiatku druhej polovice mája 1920 nastúpil službu v pešom pluku 36 v Užhorode. Počas pôsobenia v tejto posádke vykonával veliteľské a štábne funkcie. Dňa 28. 10. 1925 bol povýšený do hodnosti kapitána pechoty. Od polovice apríla 1927 slúžil v pešom pluku 34 v Hraniciach na Morave. V polovici decembra 1928 bol preložený do skupiny dôstojníkov delostrelectva a premiestnený do delostreleckého pluku 107 v Olomouci. V čase od októbra do júla 1929 absolvoval aplikačnú školu delostreleckého účilišťa pre kapitánov v Plaveckom Podhradí. Do hodnosti štábneho kapitána delostrelectva ho povýšili 1. 8. 1930. Počas tejto služby vykonával funkcie I. dôstojníka batérie, ZV batérie a veliteľa batérie. Na konci októbra 1935 bol pridelený na veliteľstvo 7. poľnej brigády v Olomouci ako pobočník veliteľa. Službu v predmníchovskej čs. armáde skončil na veliteľstve delostrelectva IV. zboru v Olomouci, kde bol premiestnený v septembri 1936 ako pridelený dôstojník. V tejto funkcii bol 1. 7. 1937 povýšený do hodnosti majora delostrelectva. Počas mobilizácie v r. 1938 vykonával funkciu prideleného dôstojníka (pobočníka) veliteľa delostrelectva Hraničného pásma XIII.
Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády a 15. 3. 1939 ustanovený za veliteľa I/2 del. oddielu v Banskej Bystrici. Túto funkciu vykonával do polovice novembra 1939. Ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa zúčastnil vo funkcii veliteľa delestreleckého pluku 2. Od novembra 1939 do konca júla 1940 pracoval na veliteľstve 2. divízie striedavo ako prednosta 4. a 1. oddelenia. Tu bol 1. 7. 1940 povýšený do hodnosti podplukovníka delostrelectva. V polovici augusta bol premiestený na MNO, ale už na konci septembra sa stal príslušníkom Veliteľstva pozemného vojska (VPV) vo funkcii prednostu všeobecného oddelenia. Od začiatku apríla 1942 pôsobil vo funkcii referenta delostřelectva VPV. V rokoch 1941 – 1942 vykonával aj funkciu prednostu predpisovej komisie VPV.
Do ilegálnej odbojovej činnosti sa zapojil v druhej polovici r. 1941. Založil a viedol ilegálnu voj. odbojovú skupinu „Victoire“, na činnosti ktorej sa aktívne zúčastňovali pplk. J. Tlach, mjr. A. Korda, npor. Š. Hanus a ďalší dôstoníci. Po vytvorení ilegálneho Vojenského ústredia sa podieľal na materiálnych prípravách Povstania a vyzbrojovaní partizánov, mal na starosti zbrojné sklady v Novákoch, Širinách, Pršanoch a vo Zvolene.
Po vzniku SNP bol ustanovený za prednostu zbrojnej správy a zároveň veliteľa delostrelectva veliteľstva československej, neskoršie 1. čs. armády na Slovensku. S účinnosťou od 1. 10. 1944 bol povýšený do hodnosti plukovníka delostrelectva. Po skončení organizovaného odporu 1. čs. armády na Slovensku odišiel do hôr. V dôsledku fyzického vyčerpania a ochorenia musel sa ukrývať v obci Kalište, potom v Motyčkách pri Donovaloch a v Banskej Bystrici, kde bol na začiatku januára 1945 zaistený a uväznený vo väznici krajského súdu. Po prepustení z väzenia pred koncom prvej polovice februára 1945 sa ukrýval v Banskej Bystrici až do oslobodenia mesta. Za účasť v SNP mu bola dňom 20. 10. 1944 správnym opatrením odňatá hodnosť podplukovníka delostrelectva slovenskej armády a bol preradený do mužstva ako strelník.
Dňa 14. 4. 1945 bol prijatý do čs. armády a do konca júla 1945 zaradený ako posádkový veliteľ v Malackách. Od začiatku augusta do konca októbra 1945 pôsobil vo funkcii veliteľa delostrelectva VIII. armádneho zboru v Banskej Bystrici, potom ako veliteľ delostrelectva Vojenskej oblasti 4 na jej veliteľstve v Bratislave, od októbra 1946 veliteľ delostrelectva VIII., od októbra 1947 VI. armádneho zboru. V roku 1949 bol preradený do zálohy, od r. 1949 pracovník Oblastnej správy čs. stavebných závodov, od r. 1951 Povereníctva stavebníctva v Bratislave. Zomrel 24. 8. 1958 v Bratislave.
Pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom bol prezidentom SR dňa 1. 5. 1995 vymenovaný do hodnosti genmjr. in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 89-90. ISBN 978-80-89523-20-7
Do činnej služby v čs. armáde sa prihlásil 29. 10. 1918 na posádkovom veliteľstve v Hodoníne. Zaradený bol ako veliteľ roty. Od polovice decembra 1918 do konca mája 1919 bol nasadený pri obsadzovaní územia ČSR na Slovensku a južnej Morave vo funkcii veliteľa roty a práporu. Dňa 1. 4. 1919 ho povýšili do hodnosti nadporučík. Na začiatku júna 1919 bol premiestnený do pešieho pluku 27 v Nitre, kde pôsobil vo funkcii veliteľa roty. Na začiatku druhej polovice mája 1920 nastúpil službu v pešom pluku 36 v Užhorode. Počas pôsobenia v tejto posádke vykonával veliteľské a štábne funkcie. Dňa 28. 10. 1925 bol povýšený do hodnosti kapitána pechoty. Od polovice apríla 1927 slúžil v pešom pluku 34 v Hraniciach na Morave. V polovici decembra 1928 bol preložený do skupiny dôstojníkov delostrelectva a premiestnený do delostreleckého pluku 107 v Olomouci. V čase od októbra do júla 1929 absolvoval aplikačnú školu delostreleckého účilišťa pre kapitánov v Plaveckom Podhradí. Do hodnosti štábneho kapitána delostrelectva ho povýšili 1. 8. 1930. Počas tejto služby vykonával funkcie I. dôstojníka batérie, ZV batérie a veliteľa batérie. Na konci októbra 1935 bol pridelený na veliteľstvo 7. poľnej brigády v Olomouci ako pobočník veliteľa. Službu v predmníchovskej čs. armáde skončil na veliteľstve delostrelectva IV. zboru v Olomouci, kde bol premiestnený v septembri 1936 ako pridelený dôstojník. V tejto funkcii bol 1. 7. 1937 povýšený do hodnosti majora delostrelectva. Počas mobilizácie v r. 1938 vykonával funkciu prideleného dôstojníka (pobočníka) veliteľa delostrelectva Hraničného pásma XIII.
Po vzniku Slovenského štátu bol prijatý do slovenskej armády a 15. 3. 1939 ustanovený za veliteľa I/2 del. oddielu v Banskej Bystrici. Túto funkciu vykonával do polovice novembra 1939. Ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa zúčastnil vo funkcii veliteľa delestreleckého pluku 2. Od novembra 1939 do konca júla 1940 pracoval na veliteľstve 2. divízie striedavo ako prednosta 4. a 1. oddelenia. Tu bol 1. 7. 1940 povýšený do hodnosti podplukovníka delostrelectva. V polovici augusta bol premiestený na MNO, ale už na konci septembra sa stal príslušníkom Veliteľstva pozemného vojska (VPV) vo funkcii prednostu všeobecného oddelenia. Od začiatku apríla 1942 pôsobil vo funkcii referenta delostřelectva VPV. V rokoch 1941 – 1942 vykonával aj funkciu prednostu predpisovej komisie VPV.
Do ilegálnej odbojovej činnosti sa zapojil v druhej polovici r. 1941. Založil a viedol ilegálnu voj. odbojovú skupinu „Victoire“, na činnosti ktorej sa aktívne zúčastňovali pplk. J. Tlach, mjr. A. Korda, npor. Š. Hanus a ďalší dôstoníci. Po vytvorení ilegálneho Vojenského ústredia sa podieľal na materiálnych prípravách Povstania a vyzbrojovaní partizánov, mal na starosti zbrojné sklady v Novákoch, Širinách, Pršanoch a vo Zvolene.
Po vzniku SNP bol ustanovený za prednostu zbrojnej správy a zároveň veliteľa delostrelectva veliteľstva československej, neskoršie 1. čs. armády na Slovensku. S účinnosťou od 1. 10. 1944 bol povýšený do hodnosti plukovníka delostrelectva. Po skončení organizovaného odporu 1. čs. armády na Slovensku odišiel do hôr. V dôsledku fyzického vyčerpania a ochorenia musel sa ukrývať v obci Kalište, potom v Motyčkách pri Donovaloch a v Banskej Bystrici, kde bol na začiatku januára 1945 zaistený a uväznený vo väznici krajského súdu. Po prepustení z väzenia pred koncom prvej polovice februára 1945 sa ukrýval v Banskej Bystrici až do oslobodenia mesta. Za účasť v SNP mu bola dňom 20. 10. 1944 správnym opatrením odňatá hodnosť podplukovníka delostrelectva slovenskej armády a bol preradený do mužstva ako strelník.
Dňa 14. 4. 1945 bol prijatý do čs. armády a do konca júla 1945 zaradený ako posádkový veliteľ v Malackách. Od začiatku augusta do konca októbra 1945 pôsobil vo funkcii veliteľa delostrelectva VIII. armádneho zboru v Banskej Bystrici, potom ako veliteľ delostrelectva Vojenskej oblasti 4 na jej veliteľstve v Bratislave, od októbra 1946 veliteľ delostrelectva VIII., od októbra 1947 VI. armádneho zboru. V roku 1949 bol preradený do zálohy, od r. 1949 pracovník Oblastnej správy čs. stavebných závodov, od r. 1951 Povereníctva stavebníctva v Bratislave. Zomrel 24. 8. 1958 v Bratislave.
Pri príležitosti 50. výročia víťazstva nad fašizmom bol prezidentom SR dňa 1. 5. 1995 vymenovaný do hodnosti genmjr. in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 89-90. ISBN 978-80-89523-20-7
