Prúdové podzvukové bitevné lietadlo Su-25K

Aktualizované: 06. November 2012 —

Jednomiestne čiastočne pancierované dvojmotorové prúdové podzvukové bitevné lietadlo Su-25K, určené najmä na priamu podporu pozemných vojsk, ničenie obrnenej techniky a zodolnených pozemných cieľov riadenou aj neriadenou muníciou pri priamej viditeľnosti cieľa, patrí medzi zaujímavé exponáty piešťanského múzea.

Lietadlo s evidenčným číslom 1007 s motormi R-95Š bolo vyrobené v závode č. 31 v hlavnom meste Gruzínska v Tbilisi (vtedy ZSSR). Do bývalého Československa na letisko v Pardubiciach ho dopravili 1. júla 1987.

Lietalo v Pardubiciach

Bolo zaradené do 3. letky (veliteľ mjr. Tamáš) 30. bitevného leteckého pluku. Pardubický útvar bol súčasťou 34. stíhacej bombardovacej leteckej divízie Čáslav a tá zasa patrila k 10. leteckej armáde, ktorá mala svoje veliteľstvo v Hradci Králové. V Pardubiciach stroj lietal až do októbra 1992. V rámci delenia federálnej armády ČSFR lietadlo (ev. č. 1007) spolu s ďalšími desiatimi Su-25K a jedným Su-25UBK preletelo na letisko Trenčín. Lietadlá boli zaradené do prvej letky druhého zmiešaného leteckého pluku druhej leteckej základne Piešťany.

V septembri 1994 lietadlá zmenili svoje pôsobisko. Preleteli na letisko Kuchyňa. Od 1. januára 1995 boli zaradené do 3. letky 33. stíhacieho bombardovacieho pluku 33. leteckej základne Kuchyňa. Dnešný múzejný exponát lietal až do svojho vyradenia z prevádzky. Posledný let lietadlo absolvovalo 12. decembra 1996. Počas služby nalietalo spolu 668,17 hodín, vykonalo 972 pristátí. VHÚ získalo lietadlo na základe zmluvy o bezodplatnom prevode v roku 2004. Z letiska Kuchyňa sa do múzea presunulo po vlastnej osi. Vojenské historické múzeum v súčasnosti vlastní dve lietadlá Su-25K. Druhé lietadlo s ev. č. 5033 je umiestnené v spoločnej expozícii Múzea letectva na letisku v Košiciach.

Vznik a vývoj

Po vyradení šturmovikov IL-2 a IL-10 z výzbroje leteckých síl ZSSR koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov nemali k dispozícii lietadlo priamej podpory. Až na základe skúseností z Vietnamu a iných lokálnych konfliktov bola v marci 1969 vypísaná súťaž na bitevné lietadlo. Zúčastnili sa na nej štyri konštrukčné kancelárie. Suchoj predložil projekt lietadla T8, ktorý bol už rozpracovaný od roku 1968 skupinou konštruktérov O. S. Samojlovičom, D. N. Gorbačovom, V. M. Lebedevom, A. Monachovom a J. V. Ivašečkinom. Lietadlo bolo navrhnuté ako jednoduchý dvojmotorový hornoplošník s priamym krídlom s použitím dvoch motorov AI-25T s výzbrojou do 500 kg (len bomby a neriadené rakety), rýchlosťou 500 – 800 km.h-1 a celkovou vzletovou hmotnosťou 8 000 kg.

Aj vzhľadom na hmotnosť nakoniec pre pohon lietadla vybrali silnejšie motory RD-9B a max. vzletová hmotnosť vzrástla na 10 370 kg. Do polovice roka 1970 bola pripravená výkresová dokumentácia a výroba skúšobného lietadla. V auguste 1971 sovietske veliteľstvo letectva predložilo nové požiadavky – zvýšenie nosnosti lietadla na 4 000 kg a max. rýchlosť pri zemi 1 200 km.h-1.

Rozmery lietadla sa celkovo zväčšili. Vedúcim projektu sa stal M. P. Simonov. V septembri 1972 bola v Moskve na Chodinke predstavená maketa lietadla T8. V máji 1974 bola povolená stavba troch prototypov. Prototyp T8-1 prvýkrát vzlietol o tri roky neskôr 22. januára. Zvýšená hmotnosť lietadla však spôsobila zhoršenie pomeru ťahu motorov k hmotnosti lietadla. Preto bolo rozhodnuté použiť upravené motory R-13-300 bez prídavného spaľovania (R-95Š). Štátne skúšky sa začali v júli 1978.

Afganská skúška ohňom

Ministerstvo leteckého priemyslu ZSSR rozhodlo o výrobe lietadiel T8 v závode č. 31 v gruzínskom Tbilisi. Od apríla do júla 1980 dva prototypy lietali v Afganistane v rámci skúšok zbraňových systémov. Štátne skúšky boli skončené v marci 1981 na základni Mary v Turkménsku. Lietadlo bolo odporúčané na prijatie do výzbroje. Oficiálne bolo prijaté do výzbroje letectva ZSSR v roku 1987 pod označením Su-25. Výroba lietadiel v Tbilisi prebiehala v rokoch 1981 až 1992. Dovedna bolo vyrobených približne 700 kusov. Exportná verzia T-8K (Su-25K) sa začala vyrábať v roku 1984. Prvým zahraničným užívateľom Su-25K sa stalo ČSSR. Okrem našej krajiny boli lietadlá exportované do Bulharska, Iraku, KĽDR a Angoly. Po rozpade ZSSR ostali lietadlá slúžiť v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Rusku, Turkmenistane, Ukrajine a Uzbekistane.

Hlavné technické údaje bitevného podzvukového lietadla SU-25K (T-8K)

Dĺžka s PVD	15,530 m	Ťah motora R-95Š	41 kN
Rozpätie	14,360 m	Max. rýchlosť H=200 m	850 km.h-¹
Výška	4,800 m	Max. hodnota čísla M	0,71
Nosná plocha krídiel	30,100 m²	Pristávacia rýchlosť	225 - 230 km.h^-1
Normálna hmotnosť lietadla	10 500 kg	Dĺžka rozjazdu (betón, hmotnosť lietadla 14 250 kg)	500 - 550 m
Max. vzletová hmotnosť lietadla	17 350 kg	Max. prípustná výška letu	7 000 m
Prázdna hmotnosť lietadla	8 530 kg	Dolet praktický (3 000 kg paliva, H=200 m, v=700 km.h^-1)	500 km
Motor	2 x R-95Š	Dolet max. (4x PN 820 l, H=7 000 m, M=0,5 - 0,6)	1 950 km