Podplukovník letectva Justín ĎURANA
Narodil sa 1. 5. 1905 v Alleghony, USA. Základné vzdelanie získal absolvovaním 5 tried ľudovej školy v Kysuckom Novom Meste, 1 triedy meštianskej školy a 3 tried štátnej reálky v Žiline. Civilné vzdelanie ukončil v r. 1921, keď absolvoval 2 ročníky Vyššej obchodnej školy v Nitre.
Do čs. brannej moci ho odviedli 29. 9. 1922 pri dobrovoľnom odvode a včlenili k pešiemu pluku 17. Zároveň ho zaradili ako vojenského akademika k Vojenskej akadémii. Vojenskú akadémiu skončil 15. 8. 1924. V tento deň bol menovaný na por. pech. a premiestnený k hraničiarskemu práporu 9. 28. 8. 1924 ho pridelili k leteckému pluku 1 v Prahe. Od 11. 1. – 21. 6. 1925 v X. pozorovateľskom kurze. 22. 6. 1925 bol pridelený k leteckému pluku 3 a zaradený k letke 5 do Nitry. 1. 10. 1925 bol preložený do kategórie dôstojníkov letectva. Od 1. 1. 1926 – 30. 4. 1926 v kurze Školy dôstojníkov spojovacej služby všetkých zbraní. Od 1. 5. 1927 bol premiestnený k technickej letke ako veliteľ spojovacej šípky v Piešťanoch. 15. 2. 1929 – 1. 11. 1929 bol poverený vedením agendy telovýchovného dôstojníka. 1. 4. 1929 bol povýšený na npor. let. Od 1. 11. 1929 – 28. 2. 1930 absolvoval mechanický kurz pre dôstojníkov letectva. Od 3. 3. 1930 – 24. 9. 1930 v pilotnej škole VLÚ. 15. 10. 1930 bol premiestnený od leteckého pluku 3 k leteckému pluku 2, pričlenený k letke 35. 1. 1. 1931 menovaný za pilota letca. 5. 5. 1931 zástupca veliteľa letky 35. 1. 9. 1932 bol premiestnený k letke 34. 1. 10. 1932 ho premiestnili z letky 34 k letke 35, povýšili na kpt. let. a ustanovili za veliteľa letky. 15. 9. 1933 Ďuranu opäť premiestnili k letke 34. 15. 8. 1934 sa vrátil k letke 35. 15. 10. 1934 natrvalo premiestnený k MNO ako spravodajský referent III/1. odd. 1. 1. 10. 1936 povýšený na škpt. let.
Na MNO Č-SR zotrval až do 31. 3. 1939 (1. 3. 1939), keď ho premiestnili k leteckému pluku 3 a ustanovili za veliteľa letky 15 v Žiline. 1. 4. 1939 Ďuranu povýšili na mjr. let. Od 1. 5. 1939 – 28. 2. 1940 veliteľ II. perute leteckého pluku. Od 1. 3. 1940 – 30. 9. 1940 prednosta leteckej skupiny VVZ. Od 4. 1. do 1. 3. 1940 na skúsenej v Leteckej stíhacej škole Schlessheim. 30. 9. 1940 bol premiestnený k leteckému pluku. Od 1. 10. 1940 veliteľ leteckého pluku. 1. 7. 1941 Ďuranu povýšili na pplk. let. V máji 1942 ako predseda komisie VVZ prevzal pre slovenskú vojenskú správu v Dánsku německé lietadlá Bf 109 E, ktorými vyzbrojili stíhaciu letku 13 stot. let. O. Ďumbalu. 31. 7. 1942 ho zbavili velenia leteckého pluku a na jeho miesto ustanovili mjr. let. K. Sojčeka. Tým istým dňom ho premiestnili k VVZ. Od 14. 9. 1942 – 20. 11. 1942 (28. 12. 1942) bol prednostom SVZ pri ZD. Po návrate z poľa referent pre prípravu jarného nasadenia slovenského letectva v poli na VVZ. 1. 3. 1943 – 30. 8. 1944 veliteľ vojenského letiska a dočasný riaditeľ civilného letiska vo Vajnoroch. 30. 8. 1944 odletel do Banskej Bystrice s úmyslom zapojiť sa do SNP. Po prechode na partizánsky spôsob boja sa vrátil do Vajnor, kde ho príslušníci ÚŠB zadržali a vyšetrovali za jeho účasť v SNP. Od 14. 11. 1944 – 2. 4. 1945 ho väznili vo vojenskej väznici v Bratislave.
V máji 1945 sa prihlásil do čs. armády, pre neuspokojivý zdravotný stav ho ponechali na trvalej dovolenke až do 1. 4. 1947, keď ho povolali do vojenskej činnej služby. 15. 5. 1947 ho pridelili k Osídľovaciemu úradu pre Slovensko, kde pôsobil až do 9. 3. 1948. O deň neskôr mu udelili dovolenku. 30. 4. 1948 ho oslobodili od vojenskej činnej služby. Dňom 1. 5. 1948 ho poslali na dovolenku s čakaním. 1. 9. 1948 bol preložený do zálohy v hodnosti pplk. let. V r. 1953 mu pôvodnú hodnosť zmenili na tech. pplk. v zál.
V r. 1946 – 1947 pracoval vo vlastnej likérke, po jej znárodnení v r. 1949 v rôznych technicko-hospodárskych pracovných pozíciách. Od 30. 6. 1958 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel 27.10.1975. Rehabilitovaný v r. 1991 v hodnosti pplk. let. in memoriam.
Do čs. brannej moci ho odviedli 29. 9. 1922 pri dobrovoľnom odvode a včlenili k pešiemu pluku 17. Zároveň ho zaradili ako vojenského akademika k Vojenskej akadémii. Vojenskú akadémiu skončil 15. 8. 1924. V tento deň bol menovaný na por. pech. a premiestnený k hraničiarskemu práporu 9. 28. 8. 1924 ho pridelili k leteckému pluku 1 v Prahe. Od 11. 1. – 21. 6. 1925 v X. pozorovateľskom kurze. 22. 6. 1925 bol pridelený k leteckému pluku 3 a zaradený k letke 5 do Nitry. 1. 10. 1925 bol preložený do kategórie dôstojníkov letectva. Od 1. 1. 1926 – 30. 4. 1926 v kurze Školy dôstojníkov spojovacej služby všetkých zbraní. Od 1. 5. 1927 bol premiestnený k technickej letke ako veliteľ spojovacej šípky v Piešťanoch. 15. 2. 1929 – 1. 11. 1929 bol poverený vedením agendy telovýchovného dôstojníka. 1. 4. 1929 bol povýšený na npor. let. Od 1. 11. 1929 – 28. 2. 1930 absolvoval mechanický kurz pre dôstojníkov letectva. Od 3. 3. 1930 – 24. 9. 1930 v pilotnej škole VLÚ. 15. 10. 1930 bol premiestnený od leteckého pluku 3 k leteckému pluku 2, pričlenený k letke 35. 1. 1. 1931 menovaný za pilota letca. 5. 5. 1931 zástupca veliteľa letky 35. 1. 9. 1932 bol premiestnený k letke 34. 1. 10. 1932 ho premiestnili z letky 34 k letke 35, povýšili na kpt. let. a ustanovili za veliteľa letky. 15. 9. 1933 Ďuranu opäť premiestnili k letke 34. 15. 8. 1934 sa vrátil k letke 35. 15. 10. 1934 natrvalo premiestnený k MNO ako spravodajský referent III/1. odd. 1. 1. 10. 1936 povýšený na škpt. let.
Na MNO Č-SR zotrval až do 31. 3. 1939 (1. 3. 1939), keď ho premiestnili k leteckému pluku 3 a ustanovili za veliteľa letky 15 v Žiline. 1. 4. 1939 Ďuranu povýšili na mjr. let. Od 1. 5. 1939 – 28. 2. 1940 veliteľ II. perute leteckého pluku. Od 1. 3. 1940 – 30. 9. 1940 prednosta leteckej skupiny VVZ. Od 4. 1. do 1. 3. 1940 na skúsenej v Leteckej stíhacej škole Schlessheim. 30. 9. 1940 bol premiestnený k leteckému pluku. Od 1. 10. 1940 veliteľ leteckého pluku. 1. 7. 1941 Ďuranu povýšili na pplk. let. V máji 1942 ako predseda komisie VVZ prevzal pre slovenskú vojenskú správu v Dánsku německé lietadlá Bf 109 E, ktorými vyzbrojili stíhaciu letku 13 stot. let. O. Ďumbalu. 31. 7. 1942 ho zbavili velenia leteckého pluku a na jeho miesto ustanovili mjr. let. K. Sojčeka. Tým istým dňom ho premiestnili k VVZ. Od 14. 9. 1942 – 20. 11. 1942 (28. 12. 1942) bol prednostom SVZ pri ZD. Po návrate z poľa referent pre prípravu jarného nasadenia slovenského letectva v poli na VVZ. 1. 3. 1943 – 30. 8. 1944 veliteľ vojenského letiska a dočasný riaditeľ civilného letiska vo Vajnoroch. 30. 8. 1944 odletel do Banskej Bystrice s úmyslom zapojiť sa do SNP. Po prechode na partizánsky spôsob boja sa vrátil do Vajnor, kde ho príslušníci ÚŠB zadržali a vyšetrovali za jeho účasť v SNP. Od 14. 11. 1944 – 2. 4. 1945 ho väznili vo vojenskej väznici v Bratislave.
V máji 1945 sa prihlásil do čs. armády, pre neuspokojivý zdravotný stav ho ponechali na trvalej dovolenke až do 1. 4. 1947, keď ho povolali do vojenskej činnej služby. 15. 5. 1947 ho pridelili k Osídľovaciemu úradu pre Slovensko, kde pôsobil až do 9. 3. 1948. O deň neskôr mu udelili dovolenku. 30. 4. 1948 ho oslobodili od vojenskej činnej služby. Dňom 1. 5. 1948 ho poslali na dovolenku s čakaním. 1. 9. 1948 bol preložený do zálohy v hodnosti pplk. let. V r. 1953 mu pôvodnú hodnosť zmenili na tech. pplk. v zál.
V r. 1946 – 1947 pracoval vo vlastnej likérke, po jej znárodnení v r. 1949 v rôznych technicko-hospodárskych pracovných pozíciách. Od 30. 6. 1958 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel 27.10.1975. Rehabilitovaný v r. 1991 v hodnosti pplk. let. in memoriam.
Text: PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: VHÚ-VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 58-59. ISBN 978-80-89523-20-7.
