MiG-21MF

Aktualizované: 25. Júl 2013 —

MiG-21MF (NATO kód Fishbed - vo význame "ležiaca ryba") je sovietske bojové, prepadové, jednomotorové, prúdové, jednomiestne, nadzvukové, stíhacie lietadlo. Je celokovovej konštrukcie; strednoplošník s trojuholníkovým krídlom, plávajúcim stabilizátorom so šípovou chvostovou plochou, s trojbodovým zaťahovacím podvozkom čelového typu. Lietadlo poháňané leteckým turbokompresorovým, jednoprúdovým, dvojhriadeľovým motorom Tumanskij R-13-300.

Bolo určené predovšetkým na ničenie vzdušných cieľov riadenou a neriadenou výzbrojou a na vedenie vzdušného prieskumu. Mohlo pôsobiť aj na pozemné ciele neriadenou muníciou. Vzhľadom na svoje vybavenie bolo lietadlo určené na denné aj nočné bojové operácie a na operácie vedené za sťažených poveternostných podmienok. Na krídlach má štyri závesné body na podvesenie leteckej munície v celkovej maximálnej hmotnosti 1 300 kg. V strednej spodnej časti trupu je zabudovaný 23 mm dvojhlavňový kanón GŠ-23L s nábojovou schránkou na 200 nábojov. V zadnej časti trupu je namontovaná výmetnica signálnych nábojov EKSR-46. Na podtrupovom nosníku môže mať lietadlo podvesenú prídavnú palivovú nádrž na 490 alebo 800 litrov paliva.

Z Moskvy cez Pardubice a Sliač do múzea

MiG-21MF ev. č. 9713 vyrobili 27. augusta 1974 v továrni č. 30 „Znamja Truda“ v Moskve. Prvý let absolvoval 28. 8. 1974. Prelet lietadla z Moskvy do Československa k 4. stíhaciemu leteckému pluku v Pardubiciach sa uskutočnil 14. až 17. septembra 1974. Trval 3 hodiny s tromi pristátiami. Vojenské letectvo postupne prevádzkovalo lietadlo na letiskách Pardubice, Bechyně, Sliač, Kuchyňa a znova Sliač, kde bolo 1. októbra 2003 vyradené z prevádzky. Celkovo nalietalo 1 723 letových hodín a 5 minút. Na svojom konte má 2 838 pristátí. Na lietadle bola uskutočnená jedna stredná oprava (Drážďany 1981) a jedna generálna oprava (LO Praha – Kbely 1991/92). Múzeum získalo lietadlo do zbierky zmluvou o bezodplatnom prevode v roku 2003. Príslušníci inžiniersko-leteckej služby leteckej základne Sliač v lete 2004 lietadlo rozstykovali, prepravili a umiestnili do expozície v Piešťanoch.
História jedného z najznámejších nadzvukových stíhacích lietadiel MiG-21 sa začala písať v roku 1953, keď sovietske letectvo vypracovalo požiadavku na nové nadzvukové bojové stíhacie lietadlo. Dôraz sa kládol na vysokú obratnosť, max. rýchlosť M=2, ľahké ovládanie a praktický dostup do 20 000 metrov. Lietadlo malo byť nenáročné na technológiu výroby s jednoduchou údržbou a prevádzkou aj z horšie vybavených letísk. Požadovaná výzbroj, protilietadlové riadené strely, letecký kanón a menší radar.
Projekčná kancelária MiG začala pracovať hneď na dvoch experimentálnych variantoch lietadla: prvý – lietadlo s klasickým šípovým krídlom s uhlom šípu nábežnej hrany 55°; druhý variant – s použitím trojuholníkového krídla, s uhlom šípu nábežnej hrany tiež 55°. Nakoniec sa rozhodlo pre variant s trojuholníkovým krídlom. Prototyp MiG-u-21, označený ako E-5, na prvý skúšobný let vzlietol v roku 1955. Verejnosti bol po prvý raz predstavený počas leteckého dňa na letisku Tušino v Moskve v roku 1956. Sériová výroba v roku 1960 prešla na štandard MiG-21F-13 s výkonnejším radarom SRD-5M Kvant, s možnosťou podvesenia dvoch riadených protilietadlových striel K-13 s IČ navádzaním a len jedným kanónom NR-30 na pravej strane trupu.

Lietali v 50 štátoch celého sveta

Prvé MiG-21 boli sovietskym leteckým útvarom dodané v roku 1960 a prvé MiG-21F-13 v roku 1961. Sériová výroba lietadiel, ale aj vývoj pokračoval intenzívne ďalej. Vznikli ďalšie experimentálne stroje, no aj ich sériové ekvivalenty (MiG-21PF 1962, MiG-21PFM 1964, MiG-21FL 1965, MiG-21S 1965, MiG-21PFS 1966, MiG-21SM 1968, MiG-21M 1968, MiG-21SMT 1971), poslednou sériovo vyrábanou verziou bola verzia MiG-21bis. Na začiatku sedemdesiatych rokov vznikla verzia MiG-21MF, ktorá sa v ZSSR vyrábala až do roku 1975. Lietadlo predstavovalo zlepšenú verziu MiG-21M s motorom Tumanskij R-13-300 a radarom Safir-21, v trupe zabudovaným kanónom GŠ-23L s 200 nábojmi a štyrmi závesnikmi pod krídlami s možnosťou podvesenia riadených protilietadlových striel K-13S alebo K-13T a s vystreľovacou sedačkou KM-1M. Oproti predchádzajúcim verziám toto lietadlo dosahovalo väčšie rýchlosti v malých výškach. Dovedna vzniklo viac ako 30 verzií lietadla MiG-21, „Špeciály“ vytvorili 17 svetových rekordov. Lietadlá MiG-21 boli vo výzbroji letectiev v 49 štátoch, spolu ich bolo vyrobených asi 10-tisíc kusov a zúčastnili sa na niekoľkých vojnových konfliktoch (Vietnam, vojny na
Strednom východe, v Juhoslávii, v Afganistane). Prvých 12 kusov MiG-21MF do Československa bolo dodaných k pardubickému stíhaciemu leteckému pluku v auguste 1971. Potom nasledovali ďalšie dodávky v rokoch 1972 až 1974. V roku 1975 bolo dodaných posledných 20 lietadiel v bledosivej kamufláži z výrobného podniku č. 21 v Gorkom.
Čs. letectvo prevádzkovalo 102 lietadiel MiG-21MF. Po rozdelení republiky Armáda SR používala 47 týchto lietadiel. Posledné MiG-21MF boli vyradené z Ozbrojených síl SR v roku 2003.

Hlavné technické údaje

Dĺžka s PVD	15,760 m	Ťah motora - maximál	38,25 kN
Dĺžka bez PVD	14,500 m	Max. rýchlosť H=13 km	2 230 km.h^-1
Rozpätie	7,154 m	Max. hodnota čísla M	2,1
Výška	4,125 m	Min. rýchlosť letu	260 km.h^-1
Nosná plocha	23 m²	Max. stúpavosť	120 m.s^-1
Hmotnosť vzletová normálna	8 320 kg	Dostup praktický	18 000 m
Hmotnosť vzletová maximálna (2xLB 100kg, 2xPPN 490L, 1xPPN 800 L)	9 897 kg	Dĺžka rozjazdu	800 m
Suchá hmotnosť	5 560 kg	Dĺžka dojazdu	550 m
Hmotnosť pri pristáti 7 % PHM	6 012 kg	Max. bombová výzbroj (8xLB 100 kg, 2xLB 250 kg)	1 300 kg
Motor (Tumanskij)	R - 13-300	Vystreľovacia sedačka	KM-1M
Ťah motora - forsáž	60,57 kN