MiG-23BN (v kóde NATO „Flogger – H“)

MiG-23BN (v kóde NATO „Flogger – H“)
07.01.2019
MiG-23BN (v kóde NATO „Flogger – H“) je nadzvukové, prúdové, jednomotorové, jednomiestne, frontové stíhacie bombardovacie lietadlo sovietskej výroby, z konštrukčnej kancelárie OKB Mikojan – Gurevič. Je určené predovšetkým na ničenie pohyblivých i nepohyblivých pozemných cieľov bombovou, raketovou a kanónovou výzbrojou v hĺbke územia protivníka a pri priamej podpore pozemných jednotiek, za všetkých poveternostných podmienok, pri vizuálnej viditeľnosti cieľa z malých a stredných výšok. Môže byť taktiež použité za normálnych poveternostných podmienok, vo dne, na vedenie vzdušného prieskumu. Má šesť vonkajších závesov na podvesenie výzbroje (dva krídlové a štyri podtrupové). V trupe má zabudovaný letecký kanón GŠ-23. Okrem toho je vybavené laserovým diaľkomerom, prostriedkami REB na prekonávanie PVO protivníka a aparatúrou na automatické vedenie lietadla po trati. Nemá rádiolokátor na vyhľadávanie vzdušných cieľov. MiG-23BN je samonosný, celokovový, jednomiestny hornoplošník, so šípovým krídlom, s premenným nastavením uhla šípu s plávajúcim šípovým stabilizátorom, so šípovou zvislou chvostovou plochou a s trojbodovým podvozkom čelového typu, zaťahovaným do trupu lietadla. Priestor kabíny pilota je pancierovaný. Do lietadla je zastavaný jednoprúdový dvojhriadeľový letecký turbokompresorový motor z konštrukčnej kancelárie Tumanskij R-29B-300. Vývoj lietadla sa začal v roku 1969. Z prednej časti stroja bol odstránený rádiolokátor. Na zlepšenie výhľadu pilota z kabíny bola predná časť trupu značne sploštená. Takto upravený variant lietadla dostal označenie MiG-23B. Pohon lietadla MiG-23B zabezpečoval jednoprúdový, letecký turbokompresorový motor AL-21F-300. Zásadné zmeny boli v navigačnej sústave a v zbraňových systémoch. Lietadlo dostalo aktívne a pasívne prostriedky na vedenie rádio-elektronického boja. Prototyp lietadla MiG-23B (v kóde NATO „Flogger – F“) vzlietol prvýkrát 20. augusta 1970. Zabudovaním motora R-29B-300 vznikol nový variant lietadla, ktorý dostal označenie MiG-23BN. Tento motor bol upravený na použitie v malých výškach letu pri nadzvukových rýchlostiach.
Na základe dohody medzi ČSSR a ZSSR o vyzbrojení jedného čs. leteckého pluku lietadlami MiG-23BN z roku 1976, bol preškolený lietajúci a technický personál v Kirgizskej SSR. Prvé dve lietadlá MiG-23BN (ev. č. 9549, 9550) pristáli na československom území 26. decembra 1977. Na začiatku roka 1978 boli prevzaté ďalšie dve lietadlá MiG-23BN a jedno cvičné lietadlo MiG-23U. Stroje slúžili na výcvik československých vojenských pilotov. V priebehu roka 1979 bola 1. letka 28. stíhacieho bombardovacieho leteckého pluku doplnená na plný stav, v roku 1981 ju nasledovala druhá a v roku 1983 tretia letka. Do čs. vojenského letectva bolo dovedna zaradených 32 strojov MiG-23BN a 4 dvojmiestne lietadlá MiG-23U, ktoré boli dislokované na letisku Čáslav. V priebehu prevádzky boli štyri lietadlá zničené pri haváriách. Pri delení federálnej armády ČSFR neprejavila slovenská strana o lietadlá MiG-23 záujem, a tak zostali vo výzbroji českého vojenského letectva. V roku 1994 boli z neho vyradené. Lietadlá MiG-23BN boli zaradené vo výzbroji členských štátov bývalej Varšavskej zmluvy, Kuby i mnohých ďalších krajín (najmä arabských, ale aj afrických...).
Zbierkový predmet Vojenského historického múzea v Piešťanoch - stíhacie bombardovacie lietadlo typu MiG-23BN s trupovým číslom 9868, výrobné číslo 0393219868, bolo vyrobené v továrni Znamja truda v Moskve v roku 1983.
 
Hlavné technické údaje:
Hmotnosť vzletová maximálna 18 850 kg
Hmotnosť vzletová normálna 16 570 kg
Dĺžka s PVD 16,840 m
Motor Tumanskij R-29B-300
Ťah motora režim maximal/forsáž 78,48/112,81 kN
Rýchlosť maximálna H=200 m 1 250 km.h-1
Rozpätie uhol šípovitosti krídla 74° 40´ 7,779 m
Maximálna hodnota čísla M 1,7
Rozpätie uhol šípovitosti krídla 18° 40´ 13,965 m
Pristávacia rýchlosť s 20 % paliva 250 km.h-1
Rozpätie stabilizátora 5, 510 m
Dĺžka rozjazdu (betón) 650-700 m
Výška 5, 145 m
Dĺžka dojazdu (betón) 800-850 m
Vystreľovacia sedačka KM-1M
Osádka jeden pilot
 
Text: Miroslav Mihálik, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: Miroslav Mihálik, VHÚ – VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2014 (článok redakčne upravený)