„JETÁK“ JT-34

JT-34
09.08.2017
Československá armáda potrebovala žeriavový tank na opravy tankovej techniky v poľných podmienkach, ako aj na zdvíhanie a premiestňovanie nákladu s hmotnosťou nad 3 tony. Najskôr sa uvažovalo o nákupe sovietskych žeriavových tankov SPK-5, ktoré by však bolo potrebné modernizovať. Nakoniec padlo rozhodnutie vypracovať vlastný prototyp žeriavového tanku.

Martinský žeriavový tank

Za riešiteľa projektu bol určený vtedajší Závod J. V. Stalina (ZJVS), n. p., v Martine. Projekt niesol označenie „JETÁK“. Využíval korbu, podvozok, motor a prevodovku sovietskeho tanku T-34/85. Projekt dostal „zelenú“ v apríli 1958. Vzápätí sa začalo s výrobou prototypu, ktorý bol dokončený v júli 1960. Kontrolné skúšky sa uskutočnili vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť. Po ich absolvovaní sa na prototype vykonali dodatočné čiastkové úpravy. V príklope žeriavnika na kabíne pribudol pozorovací periskop MK-4, ktorý nahradil pôvodné pozorovacie hranoly. Na zabezpečenie činnosti žeriavu v tme pribudli dva kusy individuálnych infraprístrojov PPN-47. Po úspešných testoch začiatkom roka 1961 nasledovali vojskové skúšky, v rámci ktorých prototyp absolvoval jazdu po upravených a neupravených cestách v dĺžke 600 km. Rovnako bez problémov prešiel 500 km v teréne s dôrazom na jazdu v horskom teréne. Preskúšala sa aj žeriavová nadstavba.

V Maroku i Poľsku

Žeriavový tank bol zaradený do výzbroje ako JT-34 v roku 1961. V roku 1962 sa začala v Martine výroba JT-34 päťkusovou overovacou sériou. V rokoch 1963 – 1966 sa vyrobilo dovedna 74 tankov. Jeden kus bol vyvezený aj do Poľska, to však začalo s vlastnou výrobou obdobného typu tanku. Šesť žeriavových tankov bolo v roku 1968 vyvezených do Maroka.
 

Užitočný pomocník

Žeriavový tank JT-34 slúžil najmä na montáž a demontáž tankových veží, kanónov a iných celkov ťažkej bojovej techniky, ako aj pri vykladaní a nakladaní nákladu do hmotnosti 10 t. Žeriavová nadstavba je plne otočná o 360°, pričom bolo možné meniť veľkosť vyloženia sklápaním alebo vysúvaním či zasúvaním ramena žeriava. Posádka tanku je dvojčlenná. Korba z pôvodného tanku T-34/85 bola prispôsobená. V bočných šikmých pancieroch a na zadnom pancieri sú držiaky nosníkov odkladacej plošiny. Vnútorné a vonkajšie prídavné palivové nádrže majú celkový objem 880 l. Žeriav tanku je ovládaný vlastným autonómnym systémom. Je poháňaný olejovým regulačným čerpadlom RC- 100, ktorého pohonnou jednotkou je štvortaktný osemvalcový zážihový motor typu Tatra T-60 C so vzduchovým chladením. Kabína žeriavnika je zhotovená z pancierového plechu a je rozdelená na časť pre žeriavnika a  motorový priestor žeriavu. Kabína je upevnená na pevný rám a na spodnej časti má privarený veniec guľkovej dráhy. Výzbroj JT-34 tvorí tankový guľomet DTM kalibru 7,62 mm s 910 nábojmi, 10 ručných granátov, signálna pištoľ s jednou súpravou signálnych rakiet a osobné zbrane posádky. Žeriavový tank JT-34 bol súčasťou výzbroje československej armády takmer 30 rokov.

Základné technicko-taktické údaje:

Posádka: 2 osoby
Celková hmotnosť: 31,5 t
Dĺžka: 8 900 mm
Šírka: 3 000 mm
Výška: 3 000 mm
Svetlá výška: 400 mm
Maximálna rýchlosť po komunikáciách: 55 km/h
Priemerná rýchlosť po komunikáciách: 30 km/h
Priemerná rýchlosť v teréne: 25 km/h
Max. uhol stúpania: 30°
Max. bočný náklon: 25°
Výzbroj: guľomet DTM kalibru 7,62 mm s príslušenstvom
Spotreba paliva po komunikáciách: 160 l/100 km
Spotreba paliva v teréne: 230 l/100 km
Rýchlosť otáčania žeriavu s bremenom do 3 t : 5,5 otáčky/min.
Rýchlosť otáčania žeriavu s bremenom do 10 t: 2 – 3 otáčky/min.
 
Text: Mgr. Jozef Rodák
Foto: VHÚ – VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník
 
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2013