Major útočnej vozby Jozef DOBROTKA
Narodil sa 9. 12. 1908 v Bojniciach. Absolvent Školy dôstojníkov pechoty v zálohe v Košiciach a Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave (1929 – 1931).
Po prijatí do slovenskej armády vykonával vojenskú službu výlučne v rámci Pluku útočnej vozby v Turčianskom Sv. Martine. Od marca 1939 bol I. pobočníkom veliteľa pluku. Od februára 1940 veliteľ I. práporu. 17. 5. 1939 povýšený na stot. pech. Na východnom fronte slúžil od 23. 6. do 27. 8. 1941 ako veliteľ tankového práporu. Účastník bojov pri Wojtkovej, Koniuškach a Lipovci. 1. 7. 1941 povýšený na mjr. útv. Po návrate do zázemia veliteľ I. práporu. 15. 12. 1942 prevzal velenie Pluku útočnej vozby v Turčianskom Sv. Martine. Domácim odbojovým hnutím kontaktovaný nebol, nakoľko bol známy svojím ľudáckym a germanofilským presvedčením. Od leta 1944 veliteľ kombinovaného tankového pluku Východoslovenskej armády. Po odzbrojení jednotky Nemcami 31. 8. 1944 sa pridal k partizánskemu zväzku „Čapajev“, kde pôsobil v hodnosti mjr. ako veliteľ partizánskeho oddielu „Bohdan Chmeľnickyj“. Ten viedol v ťažkých bojoch pri obrane Čergova, 4. 9. 1944 však bol oddiel rozbitý a utrpel značné straty. Následne sa ukrýval na rôznych miestach. 13. 12. 1944 bol zaistený príslušníkmi nemeckého SD a väznený do 2. 4. 1945. Po vojne bol na základe previerok povolaný do činnej služby až v marci 1947, zastával však len nižšie veliteľské funkcie. Napríklad velil 25. samostatnému práporu v Klatovoch. Jeho ďalšie osudy nie sú známe. Zomrel 17. 1. 1994 vo Zvolene.
Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 50-51. ISBN 978-80-89523-20-7.
Po prijatí do slovenskej armády vykonával vojenskú službu výlučne v rámci Pluku útočnej vozby v Turčianskom Sv. Martine. Od marca 1939 bol I. pobočníkom veliteľa pluku. Od februára 1940 veliteľ I. práporu. 17. 5. 1939 povýšený na stot. pech. Na východnom fronte slúžil od 23. 6. do 27. 8. 1941 ako veliteľ tankového práporu. Účastník bojov pri Wojtkovej, Koniuškach a Lipovci. 1. 7. 1941 povýšený na mjr. útv. Po návrate do zázemia veliteľ I. práporu. 15. 12. 1942 prevzal velenie Pluku útočnej vozby v Turčianskom Sv. Martine. Domácim odbojovým hnutím kontaktovaný nebol, nakoľko bol známy svojím ľudáckym a germanofilským presvedčením. Od leta 1944 veliteľ kombinovaného tankového pluku Východoslovenskej armády. Po odzbrojení jednotky Nemcami 31. 8. 1944 sa pridal k partizánskemu zväzku „Čapajev“, kde pôsobil v hodnosti mjr. ako veliteľ partizánskeho oddielu „Bohdan Chmeľnickyj“. Ten viedol v ťažkých bojoch pri obrane Čergova, 4. 9. 1944 však bol oddiel rozbitý a utrpel značné straty. Následne sa ukrýval na rôznych miestach. 13. 12. 1944 bol zaistený príslušníkmi nemeckého SD a väznený do 2. 4. 1945. Po vojne bol na základe previerok povolaný do činnej služby až v marci 1947, zastával však len nižšie veliteľské funkcie. Napríklad velil 25. samostatnému práporu v Klatovoch. Jeho ďalšie osudy nie sú známe. Zomrel 17. 1. 1994 vo Zvolene.
Text: Mgr. Alexej MASKALÍK, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 50-51. ISBN 978-80-89523-20-7.
