Podplukovník in memoriam Vojtech ÁBEL
*9.2.1911 Piešťany – †4./1945, pravdepodobne Mauthausen.
V rokoch 1929 – 1933 študoval na Priemyslovej škole strojníckej v Košiciach. Po absolvovaní Školy dôstojníkov v zálohe automobilových jednotiek bol v marci 1934 prevelený do automobilovej roty 15 v Trenčíne. 5.1.1935 bol povýšený na ppor. 31.8.1935 ho pridelili do zbrojnej služby delostreleckého pluku 9 v Nitre. V období od 1.10.1935 do 30.6.1936 absolvoval kurz pre dôstojníkov technického zbrojníctva v zbrojnom učilišti v Plzni. 1.8.1936 bol povýšený na por. tech. zbroj. Od 23.8.1937 bol pridelený Zbrojnému technickému úradu 1 v Plzni.
Po vzniku Slovenského štátu sa stal prednostom distribučnej skupiny automobilového vojska na Hlavnom vojenskom veliteľstve v Bratislave. 1.1.1940 bol povýšený na npor. aut. vojska a 1.1.1942 na stot. aut. Po prepadnutí ZSSR pôsobil aj na východnom fronte. Počas služby v Zaisťovacej divízii spolupracoval so stot. pech. J. Nálepkom a inými dôstojníkmi zapojenými do odboja. Neskôr pôsobil na Vojenskej správe Ministerstva národnej obrany SR. 25.8.1944 spolu s pplk. tech. zbroj. Milošom Markom osobne zabezpečoval prevoz Dr. Vavra Šrobára z Trenčianskych Teplíc do Banskej Bystrice. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol pridelený k Veliteľstvu obrannej oblasti 1 ako prednosta autoslužby. Po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku bol zadelený do III. taktickej skupiny s veliteľstvom vo Zvolene ako vedúci automobilovej služby. Po evakuácii Zvolena na konci októbra sa dostal do zajatia. Podarilo sa mu ujsť a vrátil sa k manželke do Piešťan. Tu bol opäť zatknutý a odovzdaný Nemcom. V noci z 31.3. na 1.4.1945 bol posledným transportom odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku, odkiaľ sa už nevrátil. Po vojne bol povýšený na škpt., mjr. a nakoniec na pplk. in memoriam.
V rokoch 1929 – 1933 študoval na Priemyslovej škole strojníckej v Košiciach. Po absolvovaní Školy dôstojníkov v zálohe automobilových jednotiek bol v marci 1934 prevelený do automobilovej roty 15 v Trenčíne. 5.1.1935 bol povýšený na ppor. 31.8.1935 ho pridelili do zbrojnej služby delostreleckého pluku 9 v Nitre. V období od 1.10.1935 do 30.6.1936 absolvoval kurz pre dôstojníkov technického zbrojníctva v zbrojnom učilišti v Plzni. 1.8.1936 bol povýšený na por. tech. zbroj. Od 23.8.1937 bol pridelený Zbrojnému technickému úradu 1 v Plzni.
Po vzniku Slovenského štátu sa stal prednostom distribučnej skupiny automobilového vojska na Hlavnom vojenskom veliteľstve v Bratislave. 1.1.1940 bol povýšený na npor. aut. vojska a 1.1.1942 na stot. aut. Po prepadnutí ZSSR pôsobil aj na východnom fronte. Počas služby v Zaisťovacej divízii spolupracoval so stot. pech. J. Nálepkom a inými dôstojníkmi zapojenými do odboja. Neskôr pôsobil na Vojenskej správe Ministerstva národnej obrany SR. 25.8.1944 spolu s pplk. tech. zbroj. Milošom Markom osobne zabezpečoval prevoz Dr. Vavra Šrobára z Trenčianskych Teplíc do Banskej Bystrice. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol pridelený k Veliteľstvu obrannej oblasti 1 ako prednosta autoslužby. Po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku bol zadelený do III. taktickej skupiny s veliteľstvom vo Zvolene ako vedúci automobilovej služby. Po evakuácii Zvolena na konci októbra sa dostal do zajatia. Podarilo sa mu ujsť a vrátil sa k manželke do Piešťan. Tu bol opäť zatknutý a odovzdaný Nemcom. V noci z 31.3. na 1.4.1945 bol posledným transportom odvlečený do koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku, odkiaľ sa už nevrátil. Po vojne bol povýšený na škpt., mjr. a nakoniec na pplk. in memoriam.
Text: Igor Baka
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
