Štábny kapitán pechoty Ján HAMMER (od 9. 9. 1948 HÁMOR)

Narodil sa 12. 2. 1910 v Belej, okres Martin. Po absolvovaní obchodnej akadémie v Turčianskom Sv. Martine bol 1. 10. 1931 prezentovaný do výkonu prezenčnej služby a zaradený do 2. roty horského práporu 1 v Turčianskom Sv. Martine. Od 10. 10. 1931 do 31. 5. 1932 bol frekventantom Školy pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe  v Košiciach. Po jej absolvovaní  pokračoval v službe v horskom prápore 1 v Turčianskom Sv. Martine do 14. 1. 1933, keď bol prepustený na trvalú dovolenku až do preloženia do I. zálohy v hodnosti čat. ašp. 15. 9. 1933 nastúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach ako vojenský akademik. Tu bol počas štúdia dňom 1. 1. 1934 menovaný na podporučíka pechoty v zálohe. Po absolvovaní akadémie bol menovaný s účinnosťou od 1. 7. 1935 na poručíka pechoty a nastúpil do služby v pešom pluku 32 („Gardský“) v Košiciach, kde pôsobil vo funkcii veliteľ roty, pobočníka veliteľa práporu a veliteľa pešej čaty v poddôstojníckej škole. Po absolvovaní spojovacieho kurzu v Turnove bol premiestnený k technickej rote v pešom pluku 32 ako jej dočasný veliteľ s ustanovením za spojovacieho dôstojníka pluku. Po vzniku Slovenského štátu pokračoval v službe v slovenskej armáde, od 14. 3. 1939 ako pobočník veliteľa pešieho pluku 32 v Poprade a od 1. 5. 1939 ako pobočník veliteľa samostatného práporu II v Revúcej. Dňom 1. 6. 1939 bol v hodnosti nadporučíka pechoty (povýšený 17. 5. 1939) ustanovený za veliteľa školnej rádio-telegrafnej roty pre výcvik príslušníkov spojovacieho vojska v Prešove. Počas ťaženia slovenskej armády proti Poľsku vykonával funkciu veliteľa „B“ útvaru samostatného práporu II v Ľubotíne. Dňom 31. 10. 1939 bol premiestnený do Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici a ustanovený za veliteľa čaty roty vojenských akademikov. V polovici septembra 1940 bol odoslaný na tri týždne do vojenskej pechotnej školy v Pezinku a od polovice októbra 1940 do polovice januára 1941 pôsobil vo funkcii cvičiteľa v Škole pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe v Bratislave. V tej istej posádke sa v polovici januára 1941 stal v hodnosti stotníka pechoty (povýšený 1. 1. 1941) veliteľom čaty v rote vojenských akademikov. Dňa 4. 7. 1941 odišiel do poľa na východný front ako veliteľ práporu, už 8. 10. 1941 sa však vrátil do Bratislavy, kde prevzal funkciu dočasného veliteľa roty vojenských akademikov. Dňom 1. 1. 1942 bol ustanovený za dočasného veliteľa roty pre výchovu dôstojníkov pechoty v zálohe 15. 7. 1942 sa stal zástupcom veliteľa kurzu dôstojníkov v zálohe a 1. 11. 1942 bol ustanovený za veliteľa roty vojenských akademikov s určením prednášať vojenské dejiny, organizáciu  armády a služobné predpisy. Po absolvovaní kurzu veliteľa práporov v nemeckom Döberitzi ho odoslali na východný front, kde sa 15. 9. 1943 hlásil na veliteľstve 1. pešej divízie s určením za veliteľa III/20 práporu, ktorý bol nasadený na Kryme. Po presune zvyškov pešieho pluku 20 z Krymu k hlavným silám 1. pešej divízie a odchode veliteľa pluku plk. gšt. Š. Tatarka na liečenie, sa 1. 5. 1944 stal dočasným veliteľom pešieho pluku 20 a po reorganizácii 1. pešej divízie na území Rumunska na 1. technickú divíziu vykonával funkciu zástupcu veliteľa pešieho pluku 20. Na konci augusta 1944 mu bola udelená zdravotná dovolenka a odcestoval na Slovensko. K 1. technickej divízii sa už nevrátil a od 15. 9. 1944 vykonával funkciu pobočníka veliteľa Vojenskej akadémie v Bratislave. Dňom 1. 10. 1944 bol premiestnený k pešiemu pluku 1 Domobrany a ustanovený za veliteľa I/1 práporu. 5. 12. 1944 sa stal pobočníkom veliteľa pešieho pluku 1 a s účinnosťou od 1. 1. 1945 bol rozhodnutím vlády SR povýšený na majora pechoty. Na začiatku apríla 1945 ho premiestnili do Technického zboru s určením pre 4. technickú divíziu v Turčianskom Sv. Martine.  

Dňa 11. 4. 1945 sa prihlásil na velititeľstve 4. čs. samostanej brigády a 16. 4. 1945 bol v Poprade prijímacou komisiou pri 1. čs. armádnom zbore prezentovaný do čs. brannej moci. Do činnej služby bol povolaný 1. 1. 1947 v hodnosti štábneho kapitána pechoty a od 23. 1. 1947 vykonával funkciu veliteľa roty strážneho práporu veliteľstva posádky v Bratislave. 23. 6. 1947 bol  určený za veliteľa štábnej roty Vojenskej oblasti 4 a veliteľa Hurbanových kasární v Bratislave. V týchto funkciách pôsobil len do 30. 9. 1947, keď bol premiestnený k pešiemu práporu 77 v Dvoroch pri Karlových Varoch. Podľa § 4 a 9 zákona č. 85/1950 Zb. z. o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených zborov mu bola dňom 12. 7. 1950 odňatá hodnosť štábneho kapitána pechoty a dňom 31. 10. 1950 bol prepustený z činnej služby ako vojak v zálohe.

Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef BYSTRICKÝ, CSc., VHÚ – OVHV 
Foto: VHÚ – VHA

Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 81. ISBN 978-80-89523-20-7.