Major in memoriam Ľudovít Kukorelli

13.10.2014
Ľudovít Kukorelli, major in memoriam sa narodil 8. októbra 1914 v obci Krásna Hôrka, v okrese Trstená, v rodine úradníka Ľudovíta Kukorelliho (1876 – 1953) a učiteľky Márie, rodenej Ujhaziovej (1882 – 1925). Po skončení gymnázia v rokoch 1933 – 1935 absolvoval vojenskú službu, medzitým absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe. Čoskoro sa rozhodol pre kariéru vojaka z povolania. Od 1. mája.1937 sa stal dôstojníkom letectva z povolania ako poručík.

Krátko po vzniku Slovenského štátu bol prevzatý do slovenskej armády a až do roku 1941 slúžil v leteckom pluku v Piešťanoch. Už v roku 1940 sa zapojil do odbojovej skupiny Demec, Dr. Michala Zibrína, a začal pripravovať odlet celej letky do Juhoslávie. Po vstupe Slovenskej republiky do vojny proti Sovietskemu zväzu sa so slovenským letectvom tiež zúčastnil na ťažení, ale po odhalení siete spolupracovníkov skupiny Demec bol zakrátko z frontu stiahnutý a zaistený. Dňa 19.11. 1941 ho Vojenský súd v Bratislave odsúdil na 9 mesiacov za neoznámenie trestného činu, zároveň mu odňali dôstojnícku hodnosť a prepustili z vojenskej činnej služby. Väznený bol do 20. 5. 1942. Po odpykaní trestu pracoval v Piešťanoch ako závozník v sódovkárni a naďalej pokračoval v odbojovej činnosti, preto ho 31. 1. 1943 žandári v Piešťanoch zadržali, ale im utiekol.

Do ilegality

Dňa 8. 2. 1943 Ústredňa štátnej bezpečnosti vydala na neho zatykač a na celom Slovensku bolo proti nemu zavedené policajné pátranie. Prostredníctvom odbojovej skupiny Flóra sa napojil na príslušníkov komunistického odboja, ktorí mu zabezpečili trvalý azyl na východnom Slovensku. Od apríla 1943 žil v ilegalite, stal sa členom vznikajúcej partizánskej skupiny, ktorá sa formovala zo sovietskych vojakov utečencov. Ľ. Kukorelli sa usídlil v lesoch pri Maťaške neďaleko Hanušoviec nad Topľou a dostával materiálne prostriedky a peniaze od odbojovej skupiny Flóra. Ľ. Kukorelli však nemal stály pobyt na východnom Slovensku, ale zapájal sa do celoslovenskej akcie – podchytenia utečených sovietskych zajatcov. Po 9. apríli 1944, keď sa veliteľom skupiny stal I. K. Baľuta, bol Ľ. Kukorelli druhým človekom v jednotke a vystupoval ako náčelník štábu. Podieľal sa na aktivizácii skupiny, ktorá sa do leta 1944 stala najpočetnejšou a najsilnejšou partizánskou jednotkou na východnom Slovensku a vystupovala pod názvom Čapajev. Od jari – leta 1944 partizáni skupiny začali prepadávať vojenské sklady, menšie vojenské a žandárske jednotky a použili násilie aj voči civilnému obyvateľstvu.

Partizán

Tieto akcie neboli v súlade s prípravami Povstania ako jednotného ozbrojeného vystúpenia armády a partizánov, ktoré hodlali uskutočniť ilegálne Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada. Partizáni spočiatku nemali dôveru voči dôstojníkom slovenskej armády. Začiatkom augusta 1944 bola nakoniec uzavretá dohoda o ukončení nepriateľstva medzi veliteľom 1. divízie plk. pech. Mikulášom Markusom a štábom čapajevovcov. Neskoršie akcie partizánov sa prevažne zameriavali proti nemeckým vojenským kolónam alebo objektom.
V auguste 1944 Ľ. Kukorelli organizoval mnohé diverzné akcie. Na začiatku septembra 1944 sa výrazne podieľal na riadení bojovej činnosti partizánskeho zväzku Čapajev a mal rozhodujúci podiel aj na tom, že sa partizánom podarilo uniknúť z obkľúčenia a presunúť sa severovýchodným smerom do trojuholníka Stropkov – Humenné – Medzilaborce, kde utvorili partizánsku oblasť a vykonávali pozoruhodnú bojovú a diverznú činnosť v tyle nemeckých frontových vojsk.

Nevyjasnená smrť

V tejto činnosti pokračovali až do priblíženia frontu, keď vzniklo rozhodnutie o prechode partizánov na druhú stranu. Počas tohto náročného bojového presunu 24. novembra 1944 spolu so stovkami partizánov v Habure, v okrese Humenné za doteraz celkom nevyjasnených okolností zahynul aj Ľ. Kukorelli. V memoárovej literatúre a v prácach opierajúcich sa o výsledky z „oral history“ sa vyskytujú aj, dodnes nepotvrdené, výroky o jeho likvidácii vlastnými ľuďmi, streľbou zblízka. Pochovaný je v Košiciach.
Ako výraz ocenenia jeho odbojových zásluh mu boli po roku 1945 udelené viaceré vyznamenania in memoriam a jeho odbojové aktivity boli v povojnových desaťročiach predmetom literárneho aj filmového spracovania.

Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.5/2013