Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Projekt „Výtah“

Aktualizované:
Projekt „Výťah“
Projekt „Výťah“
Vyslobodzovací tank VT-34 evidovaný pod číslom 9205 patrí do zbierky „Tanky a obrnená technika“ fondu Vojenského historického múzea vo Svidníku. V roku 1988 ho získalo svidnícke Dukelské múzeum, predchodca dnešného Vojenského historického múzea vo Svidníku, od vojenského útvaru v Prešove. Predmetný zbierkový predmet je prezentovaný v Parku bojovej techniky vo Svidníku. Používal sa na vyslobodzovanie a nasledujúce odtiahnutie uviaznutých, resp. poškodených tankov, ako aj ďalšej ťažkej obrnenej techniky.

Príčiny vzniku projekt „Výtah“

V prvých povojnových rokoch sa v čs. armáde na tento účel používali britské vyslobodzovacie tanky typu Cromwell ARV, resp. trofejné nemecké vyslobodzovacie tanky typu Bergepanzerwagen "Panther" (Sd.Kfz.179). Vzhľadom na akútny nedostatok vyslobodzovacích tankov sa v prípade vedenia bojovej činnosti väčšieho rozsahu plánovalo na vyslobodzovacie práce vyčleniť 70 až 80 bojových tankov od bojových jednotiek. Zo strany velenia čs. armády však nebolo takéto riešenie dlhodobo akceptovateľné, pretože znižovalo už aj tak nízky počet bojových tankov.

Vyvinutý v Prahe, vyrobený v Martine

V roku 1951 bolo prijaté rozhodnutie o vývoji vlastného vyslobodzovacieho vozidla, ktoré malo byť skonštruované na podvozku stredného tanku T-34/85. V zadnej časti korby sa počítalo s namontovaním sklopnej ostrohy, rydla na zakotvenie tanku pri vyslobodzovacích prácach. Navijak mal byť zabudovaný do bojového priestoru korby tanku T-34 tak, aby bol chránený pred streľbou. V decembri 1952 bol za hlavného riešiteľa projektu vyslobodzovacieho tanku pod krycím označením „VÝTAH“ určený závod ČKD Sokolovo v Prahe. Počas prác na projekte došlo k niekoľkým čiastkovým úpravám. Ťah na lane navijaka bol znížený z pôvodných 60 t na 30 t. Prototyp tanku bol hotový 30. júna 1954. Začiatkom augusta 1954 sa prototyp podrobil podnikovým kontrolným skúškam v priestore Doksy. Kontrolné skúšky sa uskutočnili od 10. do 15. januára 1955 v priestore Strašíc. Prototyp vykonal 22 stredných a 15 ťažkých akcií, v ktorých vyhovel. Napriek tomu museli byť odstránené čiastkové nedostatky náhonu kužeľovej reverznej skrine a pružnej spojky. V období od apríla do konca júla 1955 bol prototyp vyslobodzovacieho tanku podrobený vojskovým skúškam vo Vojenskom výcvikovom priestore Mimoň. Po ich absolvovaní boli navrhnuté úpravy výšky vozidla, nadstavby, ochrany navíjacieho mechanizmu proti prachu a úprava náhonu navijaka, ktorý mal byť spúšťaný aj počas chodu motora. Doplňovacie vojskové skúšky boli stanovené na máj 1957, aby mal riešiteľ dostatok času na odstránenie nedostatkov zistených počas vojskových skúšok, ktoré neboli vážnejšieho charakteru. Po ich ukončení bolo konštatované, že vyslobodzovací tank dokáže uvoľniť vozidlo pri ťahu na lane do 20 ton za 15 minút a do 90 ton za 50 minút.
V roku 1958 ho zaviedli do výzbroje čs. armády ako VT-34. V tom istom roku závod ČKD Sokolovo vyrobil päťkusovú overovaciu sériu. Sériová výroba, resp. prestavba bojových T-34/85 na VT-34 bola realizovaná v rokoch 1959 – 1963 v závodoch J. V. Stalina v Martine, kde vyrobili dovedna 285 kusov. Vďaka tomu vševojskové divízie a mobilizačné opravárenské prápory čs. armády disponovali dostatočným počtom týchto tankov, čo umožňovalo vyradiť z výzbroje pôvodné vozidlá vojnovej výroby. VT-34 sa v čs. armáde používali do polovice 70. rokov, keď ich postupne nahrádzali modernejšie VT-55A. Menší počet VT-34 prevzalo ministerstvo dopravy pre vlakové súpravy na likvidáciu železničných nehôd. Vyslobodzovacie zariadenie vozidla VT-34 pozostávalo z navijaka, lôžka navijaka, prevodov, ostrohy, ukladača lana, snímača a ukazovateľa ťahu, kríža vodiacich kladiek, ovládania navijaka, čističa lana, pomocného navijaka a nadstavby.

ZÁKLADNÉ TECHNICKO-TAKTICKÉ ÚDAJE

Počet členov osádky (veliteľ, vodič): 2
Dĺžka: 7,85 m
Šírka: 3,00 m
Výška: 2460 mm - ostruha v dopravnej polohe, 2025 mm -  ostruha spustená
Celková hmotnosť: 31 t
Maximálna rýchlosť po komunikáciách: 55 km/h
Priemerná rýchlosť po komunikáciách: 30 km/h
Priemerná rýchlosť v teréne: 25 km/h
Výzbroj: guľomet vz. DTM so zameriavačom PPU-8T
Dojazd:
- po komunikáciách: 220 km (s hlavnými palivovými nádržami)
- v teréne: 160 km (s hlavnými palivovými nádržami)
Maximálna doba použitia pri vyslobodzovacích prácach: 19 h (s hlavnými palivovými nádržami) 30 h (s hlavnými a záložnými palivovými nádržami)
 
Text: VHÚ
Foto: VHÚ

Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 10/2013

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky