Podplukovník jazdectva Štefan HRUBIŠKO
Narodil sa 10. augusta 1900 v Ilave. Po absolvovaní 4 tried gymnázia v Trenčíne v rokoch 1911 – 1915 nastúpil do Vojenskej vyššej reálky v Šoproni. Po maturite v roku 1918 začal študovať na Vojenskej akadémii v Budapešti, ktorú však nedokončil.
V septembri 1921 nastúpil do prezenčnej služby v pešom pluku 41 v Žiline. Následne odišiel do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní v auguste 1922 a povýšení na poručíka jazdectva v septembri 1922 pôsobil ako veliteľ čaty. Už krátko na to v októbri 1922 ho však zaradili do Jazdeckého učilišťa v Hodoníne, ktoré absolvoval v júli 1923. V auguste 1923 bol premiestnený k jazdeckému pluku 5 v Košiciach a zaradený ako veliteľ čaty, v roku 1934 eskadróny. V roku 1928 bol povýšený na nadporučíka jazdectva, v roku 1930 na kapitána jazdectva a v roku 1936 na štábneho kapitána jazdectva. V roku 1936 nastúpil k Pluku útočnej vozby 1, kde pôsobil ako veliteľ motocyklistickej roty v Miloviciach a Nových Benátkach (dnes Benátky nad Jizerou). V novembri 1938 bol pridelený ako zástupca vojenskej správy k 5. oblasti Hlinkovej gardy v Trenčíne. V marci 1939 sa stal dočasným náčelníkom štábu III. Rýchlej divízie v Bratislave.
14. 3. 1939 bol prevzatý do tvoriacej sa slovenskej armády. V máji 1939 sa stal dočasným prednostom remontníctva MNO-HVV v Bratislave. O niekoľko dní bol povýšený na majora jazdectva, 31. 1. 1940 sa stal styčným dôstojníkom Veliteľstva ochranného pásma v Malackách. Na tejto pozícii zotrval až do júna 1944. 1. 1. 1942 bol povýšený na podplukovníka jazdectva. 15. 6. 1944 bol ustanovený za veliteľa práporu 3. pluku Technického zboru a 1. 8. veliteľa samotného pluku v Levoči. Ako príslušník Východoslovenskej armády bol po jej odzbrojení zaistený v Kežmarku nemeckou armádou. prepustení vstúpil do novo sa tvoriacej brannej moci. V októbri 1944 sa stal veliteľom jazdeckého a vozatajského strediska v Bratislave. Od marca do apríla 1945 pôsobil ako prednosta nákupnej komisie koní na MNO. vojne nebol prijatý do čs. armády, a preto mu neboli uznané povýšenia, ktoré dosiahol v období trvania SR. Pod toto rozhodnutie sa podpísalo jeho pôsobenie na velititeľstve Schutzzone, ako aj jeho neúčasť v Povstaní. V roku 1946 mu však boli priznané zaopatrovacie platy, pričom od decembra 1947 oficiálne zotrvával na dovolenke s čakaním (tzv. čakateľným). 1. 7. 1948 bol preložený do výslužby. Po vojne pracoval striedavo ako záhradník a úradník v Ilave, Trenčianskej Teplej, Košiciach, Pruskom, od roku 1953 ako robotník. Dátum smrti nie je známy.
Text: PhDr. Igor BAKA, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 95. ISBN 978-80-89523-20-7.
V septembri 1921 nastúpil do prezenčnej služby v pešom pluku 41 v Žiline. Následne odišiel do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní v auguste 1922 a povýšení na poručíka jazdectva v septembri 1922 pôsobil ako veliteľ čaty. Už krátko na to v októbri 1922 ho však zaradili do Jazdeckého učilišťa v Hodoníne, ktoré absolvoval v júli 1923. V auguste 1923 bol premiestnený k jazdeckému pluku 5 v Košiciach a zaradený ako veliteľ čaty, v roku 1934 eskadróny. V roku 1928 bol povýšený na nadporučíka jazdectva, v roku 1930 na kapitána jazdectva a v roku 1936 na štábneho kapitána jazdectva. V roku 1936 nastúpil k Pluku útočnej vozby 1, kde pôsobil ako veliteľ motocyklistickej roty v Miloviciach a Nových Benátkach (dnes Benátky nad Jizerou). V novembri 1938 bol pridelený ako zástupca vojenskej správy k 5. oblasti Hlinkovej gardy v Trenčíne. V marci 1939 sa stal dočasným náčelníkom štábu III. Rýchlej divízie v Bratislave.
14. 3. 1939 bol prevzatý do tvoriacej sa slovenskej armády. V máji 1939 sa stal dočasným prednostom remontníctva MNO-HVV v Bratislave. O niekoľko dní bol povýšený na majora jazdectva, 31. 1. 1940 sa stal styčným dôstojníkom Veliteľstva ochranného pásma v Malackách. Na tejto pozícii zotrval až do júna 1944. 1. 1. 1942 bol povýšený na podplukovníka jazdectva. 15. 6. 1944 bol ustanovený za veliteľa práporu 3. pluku Technického zboru a 1. 8. veliteľa samotného pluku v Levoči. Ako príslušník Východoslovenskej armády bol po jej odzbrojení zaistený v Kežmarku nemeckou armádou. prepustení vstúpil do novo sa tvoriacej brannej moci. V októbri 1944 sa stal veliteľom jazdeckého a vozatajského strediska v Bratislave. Od marca do apríla 1945 pôsobil ako prednosta nákupnej komisie koní na MNO. vojne nebol prijatý do čs. armády, a preto mu neboli uznané povýšenia, ktoré dosiahol v období trvania SR. Pod toto rozhodnutie sa podpísalo jeho pôsobenie na velititeľstve Schutzzone, ako aj jeho neúčasť v Povstaní. V roku 1946 mu však boli priznané zaopatrovacie platy, pričom od decembra 1947 oficiálne zotrvával na dovolenke s čakaním (tzv. čakateľným). 1. 7. 1948 bol preložený do výslužby. Po vojne pracoval striedavo ako záhradník a úradník v Ilave, Trenčianskej Teplej, Košiciach, Pruskom, od roku 1953 ako robotník. Dátum smrti nie je známy.
Text: PhDr. Igor BAKA, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 95. ISBN 978-80-89523-20-7.
