Podplukovník zdravotníctva MUDr. Jozef HOGH
Narodil sa 13. 7. 1909 vo Vondrišeli, okr. Spišská Nová Ves. Po absolvovaní štúdia na Lekárskej fakulte Komenského univerzity v Bratislave a nástupe na prezenčnú vojenskú službu bol dňa 15. 1. 1935 menovaný na podporučíka a pridelený do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Na konci augusta 1935 ho odvelili do Prahy, kde do konca júna 1936 absolvoval kurz pre dôstojníkov zdravotníckej služby v zálohe. Prvého mája 1936 ho povýšili do hodnosti poručíka zdravotníctva a 30. 6. 1936 premiestnili do horského pešieho pluku 2 v Ružomberku ako šéflekára pluku. Tu bol dňa 1. 7. 1936 povýšený na nadporučíka zdravotníctva. Od 30. 6. do 29. 9. 1937 bol premiestnený do zborovej nemocnice 2 v Plzni a od 30. 9.1937 pracoval v zborovej nemocnici 9 v Bratislave, kde bol zaradený ako sekundárny lekár chirurgického oddelenia, externista chirurgickej kliniky.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde, od 17. 5. 1939 v hodnosti stotníka zdravotníctva. Od 1. 9. 1939 sa jeho pôsobiskom ako veliteľa nemocnice stala Vojenská nemocnica 11 v Ružomberku, kde bol súčasne prednostom chirurgického oddelenia a šéflekárom posádky. Dňom 1. 5. 1941 bol povýšený do hodnosti majora zdravotníctva. Ako vojenský lekár sa dostal aj na východný front, keď ho 30. 3. 1942 odoslali do poľa k Rýchlej divízii s určením za veliteľa divíznej zberne ranených a nemocných. Z poľa sa vrátil 19. 10. 1942 a pokračoval v službe vo Vojenskej nemocnici 11 v Ružomberku. Na začiatku marca 1944 bol odvelený do Bratislavy na klinické štúdium na chirurgickej klinike a súčasne bol dočasne pridelený Vojenskej nemocnici 1. Slovenského národné povstania sa nezúčastnil.
Po skončení vojny bol 12. 5. 1945 prezentovaný na vykonávanie vojenskej činnej služby v čs. armáde a zaradený do 2. čs. odsunovej nemocnice v Ružomberku, ktorá bola 1. 1. 1946 premenovaná na Vojenskú nemocnicu 7, kde vykonával funkciu prednostu chirurgického oddelenia. Dňa 1. 10. 1946 bol povýšený do hodnosti podplukovníka zdravotníctva. Do výslužby bol preložený 1. 7. 1949.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 90. ISBN 978-80-89523-20-7.
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde, od 17. 5. 1939 v hodnosti stotníka zdravotníctva. Od 1. 9. 1939 sa jeho pôsobiskom ako veliteľa nemocnice stala Vojenská nemocnica 11 v Ružomberku, kde bol súčasne prednostom chirurgického oddelenia a šéflekárom posádky. Dňom 1. 5. 1941 bol povýšený do hodnosti majora zdravotníctva. Ako vojenský lekár sa dostal aj na východný front, keď ho 30. 3. 1942 odoslali do poľa k Rýchlej divízii s určením za veliteľa divíznej zberne ranených a nemocných. Z poľa sa vrátil 19. 10. 1942 a pokračoval v službe vo Vojenskej nemocnici 11 v Ružomberku. Na začiatku marca 1944 bol odvelený do Bratislavy na klinické štúdium na chirurgickej klinike a súčasne bol dočasne pridelený Vojenskej nemocnici 1. Slovenského národné povstania sa nezúčastnil.
Po skončení vojny bol 12. 5. 1945 prezentovaný na vykonávanie vojenskej činnej služby v čs. armáde a zaradený do 2. čs. odsunovej nemocnice v Ružomberku, ktorá bola 1. 1. 1946 premenovaná na Vojenskú nemocnicu 7, kde vykonával funkciu prednostu chirurgického oddelenia. Dňa 1. 10. 1946 bol povýšený do hodnosti podplukovníka zdravotníctva. Do výslužby bol preložený 1. 7. 1949.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 90. ISBN 978-80-89523-20-7.
