Stredný tank T-54 M
Stredný tank T-54 M vežové číslo 012 tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ-VHM Piešťany. Vyrobili ho v júli 1959 v Závodoch J. V. Stalina v Martine (dnešné ZŤS) a modernizovali v roku 1973 vo Vojenskom opravárenskom podniku 025 Nový Jičín. Vzhľadom na skutočnosť, že k tanku nebol dodaný prevádzkový zošit, nie je možné zistiť, ktoré útvary ho v rámci vtedajšej ČSĽA používali. Vojenské múzeum prevzalo tank v roku 1993 na základe rozkazu MO SR číslo 4 z Tankovej základne vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť. Na jar 2008 prešiel tank kompletnou opravou, ktorú vykonal Klub vojenskej histórie ČSĽA pri Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.
Problematika modernizácie tanku T-54A sa po prvý raz v ideovej rovine riešila na porade zástupcu náčelníka Generálneho štábu ČSĽA pre materiálne veci na jar 1964. Na porade sa zúčastnili odborníci z vývojového strediska TEES Martin a odborného pracoviska Vojenskej technickej akadémie A. Zápotockého v Brne. Začiatkom júla 1964 bolo k otázkam modernizácie T-54A zvolané do TEES Martin pracovné rokovanie za účasti zástupcov MNO a ministerstva všeobecného strojárstva. V rámci rokovania boli prekonzultované otázky spojené s opravárenskou kapacitou vojenských podnikov rezortu obrany a výrobou potrebnej súčiastkovej základne pre modernizáciu.
Začiatkom novembra 1965 po spresnení požiadaviek zo strany ministerstva začal VOP 025 so stavbou prototypu modernizovaného tanku. Koncom apríla 1966 si prototyp prezreli členovia Vojensko-technickej rady MNO, ktorí bezprostredne po prehliadke predložili úlohu modernizácie Vojenskej komisii ÚV-KSČ. Tá 5. 5. 1966 modernizáciu tanku T-54A na tank T-54M schválila. O niekoľko dní na to sa vo VOP 025 uskutočnili s prototypom podnikové a hneď aj kontrolné skúšky. V priebehu skúšok došlo k poruchám na motore, stabilizátore a protipožiarnom zariadení. Po odstránení porúch prevzalo prototyp Vojenské skúšobné stredisko 020 Doksy (ďalej VZS 020). To s prototypom vykonalo intenzívne jazdno-technické a strelecké skúšky, pri ktorých vozidlo vyhovelo. Po skúškach bol prototyp ponechaný VOP 025 Nový Jičín ako vzorové vozidlo. Skúšky s druhým prototypom postaveným začiatkom roka 1967 boli opäť vo VZS 020 Doksy. Pri náročných jazdných a streleckých skúškach prototyp uspel, na základe čoho komisia MNO-TAS odporučila jeho zavedenie do výzbroje ČSĽA.
• Osádka 4 muži
• Rýchlosť tanku
- maximálna na vozovke 50 km/h
- priemerná v teréne 22 – 27 km/h
• Rozmery
- dĺžka s hlavňou dopredu 9 000 mm
- dĺžka s hlavňou dozadu 8 485 mm
- dĺžka korby 6 040 mm
- maximálna šírka 3 270 mm
- maximálna výška bez PLG 2 400 mm
- svetlá výška 425 mm
• Taktické údaje
- maximálne spúšťanie 30º
- maximálny bočný náklon 30º
- výška kolmej steny 0,8 m
- prekročiteľnosť priekopy 2,7 m
- dojazd na vozovke 500 km
• Jazda tanku pod vodou
- maximálna rýchlosť prúdu 1,5 m/s
- maximálna šírka prekážky 1 000 m
- maximálna hĺbka vody 5 m
• Technické údaje
- typ motora V-54M
- maximálny výkon motora 425 kW (580 k)
- obsah palivových nádrží 960 litrov
• Výzbroj
- kaliber a vzor kanóna: 100 mm, D10-TGM
- kaliber a vzor spriahnutého guľometu: 7,62 mm, SGMT
- kaliber a vzor PLG: 12,7 mm, DŠK vz. 38/46
Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.7/2009
Problematika modernizácie tanku T-54A sa po prvý raz v ideovej rovine riešila na porade zástupcu náčelníka Generálneho štábu ČSĽA pre materiálne veci na jar 1964. Na porade sa zúčastnili odborníci z vývojového strediska TEES Martin a odborného pracoviska Vojenskej technickej akadémie A. Zápotockého v Brne. Začiatkom júla 1964 bolo k otázkam modernizácie T-54A zvolané do TEES Martin pracovné rokovanie za účasti zástupcov MNO a ministerstva všeobecného strojárstva. V rámci rokovania boli prekonzultované otázky spojené s opravárenskou kapacitou vojenských podnikov rezortu obrany a výrobou potrebnej súčiastkovej základne pre modernizáciu.
Modernizácia tanku
Samotná modernizácia T-54A sa v rámci ČSĽA začala koncepčne riešiť až po zasadnutí Technickej rady NGŠ koncom roka 1964. Jej podstatou bolo v rámci generálnych opráv tankov T-54A uskutočniť ich modernizáciu použitím agregátov tanku T-55 tak, aby ich technické parametre zodpovedali tankom T-55A. Prijaté opatrenia sa v lete 1965 konzultovali s odborníkmi Vojenského opravárenského závodu v Žitomíre (dnešná Ukrajina). Pri konzultáciách sa potvrdila správnosť čs. koncepcie. Začiatkom augusta 1965 vybralo ministerstvo obrany za riešiteľa úlohy modernizácie tanku T-54A Vojenský opravárenský podnik 025 Nový Jičín (ďalej VOP 025). Podnik po konzultáciách s vývojovým strediskom TEES Martin predložil na jeseň 1965 MNO dokladovú správu, ktorá konkrétne riešila úlohu modernizácie T-54A.Začiatkom novembra 1965 po spresnení požiadaviek zo strany ministerstva začal VOP 025 so stavbou prototypu modernizovaného tanku. Koncom apríla 1966 si prototyp prezreli členovia Vojensko-technickej rady MNO, ktorí bezprostredne po prehliadke predložili úlohu modernizácie Vojenskej komisii ÚV-KSČ. Tá 5. 5. 1966 modernizáciu tanku T-54A na tank T-54M schválila. O niekoľko dní na to sa vo VOP 025 uskutočnili s prototypom podnikové a hneď aj kontrolné skúšky. V priebehu skúšok došlo k poruchám na motore, stabilizátore a protipožiarnom zariadení. Po odstránení porúch prevzalo prototyp Vojenské skúšobné stredisko 020 Doksy (ďalej VZS 020). To s prototypom vykonalo intenzívne jazdno-technické a strelecké skúšky, pri ktorých vozidlo vyhovelo. Po skúškach bol prototyp ponechaný VOP 025 Nový Jičín ako vzorové vozidlo. Skúšky s druhým prototypom postaveným začiatkom roka 1967 boli opäť vo VZS 020 Doksy. Pri náročných jazdných a streleckých skúškach prototyp uspel, na základe čoho komisia MNO-TAS odporučila jeho zavedenie do výzbroje ČSĽA.
Posledné dva kusy na Slovensku
V rokoch 1968 – 1975 sa vo VOP 025 Nový Jičín modernizovalo 700 kusov T-54A na T-54M a ďalších 500 tankov modernizovali Závody ťažkého strojárstva Martin. Oproti tanku T-54A bol modernizovaný T-54M vybavený ochranou osádky proti účinkom ZHN, novým stabilizátorom kanónu v dvoch rovinách, novými prístrojmi na streľbu v noci, výkonnejším motorom V-54M, kvapalinovým posilňovačom ovládania smerového ústrojenstva a zlepšeným zariadením pre hlboké brodenie „RIEKA“. Od roku 1973 do roku 1980 boli postupne všetky tanky T-54M vyzbrojené 12,7 mm PLG DŠK vz. 38/46, ktorého lafeta sa montovala na vežičku nabíjača. Organizačne tvorili tanky T-54M až do roku 1989 výzbroj tankových práporov motostreleckých plukov, tankových plukov motostreleckých divízií a samostatných výcvikových práporov vo vojenských výcvikových priestoroch. Z výzbroje ČSĽA sa začali postupne sťahovať v roku 1990. Ich samotná likvidácia podľa ustanovení Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe prebehla v rokoch 1992 až 1994. V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú 2 kusy T-54M, ktoré sú v zbierkovom fonde VHM v Piešťanoch.Základné technicko-taktické údaje
• Hmotnosť 36 000 kg• Osádka 4 muži
• Rýchlosť tanku
- maximálna na vozovke 50 km/h
- priemerná v teréne 22 – 27 km/h
• Rozmery
- dĺžka s hlavňou dopredu 9 000 mm
- dĺžka s hlavňou dozadu 8 485 mm
- dĺžka korby 6 040 mm
- maximálna šírka 3 270 mm
- maximálna výška bez PLG 2 400 mm
- svetlá výška 425 mm
• Taktické údaje
- maximálne spúšťanie 30º
- maximálny bočný náklon 30º
- výška kolmej steny 0,8 m
- prekročiteľnosť priekopy 2,7 m
- dojazd na vozovke 500 km
• Jazda tanku pod vodou
- maximálna rýchlosť prúdu 1,5 m/s
- maximálna šírka prekážky 1 000 m
- maximálna hĺbka vody 5 m
• Technické údaje
- typ motora V-54M
- maximálny výkon motora 425 kW (580 k)
- obsah palivových nádrží 960 litrov
• Výzbroj
- kaliber a vzor kanóna: 100 mm, D10-TGM
- kaliber a vzor spriahnutého guľometu: 7,62 mm, SGMT
- kaliber a vzor PLG: 12,7 mm, DŠK vz. 38/46
Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.7/2009