Generálmajor in memoriam Ján ČERNEK

IMG_1960_húfnica_web
21.03.2017
* 21.2.1896 Turá Lúka, okr. Myjava - † 20.4.1977 Myjava
 
Meštiansku školu navštevoval v rokoch 1908 – 1911 na Myjave. V rokoch 1911 – 1914 študoval na verejnej Priemyselnej škole pre truhlárov vo Viedni.      
V marci 1915 odvedený. 16. 7. 1915 ako domobranec zaradený do náhradnej roty III. práporu 72. pešieho pluku v Bratislave. Odtiaľ  po 2-týždňovom výcviku poslaný do školy v Trnave. V septembri 1915 zaradený do 15. poľného práporu a odvelený na ruský front. 23. 9. 1916 padol v Haliči do zajatia. 8. 10. 1917 vstúpil v Kyjeve do čs. vojska na Rusi a v hodnosti strel. bol zaradený do záložného práporu v Žitomíri. 30. 11. 1917 odtransportovaný na polostrov Kola. Vo februári 1918 sa v Murmansku  nalodili a preplavili  do Veľkej Británie a odtiaľ ďalej do francúzskeho prístavu Le Havre. Vo franc. meste Cognac absolvoval vojenský výcvik  a bol pridelený  11. rote 21. čs. streleckého pluku čs. légie vo Francúzsku. V júli 1918 odoslaný na franc. front. 1. 8. 1918 bol  povýšený na des., 12. 12. 1918 na čat.  V  októbri 1918 sa ako veliteľ polčaty 11. roty  zúčastnil bojov pri Terrone. 15. 1. 1919 sa vrátil do vlasti.        
V januári 1919 sa s 21. čs. streleckého pluku zúčastnil bojov s poľským vojskom o Těšínsko. 12. 4. 1919 bol povýšený na rtm. 15. 4. pridelený  vojenskému referátu Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave a odtiaľ  Župnému úradu v Nitre. Od 21. 6. do 30. 8. 1919 bol  inštruktorom útočného práporu  Jánošíkovských družín v Ružomberku (neskôr hraničiarskeho práporu 8). 1. 9. 1919 bol menovaný na ppor. pech. Od septembra 1919 do apríla 1920 mal študijnú dovolenku, v rámci ktorej absolvoval notársky kurz v Turčianskom Sv. Martine. V máji 1920 bol pridelený do hraničiarskeho práporu 8 v Šahách. 1. 9. 1920 menovaný na por. pech. Od augusta 1920 do októbra 1921 veliteľ guľometnej čaty a neskôr veliteľ guľometnej roty hraničiarskeho práporu 8. V októbri  1921 bol pridelený do pešieho pluku 9 v Moste, v ktorom slúžil až do apríla 1929 ako inštruktor nováčikov maďarskej národnosti, veliteľ guľometnej čaty, veliteľ 10. poľnej roty, veliteľ 4. guľometnej roty a pobočník veliteľa práporu. Postupne bol menovaný, resp. povyšovaný 1. 11. 1921 bol menovaný na npor. pech. (1. 11. 1921),  kpt. pech. (31. 12. 1923), škpt. pech. (1. 7. 1928).  V polovici apríla 1929 bol  premiestnený do pešieho pluku 12 „Generála M. R. Štefánika“ v Komárne. Najskôr bol ustanovený za veliteľa 4. poľnej roty, ďalej zastával funkciu veliteľa poddôstojníckej školy. Od októbra  1932 do septembra 1937 bol veliteľ 12. poľnej roty. 15. 9. 1937 bol premiestnený do pešieho pluku 39 „Výzvedný generála Grazianiho“  v Bratislave a ustanovený za veliteľa 4. roty. Od 24.  9. do 15. 10. 1938 velil pochodovému práporu pešieho pluku 39. Od 18. 10. do 15. 12. 1938 bol mobilizačným dôstojníkom náhradného práporu pešieho pluku 39. Od decembra 1938 až do marca 1939 bol veliteľom 8. roty pešieho pluku 39 v Pezinku.
Počas služby v medzivojnovej  čs. armáde absolvoval viacero vojenských kurzov: kurz v obvodnom stredisku pre výcvik v Komárne (1920), plynový kurz pri veliteľov 10. divízie v Banskej Bystrici (1921), guľometný  v Miloviciach (1923), strelecký pre dôstojníkov pechoty v Miloviciach (1925), ekvitačný pre dôstojníkov pechoty v Moste (1926 – 1927), guľometný na streľbu na lietadlá v Prahe (1929), vozatajský pre dôstojníkov guľometných rôt pechoty v Pardubiciach (1934).
Po vzniku Slovenského štátu pokračoval vo vojenskej službe. 15. 3. 1939 prevzal velenie pešieho pluku 39 v Bratislave. V polovici mája 1939 bol v hodnosti mjr pech. (17. 5. 1939) premiestnený do Revúcej a ustanovený za veliteľa II. samostatného práporu, s ktorým sa v septembri 1939 zúčastnil ťaženia slovenskej armády proti Poľsku. Od novembra 1939 do septembra 1940 bol veliteľ pešieho pluku 7 v Žiline.  1. 7. 1940 bol povýšený na pplk. pech. Od októbra 1940 veliteľ pešieho pluku 5 v Levoči. Po vypuknutí vojny proti ZSSR odišiel s peším plukom 5 do poľa. V septembri 1941 odovzdal velenie pešieho pluku 21, vrátil sa na Slovensko, kde opätovne prevzal funkciu veliteľa pešieho pluku 5 v Levoči. Koncom apríla 1942 premiestnený na VDO 1 do Trenčína, s určením za prednostu oblastného úradu a zástupcu veliteľa pešieho pluku 2. Od 30.  9. 1942  pridelený na DOV v Nitre, kde ho 1. 1. 1943  ustanovili za veliteľa DOV (od 7. 2. 1944 zároveň posádkovým veliteľom v Novom Meste nad Váhom) a súčasne ho preložili do skupiny dôstojníkov doplňovacej služby z povolania. Ilegálnym Vojenským ústredím bol na jar 1944 určený za veliteľa posádky Nitra, ktorá mala zohrať kľúčový význam nielen v obrane údolia rieky Nitry, ale aj Považia a Pohronia.
Po vypuknutí SNP svoju úlohu nezvládol. 1. 9. 1944 po návrate z Banskej Bystrice do Nitry ho veliteľ posádky mjr. pech. Ján Šmigovský, v nitrianskych kasárňach zaistil. 9. 1944 sa mu podarilo z kasární ujsť a dostať sa na povstalecké územie. 4.  9. sa presunul z Banskej Bystrice na Liptov, s úlohou prevziať velenie pešieho pluku 4. 6. 9. 1944 bol veliteľom 1. ČSA na Slovensku vymenovaný za veliteľa Obrannej oblasti 2. Krátko nato, v rámci reorganizácie 1. ČSA, bol vymenovaný za veliteľa VI. TS „Zobor“ s veliteľstvom v Liptovskej Osade. K 1. 10. 1944 ho čs. MNO v Londýne povýšilo na plk. pech. Po prechode do hôr pokračoval v partizánskom spôsobe boja v oblasti Balážov, Kališťa a Rudlovej, pričom spolupracoval s partizánskymi oddielmi „Petrov“ a „Vpred“.
V marci 1945 vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Od apríla 1945 veliteľ západného Slovenska v Nitre a krátko nato v Bratislave, s veliteľskou právomocou od Rimavskej Soboty až po Malacky. Od júna 1945 bol veliteľom 9. pešej divízie v Nitre a zastával aj ďalšie veliteľské funkcie. V roku 1946 rozpútali orgány OBZ proti jeho osobe kampaň. 1. 6. 1948 bol preložený do výslužby. V r. 1950 mu odňali hodnosť plk. pech. a priznali dôchodok, ktorý nedosahoval ani existenčné minimum. Vo februári 1956, na základe ďalších vykonštruovaných obvinení, ho zatkli a väznili v Trenčíne. Ľudový súd na Myjave mu vymeral trest dva roky väzenia a päť rokov vyhnanstva z Bratislavského kraja, ale na základe odvolania Krajský súd v Bratislave v apríli 1956 rozsudok napokon zrušil a z väzenia bol prepustený. Potom až do penzie pracoval ako remeselník a tesár na individuálnej výstavbe. Žil sám v Turej Lúke, v neuveriteľne skromných podmienkach, opustený a zabudnutý. V r. 1969 rehabilitovaný a bola mu vrátená hodnosť plk. 26. 10. 1990  povýšený na genmjr. in. memoriam.  
 
Text: plk. Mgr. Miloslav Miloslav Čaplovič, PhD.
Foto: VHÚ-VHA Bratislava