Generálmajor in memoriam Jozef Gabčík

Jozef Gabčík
01.06.2017
* 8. 4. 1912 – † 18. 6. 1942

Generálmajor in memoriam Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v Poluvsí, okres Žilina, ako najmladší zo štyroch detí Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov. Po ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa vyučil za zámočníka. Na vykonanie prezenčnej služby v čs. armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas prezenčnej služby absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po jej absolvovaní bol povýšený na slobodníka, od 1. septembra 1933 na desiatnika. Po skončení prezenčnej služby pokračoval v dobrovoľnej službe ako ďalej slúžiaci až do 31. marca 1937, keď mu záväzok uplynul. Na naliehanie otca Ferdinanda ho nepredĺžil a až do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline. Po havárii v závode sa nadýchal bojových chemických látok a bol preložený do skladu bojových chemických látok do Trenčína. Keď reálne hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal v sklade sabotáž. Potom, vzhľadom na hroziace riziko zatknutia, prekročil slovensko-poľské štátne hranice a dňa 5. mája 1939 sa v Krakove prihlásil do tvoriaceho sa čs. vojska. Niekoľko týždňov pobudol v čs. tábore v Bronowiciach a 28. júla 1939 na lodi Chrobry odplával do Francúzska. V prvý augustový deň roku 1939, Jozefa Gabčíka, tak ako mnoho iných čs. vlastencov, prevzali do francúzskej Cudzineckej légie. Už ako jej príslušník bol od 18. augusta 1939 zaradený do jej 1. pešieho pluku v alžírskom El Arichá.  Po vypuknutí druhej svetovej vojny, v súlade s dohodou medzi predstaviteľmi vlády Francúzskej republiky a predstaviteľov čs. zahraničného odboja, Jozefa Gabčíka prepustili z Cudzineckej légie. Po návrate do Francúzska bol 26. septembra1939 v Agde zaradený do čs. brannej moci a vtelený do 12. roty čs. pešieho pluku 1 ako zástupca veliteľa čaty. S účinnosťou od 1. januára 1940 bol povýšený na rotného. V júni 1940 sa zúčastnil bojov ako veliteľ guľometnej čaty.
            Dňa 13. júla 1940 priplával na lodi Rod el Farag z porazeného Francúzska do Veľkej Británie. Týmto dňom bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. čs. zmiešanej brigády vo Veľkej Británii. Dňa 28. októbra 1940, pri 22. výročí vzniku Československej republiky, bol za prejavenú statočnosť v bojoch v tzv. francúzskej kampani vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939. Od 1. novembra 1940 bol menovaný za rotmajstra pechoty v zálohe, s poradím od 28. októbra 1940. V tejto vojenskej hodnosti bol zaradený k 3. rote 1. pešieho práporu. S účinnosťou od 25. apríla 1941 bol ustanovený za výkonného rotmajstra tejto vojenskej jednotky a zároveň systematizovaný v hodnosti rotmajstra.  
V lete 1941 rotmajster pechoty v zálohe Jozef Gabčík súhlasil so svojím zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy. Následne absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po ich absolvovaní sa ako jeden z prvých čs. vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti. V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala realizovať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny Karla Svobodu, ktorého v skupine nahradil Gabčíkov priateľ rotmajster pechoty v zálohe Jan Kubiš, ako aj pre nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanú Európu, sa ich vysadenie oddialilo. Dňa 29. decembra 1941 o 02.24 h v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe bola skupina Anthropoid vysadená spolu s ďalšími príslušníkmi špeciálnych skupín Silver A a Silver B. Za pomoci a aktívnej spolupráce s českými vlastencami pripravili a uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha dňa 27. mája 1942. Z miesta atentátu sa mu podarilo a s jeho druhom Janom Kubišom uniknúť. Počas vlny masových represálií sa čs. parašutisti ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda  v Resslovej ulici v Prahe, kde J. Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním hrdinskou smrťou zahynuli aj ďalší čs. parašutisti: Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc. Na následky zranení zomrel Jan Kubiš.
            Slovák Jozef Gabčík, bol statočným čs. vlastencom, nebojácnym a disciplinovaným vojakom, ktorý ako príslušník špeciálnej jednotky splnil jasne sformulovaný vojenský rozkaz. Po prevzatí tohto vojenského rozkazu si bol vedomý, že ide na istú smrť a nedožije sa konca najbrutálnejšej vojny v histórii ľudstva. Úspešný atentát na Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora v Protektoráte Čechy a Morava, tohto kata českého ľudu, vyvolal veľký medzinárodný ohlas, v ktorom však rezonoval aj jasný protest proti barbarskému vyhladeniu Lidíc a Ležákov. Predstavitelia čs. vlády v Londýne ho využívali v presadzovaní čs. požiadaviek v rokovaniach so spojencami, predovšetkým s Veľkou Britániou. O tom, že ich ťah bol úspešný, svedčí historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 k tomuto kroku sa pripojil aj Francúzsky národný výbor.
            Hrdina Jozef Gabčík bol za prejavené hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaní. V roku 2015 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.
            Odkaz generálmajora in memoriam Jozefa Gabčíka, hrdinského bojovníka za národné oslobodenie v rokoch druhej svetovej vojny je natrvalo zapísaný do našej historickej pamäti. Príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky sa k významnej osobnosti našich národných vojenských dejín hrdo hlásia, uchovávajú jeho pamiatku a jeho posolstvo ako odhodlaného bojovníka za slobodu a demokraciu naďalej úspešne rozvíjajú. O tom svedčí fakt, že prezident Slovenskej svojim rozkazom priznal elitnému 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline čestný názov Žilinský pluk Jozefa Gabčíka.
 
Text: pplk. v zal. PhDr. Peter Sumichrast, PhD.
Foto: VHÚ