Stredný tank T-34/85

Aktualizované: 06. September 2011 —

Stredný tank T-34/85 s evidenčným číslom 88075 tvorí súčasť zbierkového fondu piešťanského Vojenského historického múzea. Tank bol vyrobený v závode J. V. Stalina Martin začiatkom roka 1953. Odvtedy až do roku 1962 sa nachádzal vo výzbroji 12. tankosamohybného pluku v Podbořanoch. Po generálnej oprave v roku 1964 bol tank uložený v priestoroch tankovej základne Dědice pri Vyškove na Morave. V prvej polovici 70. rokov 20. storočia bol tank odovzdaný motostreleckému pluku v Michalovciach. Tam mu pridelili vežové číslo 605. Začiatkom 90. rokov získalo tank do svojej zbierky Múzeum SNP v Banskej Bystrici, ktoré ho v roku 1998 darovalo vtedajšiemu vojenskému múzeu so sídlom v Trenčíne.

Naliehavosť požiadavky na zavedenie nového stredného tanku riešilo MNO už od roku 1947. V nadväznosti na túto skutočnosť v júli 1949 bola medzi vtedajšími vládami ČSR a ZSSR podpísaná dohoda o poskytnutí licenčnej dokumentácie na výrobu tankov T-34/85 v Československu.

Licenčná výroba v Československu

Na jej základe ZSSR dodal do novembra 1949 československej strane takmer úplnú konštrukčno-technologickú dokumentáciu T-34/85. Vo februári 1950 po zhodnotení výsledkov štvorročných vývojových prác na vlastnom čs. tanku rozhodlo MNO s definitívnou platnosťou o licenčnej výrobe T-34/85. Za finálneho výrobcu MNO po porade so zástupcami Ministerstva ťažkého strojárenstva vybralo n. p. ČKD Praha Sokolovo. Konštrukčné oddelenie podniku do konca roka 1950 rozpracovalo dodanú licenčnú dokumentáciu na tuzemské podmienky. Jej jednotlivé časti začiatkom roka 1951 odoslalo hlavným subdodávateľom, medzi ktorých patrili n. p. Škodove závody Plzeň (motory), SMZ Dubnica (veže s kanónmi) a n. p. J. V. Stalina Martin (korby). Samotné práce spojené s výrobou sa začali na jar 1951. Prvého septembra 1951 bol vyrobený prvý licenčný tank T-34/85. Vozidlo následne úspešne absolvovalo podnikové jazdné skúšky, pri ktorých tank najazdil 38 kilometrov bez porúch. Začiatkom októbra sa vyrobilo 8 tankov, z ktorých dva boli na základe nariadenia VTMV dané do sťažených skúšok. Tie sa uskutočnili od 22. októbra do 10. decembra 1951 v rámci taktických cvičení za veľmi ťažkých terénnych a poveternostných podmienok. Skúšky ukázali, že po taktickej stránke dosiahli T-34/85 dobré výsledky v rôznorodom teréne i pri prekonávaní ženijných prekážok. Rovnako dobre obstáli aj v streleckej oblasti.

Sťahovanie výroby do Martina

Po stránke technickej však z dôvodu množstva porúch na smerovom ústrojenstve, hlavnej spojke, konečnom prevode a elektrickej vybavenosti, nevyhoveli. Preto pri spúšťaní sériovej výroby vo februári 1952 prijalo vedenie podniku zásadné opatrenia smerujúce k upevneniu technologickej disciplíny a zvýšeniu kvality výroby. Naplno sa sériová výroba v ČKD Praha Sokolovo rozbehla v júli 1952 a do jej zastavenia v decembri 1953 bolo vyrobených a dodaných čs. armáde spolu 731 tankov T-34/85. Od roku 1952 sa na základe vládneho rozhodnutia postupne preniesla výroba tohto typu tanku do závodu J. V. Stalina v Martine. Tu za pomoci technikov z ČKD Praha Sokolovo bola v máji 1952 vy robená nultá 5-kusová séria T-34/85. Vozidlá tejto série prešli porovnávacími skúškami s tankami vyrobenými v ČKD Praha Sokolovo. Počas skúšok odjazdili v teréne a na poľných i okresných cestách, ako aj v riečisku Váhu pri Strečne 5-tisíc kilometrov. Aj napriek čiastočným poruchám rýchlostných skríň a vstrekovacích čerpadiel priebeh skúšok ukázal, že závod J. V. Stalina Martin zvládol výrobu T-34/85 na požadovanej úrovni. Samotná sériová výroba sa rozbehla v septembri 1952 a trvala do decembra 1956. V jej rámci dodal závod J. V. Stalina Martin pre potreby armády dovedna 706 kusov T-34/85. Organizačne boli tanky T-34/85 v rokoch 1952 – 1958 vo výzbroji tankových plukov, tankových a mechanizovaných divízií. V tomto období tvorili i časť výzbroje tankosamohybných plukov streleckých divízií a 1. ťažkého tankosamohybného pluku. Od roku 1959 až do roku 1970 tvorili výzbroj tankových a motostreleckých divízií. Ich počet vo výzbroji týchto divízii z dôvodu zavádzania nových tankov T-54A, T-55 a T-55A postupne klesal. Väčšinu prebytočných tankov T-34/85 sa podarilo pomocou ministerstva zahraničného obchodu odpredať zahraničným záujemcom (najmä do krajín tzv. tretieho sveta v Ázii a Afrike). Koncom roka 1970 sa vo výzbroji ČSĽA nachádzalo ešte asi 780 tankov T-34/85. Tie po roku 1971 tvorili výzbroj tankových a motostreleckých divízií typu „B“ a „C“ (teda druhosledových). Z výzbroje ČSĽA boli T-34/85 definitívne vyradené koncom 80. rokov 20. storočia.