Vrtuľník Mi-1
Má pevný trojkolesový podvozok čelového typu s ostrohou pod chvostovým nosníkom. Vrtuľník s imatrikulačným číslom 1043 vyrobili v poľskej leteckej továrni WSK PZL Swidnik pod typovým označením SM-1 (Smiglovec).
Vo vrtuľníku je namontovaný licenčne vyrábaný sedemvalcový hviezdicový, vzduchom chladený motor LIT-3S (AI-26V) konštruktéra Ivčenka s celkovým výkonom 422 kW. Vojenské historické múzeum získalo tento vrtuľník v roku 1996 od Vojenskej strednej školy leteckej Košice, v ktorej slúžil ako učebná pomôcka pri výučbe leteckých vojenských špecialistov.
Vyhral konkurz
Štyridsiate roky minulého storočia zaznamenali veľmi intenzívny rozvoj vrtuľníkovej techniky a jej sériovej výroby. Najmä v USA. Vo vtedajšom Sovietskom zväze najlepšie výsledky vývoja vrtuľníkov dosiahol Ivan Pavlovič Bratuchin s vrtuľníkom Omega, ktorého vývoj pokračoval za zložitých podmienok počas celej vojny a vyvrcholil sériovou výrobou Omegy II v roku 1945. Velenie sovietskeho letectva v roku 1947 vypísalo technické podmienky vývoja trojmiestneho vrtuľníka, určeného na spojovaciu službu, ale aj na iné vojenské a civilné úlohy. Do konkurzu sa prihlásili skúšobné a konštrukčné kancelárie Bratuchnin (B-11), Jakovlev (Jak-100) a Mil (GM-1).Projekt prvého vrtuľníka OKB-329 M. L. Mila, Mil GM-1 (Gelikopter Mila) vznikol na prelome rokov 1947 – 1948. Od neskorších sériových vrtuľníkov sa projekt GM-1 veľmi líšil. Mal veľké predné presklenie kabíny, všetky dynamické agregáty boli umiestnené za kabínou osádky. Pološkrupinový trup s pevným trojbodovým podvozkom kormového typu (dve predné a jedna zadná noha) plynulo prechádzal do chvostového nosníka. Postupne bol projekt prestavaný do konečnej podoby s typickým nosom a podvozkom čelového typu. Prvý let prototypu vykonal skúšobný pilot M. K. Bajkalov 20. septembra 1948. V októbri pri havárii bol vrtuľník zničený. Druhý prototyp vzlietol koncom roka 1948, bol pilotovaný M. L. Gallajom. Aj tento stroj bol pri katastrofe 7. marca 1949 zničený, pilot Bajkalov zahynul. Tretí prototyp vzlietol v apríli 1949. Jeho skúšky už prebehli bez komplikácií. V roku 1950 vrtuľník odovzdali na štátne skúšky už pod označením Mil Mi-1. V štátnych skúškach sa stretol s konkurenčným vrtuľníkom z OKB Jakovlev Jak-100.
Licenčná výroba v Poľsku
Komisia rozhodla, že pre sériovú výrobu splnili podmienky obidva vrtuľníky. Sovietska vláda vybrala pre sériovú výrobu Milov vrtuľník Mi-1. Roku 1950 sa sériovo začal vyrábať v Moskovskom závode №3, v ktorom bola vyrobená len prvá 15-kusová séria. Postupne bola spustená výroba v Kazani, Oremburgu a v Rostove. Verejnosti bol vrtuľník Mi-1 prvýkrát predstavený v roku 1951 na leteckom dni v Tušine. Dovedna bolo v ZSSR v rokoch 1950 – 1960 vyrobených 1 012 vrtuľníkov Mi-1 rôznych verzií.Od roku 1955 sa na základe medzištátnej dohody medzi ZSSR a Poľskom licenčná výroba vrtuľníka pripravovala v poľskej továrni WSK Swidnik. Prvý vrtuľník z WSK Swidnik, pod označením SM-1 (Smiglovec), vzlietol 23. marca 1956. Na pohon vrtuľníkov SM-1 bol použitý vo WSK Rzeszow licenčne vyrábaný hviezdicový motor LIT-3S, (Ivčenko AI-26V). Posledný sériový vrtuľník SM-1 vo WSK Swidnik bol vyrobený 22. decembra 1965. V Poľsku počas desiatich rokov vyrobili 1 594 vrtuľníkov SM-1 rôznych modifikácií. Vrtuľníky Mi-1 (SM-1) okrem Sovietskeho zväzu využívalo viac ako 20 krajín Európy, Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a Austrálie.
Začínali u spojárov
ČSĽA začala prevádzkovať vrtuľníky Mi-1 od roku 1959. Prvé vrtuľníky boli dodané v rozobranom stave 50. spojovaciemu leteckému pluku Klecany. Potom, čo vrtuľníky zmontovali poľskí špecialisti, vykonal na nich zálet továrenský pilot mjr. Ryszard Kosiol. Nasledovalo preškolenie československých pilotov a technikov. 20. apríla 1959 mjr. František Jindra uskutočnil prvý samostatný let na vrtuľníku s trupovým číslom 0006. Od začiatku 60. rokov sa vrtuľníkové vojsko začalo postupne rozrastať. Do leteckých útvarov boli dodané ďalšie vrtuľníky Mi-1, a jednotlivé kusy aj na veliteľstvá armád. V priebehu 26 rokov v ČSĽA slúžilo dovedna 152 vrtuľníkov Mi-1 viacerých verzií.Posledné vrtuľníky Mi-1 boli vyradené z prevádzky ČSĽA koncom roka 1985. Vrtuľníky Mi-1 boli vybavené aj na nočné lietanie a lietanie za sťažených poveternostných podmienok. S jednočlennou osádkou a dvoma až tromi pasažiermi na palube boli v ČSĽA predovšetkým určené na plnenie spojovacích, kuriérskych, prieskumných úloh, na riadenie delostreleckej paľby a na výcvik pilotov vrtuľníkov. Všetky Mi-1, používané v ČSĽA, boli vyrobené v poľskom závode WSK Swidnik.
Hlavné technické údaje
Dĺžka trupu 12,10m
Dĺžka s otáčajúcimi sa rotormi 13,258 m
Výška 3,30 m
Hmotnosť prázdneho vrtuľníka 1 950 kg
Maximálna vzletová hmotnosť 2 500 kg
0 nosného rotora 14,346 m
0 vyrovnávacieho rotora 2,50 m
Motor hviezdicový LIT-3S
Výkon motora 422 kW
Maximálna rýchlosť 190km.h-1
Cestovná rýchlosť 140 km.h-1
Stúpavosť 5,3 m.s-1
Dynamický dostup 4 000 m
Statický dostup 2 000 m
Dolet 350 km
Dolet s PPN 615 km
Osádka 1 pilot
Pasažieri 2-3 osoby
Výrobca WSK PZL Swidnik
Text: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 2/2012
