Nemecká ručná protitanková zbraň Panzerfaust 60M
S vývojom novej protitankovej zbrane, ktorá mala vo výzbroji nemeckej armády postupne nahradiť klasické protitankové pušky, sa začalo v lete 1942 v nemeckej firme HASAG (Hugo Schneider AG) v Lipsku, pod krycím označením „Gretchen“ („Margarétka“). Projekt viedol Dr. Heinrich Langwieler, ktorému sa spolu s jeho kolektívom zakrátko podarilo vyvinúť konštrukčne jednoduchú zbraň, ktorá v sebe kombinovala princípy raketového projektilu a bezzáklzového kanóna, pričom dostala pomenovanie Faustpatrone („Pästný náboj“). V priebehu roku 1942 si nemecká armáda objednala 20 000 kusov tejto zbrane. Táto objednávka bola firmou HASAG zrealizovaná v auguste 1943. Avšak už koncom roku 1942 sa v Lipsku začalo s vývojom väčšej a zlepšenej verzie Faustpatrone, ktorá dostala označenie Panzerfaust 30M (číslovka 30 v názve označovala maximálny účinný dostrel zbrane), pričom Faustpatrone dostala nové označenie Panzerfaust 30M klein (prívlastok klein – malý označoval veľkosť projektilu). Nemecká armáda si začiatkom roku 1943 objednala 50 000 kusov tejto zbrane, pričom prvých 6 800 kusov bolo dodaných (spolu s Panzerfaustom 30M klein) v auguste 1943. Výroba týchto dvoch zbraní trvala až do septembra 1944, kedy bola v Lipsku na požiadavku nemeckej armády vyvinutá ich vylepšená verzia pod označením Panzerfaust 60M. Tá mala už oproti svojim predošlým verziám dvojnásobný účinný dostrel (60 metrov) a rýchlosť jej projektilu dosahovala po vystrelení 45 m/s. Pôvodne sa plánovalo vyrábať iba 400 000 kusov tejto zbrane mesačne (táto výrobná kapacita bola dosiahnutá v októbri 1944), avšak armáda vzniesla požiadavku na 1 500 000 vyrobených kusov za mesiac. Túto kvótu sa však nikdy nepodarilo naplniť. K tomuto cieľu sa nemecký zbrojný priemysel najviac priblížil v decembri 1944, kedy bolo vyrobených takmer 1 300 000 kusov. V tomto období sa však už produkcii nevenovala iba firma HASAG, ale tiež aj mnoho ďalších firiem po celom Nemecku, hoci továreň v Lipsku ostávala naďalej hlavným dodávateľom. Panzerfaust 60M sa vďaka celkovému počtu vyrobených kusov stal najrozšírenejšou verziou tohto typu protitankovej zbrane.
V novembri 1944 bol v Lipsku vyvinutý ďalší model tejto zbrane pod označením Panzerfaust 100M, ktorý bol zaradený do sériovej výroby ako posledný. Napokon v januári 1945 bola vyvinutá ďalšia verzia pod označením Panzerfaust 150M, s produkciou ktorej sa síce za-čalo v marci 1945, no rozbehla sa už len čiastočne, pričom do konca vojny uzrelo svetlo sveta len niekoľko kusov. Pre všetky uvedené modely bolo charakteristické, že z konštrukčného hľadiska pozostávali z odpaľovacej rúry, na ktorej konci bol umiestnený špeciálne tvarovaný projektil s kumulatívnou náložou tvorenou zmesou TNT a trihexogénu v pomere 1:1. Vnútro odpaľovacej rúry tvorila nálož strelného prachu, ktorá slúžila na vystrelenie projektilu. Zaujímavosťou pritom je, že umiestnenie nálože presne do stredu rúry umožnilo po zapálení pra-chovej náplne pôsobenie tlaku horúcich plynov rovnomerne oboma smermi a tým pádom sa podarilo takmer úplne eliminovať spätný ráz zbrane. Potom, čo projektil úplne opustil rúru, sa na jeho konci roztvorili štyri odpružené stabilizačné krídelka vyrovnávajúce jeho let. Po dopade projektilu na pancier tanku (pod správnym uhlom) bola do neho v okamihu prepálená malá dierka, cez ktorú boli následne rýchlosťou až 6000 m/s vychrlené do jeho vnútra horúce pary a kúsky roztaveného kovu. Tieto zbrane disponovali jednoduchými výklopnými mieridlami, ktorých otvorenie automaticky aktivovalo spúšťový mechanizmus. Následným stlačením spúšte došlo k uvoľneniu napnutého úderníka, ktorý nárazom do zápalky odpálil nálož strelného prachu umiestnenú v odpaľovacej rúre. Tá sa pri streľbe väčšinou zasúvala do podpazušia alebo sa pritlačila o rameno, takže plameň žeravých plynov vznikajúci po odpálení nálože bol usmernený neškodne za strelca. Na odpaľovacej rúre sa nachádzal červený nápis Achtung! Feuerstrahl! („Pozor! Plameň!“), čo malo vojakov varovať, aby počas streľby nestáli za odpaľovacou rúrou, keďže plameň, ktorý z nej po výstrele vyšľahol, ich mohol vážne poraniť. Mierenie na cieľ sa vykonávalo prostredníctvom zárezu na výklopnom cieľniku, ktorý musel byť v jednej priamke so značkou umiestenou priamo na projektile.
Panzerfaust predstavoval v období druhej svetovej vojny unikátnu zbraň svojho druhu, pričom z pohľadu spojeneckých tankových osádok bol považovaný za jeden z najobávanejších prostriedkov v rukách nemeckého vojaka. Až do konca vojny sa totiž vyrábal v desaťtisícových sériách, a tak v každom nemeckom vozidle bol vždy aspoň jeden kus. Okrem príslušníkov nemeckého Wehrmachtu bol masovo rozšírený aj v jednotkách Hitlerjugend a Volkssturmu, ktoré sa formovali na konci vojny a ich príslušníci mnohokrát vyrážali do boja práve iba s ním. V povojnovom období sa princíp fungovania Panzerfaustu stal základom pre vývoj preslávených sovietskych ručných protitankových zbraní RPG-2 a RPG-7.
Zbraň znázornená na obrázku bola do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku prijatá dňa 19. februára 1972 darom od súkromnej osoby. Ide pritom o jeden zo štyroch kusov modelu s označením 60M, ktoré v zbierkach svidníckeho múzea spolu s dvomi kusmi modelu 30M Klein a deviatimi kusmi modelu 30M predstavujú určité zastúpenie tejto unikátnej, masovo vyrábanej, obávanej, účinnej a v rámci širokej verejnosti aj notoricky známej nemeckej zbrane.
Priemer projektilu: 140 mm
Hmotnosť projektilu 2,9 kg
Hmotnosť kumulatívnej nálože projektilu: 0,8 kg
Dĺžka odpaľovacej rúry: 1045 mm
Priemer odpaľovacej rúry: 50 mm
Hmotnosť nálože čierneho prachu: 0,134 kg
Celková hmotnosť: 6,1 kg
Úsťová rýchlosť projektilu: 45 m/s
Účinný dostrel: 60 metrov
Prieraznosť panciera: 200 mm
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Dokumentačné oddelenie, Knihy prírastkov. VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967-1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea Piešťany. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, 187 s. ISBN 978-80-89523-69-6.
CHANT, Chris. Pěchotní zbraně. Více než 250 nejlepších pěchotních zbraní světa. Praha : Na-še vojsko, 2005, 256 s. ISBN 80-206-0781-1.
TŮMA, Petr – HURNÍK, Zděnek. Encyklopedie ručních zbraní a dělostřelectva od 2. světové války do součastnosti. Praha : Naše vojsko, 2010, 448 s. ISBN 978-80-206-1106-2.
BISHOP, Chris. Velká encyklopedie. Zbraně druhé světové války. Praha : Svojtka & Co., 2004, 544 s. ISBN 80-7237-247-5.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG Banská Bystrica
V novembri 1944 bol v Lipsku vyvinutý ďalší model tejto zbrane pod označením Panzerfaust 100M, ktorý bol zaradený do sériovej výroby ako posledný. Napokon v januári 1945 bola vyvinutá ďalšia verzia pod označením Panzerfaust 150M, s produkciou ktorej sa síce za-čalo v marci 1945, no rozbehla sa už len čiastočne, pričom do konca vojny uzrelo svetlo sveta len niekoľko kusov. Pre všetky uvedené modely bolo charakteristické, že z konštrukčného hľadiska pozostávali z odpaľovacej rúry, na ktorej konci bol umiestnený špeciálne tvarovaný projektil s kumulatívnou náložou tvorenou zmesou TNT a trihexogénu v pomere 1:1. Vnútro odpaľovacej rúry tvorila nálož strelného prachu, ktorá slúžila na vystrelenie projektilu. Zaujímavosťou pritom je, že umiestnenie nálože presne do stredu rúry umožnilo po zapálení pra-chovej náplne pôsobenie tlaku horúcich plynov rovnomerne oboma smermi a tým pádom sa podarilo takmer úplne eliminovať spätný ráz zbrane. Potom, čo projektil úplne opustil rúru, sa na jeho konci roztvorili štyri odpružené stabilizačné krídelka vyrovnávajúce jeho let. Po dopade projektilu na pancier tanku (pod správnym uhlom) bola do neho v okamihu prepálená malá dierka, cez ktorú boli následne rýchlosťou až 6000 m/s vychrlené do jeho vnútra horúce pary a kúsky roztaveného kovu. Tieto zbrane disponovali jednoduchými výklopnými mieridlami, ktorých otvorenie automaticky aktivovalo spúšťový mechanizmus. Následným stlačením spúšte došlo k uvoľneniu napnutého úderníka, ktorý nárazom do zápalky odpálil nálož strelného prachu umiestnenú v odpaľovacej rúre. Tá sa pri streľbe väčšinou zasúvala do podpazušia alebo sa pritlačila o rameno, takže plameň žeravých plynov vznikajúci po odpálení nálože bol usmernený neškodne za strelca. Na odpaľovacej rúre sa nachádzal červený nápis Achtung! Feuerstrahl! („Pozor! Plameň!“), čo malo vojakov varovať, aby počas streľby nestáli za odpaľovacou rúrou, keďže plameň, ktorý z nej po výstrele vyšľahol, ich mohol vážne poraniť. Mierenie na cieľ sa vykonávalo prostredníctvom zárezu na výklopnom cieľniku, ktorý musel byť v jednej priamke so značkou umiestenou priamo na projektile.
Panzerfaust predstavoval v období druhej svetovej vojny unikátnu zbraň svojho druhu, pričom z pohľadu spojeneckých tankových osádok bol považovaný za jeden z najobávanejších prostriedkov v rukách nemeckého vojaka. Až do konca vojny sa totiž vyrábal v desaťtisícových sériách, a tak v každom nemeckom vozidle bol vždy aspoň jeden kus. Okrem príslušníkov nemeckého Wehrmachtu bol masovo rozšírený aj v jednotkách Hitlerjugend a Volkssturmu, ktoré sa formovali na konci vojny a ich príslušníci mnohokrát vyrážali do boja práve iba s ním. V povojnovom období sa princíp fungovania Panzerfaustu stal základom pre vývoj preslávených sovietskych ručných protitankových zbraní RPG-2 a RPG-7.
Zbraň znázornená na obrázku bola do zbierok niekdajšieho Dukelského múzea vo Svidníku prijatá dňa 19. februára 1972 darom od súkromnej osoby. Ide pritom o jeden zo štyroch kusov modelu s označením 60M, ktoré v zbierkach svidníckeho múzea spolu s dvomi kusmi modelu 30M Klein a deviatimi kusmi modelu 30M predstavujú určité zastúpenie tejto unikátnej, masovo vyrábanej, obávanej, účinnej a v rámci širokej verejnosti aj notoricky známej nemeckej zbrane.
Technicko-taktické údaje nemeckej ručnej protitankovej zbrane Panzerfaust 60M
Dĺžka projektilu: 495 mmPriemer projektilu: 140 mm
Hmotnosť projektilu 2,9 kg
Hmotnosť kumulatívnej nálože projektilu: 0,8 kg
Dĺžka odpaľovacej rúry: 1045 mm
Priemer odpaľovacej rúry: 50 mm
Hmotnosť nálože čierneho prachu: 0,134 kg
Celková hmotnosť: 6,1 kg
Úsťová rýchlosť projektilu: 45 m/s
Účinný dostrel: 60 metrov
Prieraznosť panciera: 200 mm
Použitá literatúra a zdroje:
VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Zbierkový fond, Zbierka č. III – Pušky a kara-bíny, zbierkový predmet s evidenčným číslom PK 87 S – Nemecká ručná protitanková zbraň Panzerfaust 60M, dokumentácia zbierkového predmetu.VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Dokumentačné oddelenie, Knihy prírastkov. VHM Piešťany – Múzejné oddelenie Svidník, Kniha prírastkov č. VHM-9/2 za roky 1967-1977.
JURKOVÁ, Viera a kol. Zo zbierok Vojenského historického múzea Piešťany. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2020, 187 s. ISBN 978-80-89523-69-6.
CHANT, Chris. Pěchotní zbraně. Více než 250 nejlepších pěchotních zbraní světa. Praha : Na-še vojsko, 2005, 256 s. ISBN 80-206-0781-1.
TŮMA, Petr – HURNÍK, Zděnek. Encyklopedie ručních zbraní a dělostřelectva od 2. světové války do součastnosti. Praha : Naše vojsko, 2010, 448 s. ISBN 978-80-206-1106-2.
BISHOP, Chris. Velká encyklopedie. Zbraně druhé světové války. Praha : Svojtka & Co., 2004, 544 s. ISBN 80-7237-247-5.
Text: Mgr. Peter Holík
Foto: Digitalizačné centrum SNG Banská Bystrica
