Podplukovník justície Karol Vladimír HOCHEL
Narodil sa 21. 4. 1911 v Prahe. Po absolvovaní reálneho gymnázia s maturitou vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V r. 1937 – 1939 vykonal voj. prezenčnú službu v pešom pluku 17 v Trenčíne, kde od 1. 10. 1937 do 30. 4. 1938 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe 10. divízie.
Dňa 15. 3. 1939 zložil vojenskú prísahu Slovenskému štátu, 15. 5. 1939 bol premiestnený k pešiemu pluku 5. Prvého augusta 1939 bol menovaný do hodnosti poručíka pechoty a premiestnený k Vojenskému súdu v Bratislave ako ašpirant dôstojník justičnej služby. Dňa 15. 9. 1939 bol premiestnený k Vyššiemu veliteľstvu 1 (od 15. 10. premenované na 1. divíziu.). Prvého apríla 1940 bol preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov justičnej služby z povolania, povýšený na nadporučíka justície, absolvoval vojenskú súdnu skúšku a premiestnili ho k Vojenskému justičnému úradu 1. divízie. Od Nového roka 1941 bol povýšený na stotníka justície, 31. 1. 1941 premiestnený k vojenskému prokurátorovi Bratislava. Dňa 27. 6. 1941 odišiel do poľa s veliteľstvom 1. divízie, vrátil sa 22. 11. 1941. Štrnásteho marca 1944 ho premiestnili k Vojenskému súdu Bratislava (v tom čase v Nitre).
Slovenského národného povstania sa podľa záznamu prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov z povolania slovenskej národnosti priamo nezúčastnil, pretože dostal od pplk. A. Rašlu rozkaz, aby zotrval na svojom mieste dovtedy, pokiaľ môže bez nátlaku rozhodovať. Pred Povstaním i po jeho potlačení pomáhal politickým previnilcom a účastníkom Povstania. Jeho zásluhou bol zachránený gen. M. Širica pred odvlečením do Nemecka tým, že bol pred prechodom frontu prepustený, a napriek nátlaku nebol jeho prípad vôbec prerokovaný. Prvého mája 1945 bol ustanovený do funkcie prednostu poľného súdu Západnej oblasti na Slovensku so sídlom v Nitre a od 15. 6. 1945 sa stal prednostom poľného súdu VII. armádneho zboru v Bratislave, 1. 7. 1945 bol povýšený na štábního kapitána justície. Dňa 3. 9. 1945 bol prijatý prijímacou komisiou SNR do československej armády dňom 20. 4. 1945. Od 1. 1. 1946 sa stal prednostom vojenského súdu I. stolice Bratislava, 30. 11. 1946 ho povýšili do hodnosti majora justície. Prvého januára 1948 bol premiestnený ku Krajskému vojenskému súdu v Bratislave a ustanovený prezidentom tohto súdu. Dňa 3. 12. 1949 bol povýšený na podplukovníka justície s účinnosťou od 1. 10. 1947. Prvého augusta 1950 bol ustanovený do funkcie náčelníka Nižšieho vojenského súdu v Bratislave, v r. 1953 bol prepustený do zálohy.
Zomrel 8. 10. 1983.
Text: plk. v. v. Ing. Peter KRAJČÍROVIČ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 90-91. ISBN 978-80-89523-20-7.
Dňa 15. 3. 1939 zložil vojenskú prísahu Slovenskému štátu, 15. 5. 1939 bol premiestnený k pešiemu pluku 5. Prvého augusta 1939 bol menovaný do hodnosti poručíka pechoty a premiestnený k Vojenskému súdu v Bratislave ako ašpirant dôstojník justičnej služby. Dňa 15. 9. 1939 bol premiestnený k Vyššiemu veliteľstvu 1 (od 15. 10. premenované na 1. divíziu.). Prvého apríla 1940 bol preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov justičnej služby z povolania, povýšený na nadporučíka justície, absolvoval vojenskú súdnu skúšku a premiestnili ho k Vojenskému justičnému úradu 1. divízie. Od Nového roka 1941 bol povýšený na stotníka justície, 31. 1. 1941 premiestnený k vojenskému prokurátorovi Bratislava. Dňa 27. 6. 1941 odišiel do poľa s veliteľstvom 1. divízie, vrátil sa 22. 11. 1941. Štrnásteho marca 1944 ho premiestnili k Vojenskému súdu Bratislava (v tom čase v Nitre).
Slovenského národného povstania sa podľa záznamu prijímacej komisie MNO pre dôstojníkov a rotmajstrov z povolania slovenskej národnosti priamo nezúčastnil, pretože dostal od pplk. A. Rašlu rozkaz, aby zotrval na svojom mieste dovtedy, pokiaľ môže bez nátlaku rozhodovať. Pred Povstaním i po jeho potlačení pomáhal politickým previnilcom a účastníkom Povstania. Jeho zásluhou bol zachránený gen. M. Širica pred odvlečením do Nemecka tým, že bol pred prechodom frontu prepustený, a napriek nátlaku nebol jeho prípad vôbec prerokovaný. Prvého mája 1945 bol ustanovený do funkcie prednostu poľného súdu Západnej oblasti na Slovensku so sídlom v Nitre a od 15. 6. 1945 sa stal prednostom poľného súdu VII. armádneho zboru v Bratislave, 1. 7. 1945 bol povýšený na štábního kapitána justície. Dňa 3. 9. 1945 bol prijatý prijímacou komisiou SNR do československej armády dňom 20. 4. 1945. Od 1. 1. 1946 sa stal prednostom vojenského súdu I. stolice Bratislava, 30. 11. 1946 ho povýšili do hodnosti majora justície. Prvého januára 1948 bol premiestnený ku Krajskému vojenskému súdu v Bratislave a ustanovený prezidentom tohto súdu. Dňa 3. 12. 1949 bol povýšený na podplukovníka justície s účinnosťou od 1. 10. 1947. Prvého augusta 1950 bol ustanovený do funkcie náčelníka Nižšieho vojenského súdu v Bratislave, v r. 1953 bol prepustený do zálohy.
Zomrel 8. 10. 1983.
Text: plk. v. v. Ing. Peter KRAJČÍROVIČ, VHÚ – VHA
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 90-91. ISBN 978-80-89523-20-7.
