Tatrovácky kolos
Terénny kolesový ťahač Tatra 813 Kolos, výrobné číslo 1054699, vyrobili v roku 1981v národnom podniku Tatra Kopřivnice. Vozidlo používali postupne VÚ 6310 Hranice, VÚ 1538 Kostelec nad Orlicí a VÚ 4374 Martin. Vojenské historické múzeum ho získalo na základe zmluvy o bezodplatnom prevode od martinského útvaru v roku 1995. Používalo ho na prepravu materiálu a ťahanie podvalníka P-32 pri prevozoch zbierkových predmetov. Do zbierkového fondu VHM v Piešťanoch bol zaradený v roku 2011. V roku 2012 Klub priateľov VHM automobil čiastočne rekonštruoval. V súčasnosti sa používa pri dynamických ukážkach automobilovej techniky Vojenského historického múzea.
Do terénu i na cesty
Vozidlo Tatra 813 patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov československej konštrukčnej školy špeciálnych vojenských vozidiel. Od začiatku bolo určené na prepravu a ťahanie prívesov do hmotnosti dvanástich ton po všetkých druhoch snehového pluhu a buldozérovej radlice. V prípade ťahania prívesov, práci s radlicou alebo pluhom musí byť ťahač zaťažený hmotnosťou sedem a pol tony.
Ideový projekt T 813 bol predložený v decembri 1960. Funkčný vzor bol zhotovený prevažne z agregátov vozidla Tatra 138 v marci 1961, pričom skúšky prebiehali do augusta 1962. V Kopřivnici dokončili výrobu prvého prototypu v septembri a druhého v decembri 1962. Oba prototypy po podnikových skúškach odovzdali na kontrolné skúšky za účasti zástupcov MNO - TAS. Potom sa obe tatrovky od novembra 1963 do januára 1964 podrobili vojskovým skúškam v 312. kanónovej delostreleckej brigáde. Zistili sa niektoré konštrukčné nedostatky. Celkovo sa v porovnaní s vozidlom Tatra 111 kladne hodnotila vysoká pohyblivosť v teréne, lepšie jazdné vlastnosti a hospodárnosť prevádzky. Na záverečných vojskových skúškach sa zúčastnili aj zástupcovia armád Varšavskej zmluvy.
Niektoré vozidlá boli zásadne zrekonštruované. Doplnkové kontrolné skúšky absolvoval tretí prototyp v novembri 1964, štvrtý prototyp absolvoval skúšky od januára 1965 do júna 1966, a najazdil počas nich 66 000 km. Od roku 1967 sa začala výroba overovacej série vozidiel. ČSĽA dostala na dôkladné odskúšanie dva ťahače a sedem kusov podvozkov so špeciálnymi nadstavbami.
Ideový projekt T 813 bol predložený v decembri 1960. Funkčný vzor bol zhotovený prevažne z agregátov vozidla Tatra 138 v marci 1961, pričom skúšky prebiehali do augusta 1962. V Kopřivnici dokončili výrobu prvého prototypu v septembri a druhého v decembri 1962. Oba prototypy po podnikových skúškach odovzdali na kontrolné skúšky za účasti zástupcov MNO - TAS. Potom sa obe tatrovky od novembra 1963 do januára 1964 podrobili vojskovým skúškam v 312. kanónovej delostreleckej brigáde. Zistili sa niektoré konštrukčné nedostatky. Celkovo sa v porovnaní s vozidlom Tatra 111 kladne hodnotila vysoká pohyblivosť v teréne, lepšie jazdné vlastnosti a hospodárnosť prevádzky. Na záverečných vojskových skúškach sa zúčastnili aj zástupcovia armád Varšavskej zmluvy.
Niektoré vozidlá boli zásadne zrekonštruované. Doplnkové kontrolné skúšky absolvoval tretí prototyp v novembri 1964, štvrtý prototyp absolvoval skúšky od januára 1965 do júna 1966, a najazdil počas nich 66 000 km. Od roku 1967 sa začala výroba overovacej série vozidiel. ČSĽA dostala na dôkladné odskúšanie dva ťahače a sedem kusov podvozkov so špeciálnymi nadstavbami.
Jazdí aj s prestrelenou pneumatikou
Armáda získala do výzbroje kolesový štvornápravový ťažký terénny ťahač Tatra T 813 8 x 8 s jednoduchou montážou pneumatík. Vozidlo je vybavené štvortaktovým, vzduchom chladeným, naftovým dvanásťvalcom T930, ktorý vznikol pridaním štyroch valcov k osvedčenému osemvalcu T 928. Má hnané všetky nápravy, ktoré sú vybavené uzávierkami diferenciálov. Dovedna má dvadsať prevodových stupňov, daných hlavnou a prídavnou prevodovkou. Do výbavy patrí aj centrálne hustenie pneumatík, ktoré umožňuje pokračovať v jazde aj po priestrele jednej alebo viacerých pneumatík. Trambusová kabína vozidla pre sedem osôb je vybavená účinnou filtráciou a ventiláciou vzduchu s kolektorovým rozvodom pre jednotlivé osoby. Táto úprava umožňovala prekonávanie priestorov zamorených rádioaktívnymi a bojovými látkami.
Do roku 1970 bola sériová výroba rozplánovaná podľa potrieb jednotlivých rezortov i exportu (375 ks T 813 pre vývoz do NDR a PĽR). Po roku 1970 sa rátalo pre potreby ČSĽA s výrobou 1 447 ks. Do roku 1970 však armáda získala špeciálne verzie T 813 - Grad a mostnú súpravu v počte 417 ks. V období rokov 1961 až 1982 vyrobili 11 751 ks vozidiel Tatra T 813 vo verziách 4 x 4, 6 x 6 a 8 x 8, najznámejšia bola posledná verzia.
Do roku 1970 bola sériová výroba rozplánovaná podľa potrieb jednotlivých rezortov i exportu (375 ks T 813 pre vývoz do NDR a PĽR). Po roku 1970 sa rátalo pre potreby ČSĽA s výrobou 1 447 ks. Do roku 1970 však armáda získala špeciálne verzie T 813 - Grad a mostnú súpravu v počte 417 ks. V období rokov 1961 až 1982 vyrobili 11 751 ks vozidiel Tatra T 813 vo verziách 4 x 4, 6 x 6 a 8 x 8, najznámejšia bola posledná verzia.
Hlavné technické údaje
dĺžka 8 750 mm
šírka 2 500 mm
výška bez plachty 2 640 mm
svetlá výška 380 mm
výška bočníc s nadstavcami 1100 mm
ložná plocha 4 500 x 2 300 mm
schopnosť prekonávania zákopov do šírky 1600 mm
schopnosť brodenia 1 400 mm
výška prekážky do 600 mm
motor Tatra 930-17
viacpalivový dvanásťvalec
obsah valcov 17 640 cm3
výkon 184 KW
hmotnosť pohotovostná 13 800 kg
užitočné zaťaženie 7 500 kg
hmotnosť osádky 700 kg
celková hmotnosť 22 000 kg
maximálna rýchlosť do 90 km/h
akčný rádius 650 km
Text: Anton Ščasnovič VHÚ - VHM Piešťany
Foto: Miroslav Mihálik
Publikované v mesačníku MO SR Obrana 6/2013
šírka 2 500 mm
výška bez plachty 2 640 mm
svetlá výška 380 mm
výška bočníc s nadstavcami 1100 mm
ložná plocha 4 500 x 2 300 mm
schopnosť prekonávania zákopov do šírky 1600 mm
schopnosť brodenia 1 400 mm
výška prekážky do 600 mm
motor Tatra 930-17
viacpalivový dvanásťvalec
obsah valcov 17 640 cm3
výkon 184 KW
hmotnosť pohotovostná 13 800 kg
užitočné zaťaženie 7 500 kg
hmotnosť osádky 700 kg
celková hmotnosť 22 000 kg
maximálna rýchlosť do 90 km/h
akčný rádius 650 km
Text: Anton Ščasnovič VHÚ - VHM Piešťany
Foto: Miroslav Mihálik
Publikované v mesačníku MO SR Obrana 6/2013