Plukovník letectva Ivan Haluzický

17.04.2014
Plukovník letectva Ivan Haluzický sa narodil 9. marca 1913 v  Uherskom Brode. Tak ako v prípade mnohých jeho predchodcov ani jeho „cesta“ do kabíny vojenského lietadla nebola priamočiara, ale viedla kľukatými cestami ľudského osudu...

Po získaní základného vzdelania a maturity na čs. štátnom reálnom gymnáziu pokračoval v štúdiách na vyššej priemyselnej škole, odbor staviteľstvo. Do čs. brannej moci ho odviedli 22. 9. 1931. Do služby nastúpil 1. 10. 1931, keď ho prezentovali na výkon prezenčnej služby v p. pl. 6 „Hanáckom“, kde ho zaradili do technickej roty. Od 7. 10. 1931 do 31. 5. 1932 bol v Škole na výchovu dôstojníkov pešieho vojska v zálohe 7. divízie v Olomouci, kde mu priznali status „frekventanta“. V tomto období ho povýšili na slobodníka frekventanta (16. 1. 1932), potom na desiatnika frekventanta (16. 5. 1932). Školu ukončil s dobrým hodnotením. Do útvaru sa vrátil už so statusom absolventa. Dňa 15. 6. 1932 ho v rámci pluku premiestnili k 1. poľnej rote, kde zotrval až do odchodu do Vojenskej akadémie v Hraniciach. Počas tohto obdobia ho povýšili na čatára absolventa (1. 8. 1932) a priznali mu postavenie ašpiranta (6. 9. 1932). Presne rok po nástupe do čs. brannej moci sa stal vojenským akademikom. Počas štúdia ho povýšili na podporučíka pechoty v zálohe (1. 1. 1934). Dňa 1. 7. 1934 ukončil akadémiu a bol menovaný na poručíka pechoty. Od 1. 7. 1934 ho zaradili do 11. roty pešieho pluku. 39 ,,Výzvedný generála Grazianiho“. Od 17. 9. 1934 do 31. 7. 1935 absolvoval aplikačný kurz vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove s veľmi dobrým hodnotením. Po jeho ukončení ho preložili do skupiny dôstojníkov letectva a premiestnili do 8. letky leteckého pluku 2 ,,Dr. E. Beneša“. Dňa 1. 8. 1935 ho menovali za pozorovateľa-letca. Úlohy v rámci 8. letky plnil do 25. 2. 1936, keď ho premiestnili k 14. letke, kde slúžil až do 15. 1. 1937. Dňa 1. 8. 1936 ho menovali za poľného pozorovateľa-letca. Od 16. 9. 1936 do 20. 10. 1936 absolvoval v rámci leteckého pluku 5 v Brne ,,kurz lietania za noci pre pozorovateľov“, ktorý ukončil s veľmi dobrým hodnotením. Na základe toho ho dňom 1. 11. 1936 menovali za nočného letca. 15. 1. 1937 nastala ďalšia zmena v jeho kariére, keď ho premiestnili k 63. letke s určením za nižšieho dôstojníka letky. Popri povinnostiam zástupcu veliteľa nezanedbával svoj profesionálny rast, a tak v období od 1. 8. 1937 do 31. 3. 1938 absolvoval v cvičnej letke výcvik na 2-miestnych lietadlách s veľmi dobrým hodnotením. Ešte počas tohto výcviku sa zúčastnil na mechanickom kurze pre dôstojníkov letectva, ktorý sa konal v Leteckom sklade 2. Dňa 1. 4. 1938 ho povýšili na nadporučíka letectva a menovali za pilota letca. Od 31. 8. 1937 do 7. 9. 1938 zastával funkciu dočasného veliteľa letky 62. Od 7. 9. 1938 pôsobil vo funkcii veliteľa letky 8. Vzhľadom na rozpad ČSR ho 19. 3. 1939 odoslali na Slovensko.
Po príchode na Slovensko ho zaradili do slovenskej armády. Od 20. 4. 1939 do 1. 9. 1939 pôsobil v rámci leteckého pluku 3. Najskôr ho zaradili do letky 64, potom ho ustanovili za pobočníka veliteľa Leteckého skladu v Nitre. Od 1. 9. 1939 ho premiestnili z leteckého pluku do samostatného práporu I., ktorý od 1. 12. 1939 premenovali na horský peší pluk 6. Od 1. 12. 1939 ho ustanovili za veliteľa spojovacej roty. 31. 12. 1939 ho premiestnili do technickej roty a odtiaľ o deň neskôr do náhradnej perute v Piešťanoch, kde ho zaradili do cvičnej letky. Dňa 1. 1. 1940 ho povýšili na stotníka letectva. Od 15. 4. 1940 ho prijali do elementárnej pilotnej školy pre dôstojníkov letectva. 31. 7. 1940 ho premiestnili do letky 11 a ustanovili za jej veliteľa. O deň neskôr ho vymenovali za stíhacieho pilota. Vo funkcii veliteľa letky sa zúčastnil dvoch nasadení na fronte. Prvé absolvoval v období od 22. 6. 1941 do 1. 8. 1941. Po druhý raz sa ocitol na území bývalého ZSSR 30. 6. 1942, keď ho s letkou zaradili do Skupiny vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii, ktorá poskytovala leteckú podporu vlastným, ale aj spojeneckým pozemným jednotkám. Na Slovensko sa vrátil 31. 10. 1942. Od 12. 10. 1942 do 22. 4. 1943 absolvoval nočný stíhací kurz s veľmi dobrým hodnotením.
Od 1. 4. 1943 do 16. 6. 1943 vykonal aj výcvik na lietadlách Bf 109. Dňa 1. 5. 1943 ho určili k letcom ustanoveným na lietanie v noci. Od 15. 8. 1943 pôsobil ako veliteľ letky 12. Od 1. 1. 1944 ho premiestnili do technickej letky 1 a ustanovili za technického pobočníka veliteľa leteckého pluku. Od 1. 4. 1944 bol veliteľom II. perute leteckého pluku.
Stot. let. I. Haluzický sa zapojil do príprav SNP v rámci leteckého pluku, pričom úzko spolupracoval s majorom generálneho štábu J. Tóthom. Od 29. 8. 1944 bol príslušníkom 1. československej armády na Slovensku, kde velil motorizovanému práporu „Haluzický“, ktorý tvorili príslušníci piešťanského leteckého pluku. Do bojov sa prápor zapojil už 31. 8. 1944 v priestore Hronský Beňadik a Zlaté Moravce, potom prehradzoval vstup do tiesňavy Malého Šturca pri Čremošnom. Od 10. 9. 1944 sa zúčastnil na ťažkých bojoch pri výšine Atillova hrobka (sev. od Martina) a pri Sučanoch. Dňa 1. 10. 1944 ho povýšili na majora letectva. O deväť dní nato sa s časťou práporu letecky presunul do ZSSR na preškolenie na sovietsku techniku. Po preškolení velil 2. čs. stíhaciemu leteckému pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR.
Po 2. sv. vojne ho prijali do čs. armády. Od 10. 5. 1945 do 17. 8. 1945 velil leteckého pluku 2 v Prahe – Kbeloch, a to aj po jeho presune na Slovensko. Dňa 23. 9. 1945 nastúpil na štúdium vo Vojenskej leteckej akadémii v Moskve. Ďalšieho povýšenia na podplukovníka letectva sa dočkal 1. 3. 1946. Od 1. 10. 1947 prestúpil z moskovskej Vojenskej leteckej akadémie do III. ročníka Vysokej škole válečnej v Prahe. Vysokú školu válečnú ukončil 26. 6.1948 s dobrým hodnotením. Od 16. 7. 1948 ho trvalo pridelili k veliteľstvu III. leteckého zboru v Brne. Od 28. 7. do 30. 9. 1948 bol na zdravotnej dovolenke. Od 15. 1. 1949 zastával funkciu veliteľa 3. stíhacej leteckej divízie v Brne. Od 1. 9. 1949 ho poverili velením 3. leteckej divízie. Dňa 15. 6. 1950 ho premiestnili k veliteľstvu 3. leteckej divízie. V posledný júlový deň roku 1950 mu udelili osobnú dovolenku zo služobných dôvodov. Dňa 9. 9. 1950 ho zatkli a uväznili a 1. 11. 1950 prepustili do zálohy z dôvodu nesúhlasu s politikou KSČ. Po 9 mesiacoch väzby ho na základe rozsudku súdu prepustili z väzenia. Po odchode z Brna pracoval v Správe vodných tokov a kanalizácii v Piešťanoch. V r. 1959 ukončil štúdium na SVŠT v Bratislave a získal titul inžinier.
Zomrel 3. 11. 1965. Rehabilitovali ho ako plukovníka letectva v roku 1968.

Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.12/2012