Znaky Ministerstva obrany SR, Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, Ozbrojených síl SR, vojenských veliteľstiev, zväzkov, útvarov, škôl a zariadení, úradov a ústavov

Znak je symbolom vojenského útvaru, zariadenia Ministerstva obrany a Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „vojenský útvar“), ktorý priznáva minister obrany Slovenskej republiky na základe odporúčania Rady pre vojenskú symboliku a patrí medzi základné druhy vojenskej symboliky.
Znak predstavuje trvalé farebné znamenie na štíte, vytvorené podľa heraldických pravidiel, určené na identifikovanie jeho nositeľa. Znak môže mať spravidla tvar normanského, ranogotického, gotického, neskorogotického, kruhového a trojuhoľníkového štítu, ale môže mať i ďalšie tvary.   
Každý vojenský útvar môže mať svoj znak, ktorého obsah vyjadruje príslušnosť k druhu vojska a charakteru svojho predurčenia. Z hľadiska svojho významu a všeobecnej charakteristiky vojenského útvaru, znak spravidla obsahuje nasledujúce základné zložky:

  • vojenské označenie útvaru,
  • vojenskú symboliku alebo symbol (znamenie), ktorý vyjadruje príslušnosť k druhu vojska, druhu zbraní, príslušnosť k jednotlivým službám a k základným zložkám ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Od vzniku Armády Slovenskej republiky, následne Ozbrojených síl Slovenskej republiky pre  tvorbu znakov existovali len všeobecné zásady a kritéria. Postupne sa pri ich tvorbe začali uplatňovať heraldické pravidlá: 
  1. Pravidlo heraldických farieb a kovov – v znaku je možné použiť len heraldické kovy (zlato a striebro) a heraldické farby (červenú, modrú, čiernu a zelenú). Zlato a striebro možno nahrádzať žltou a bielou, opisujú sa však vždy ako zlato a striebro.
  2. Pravidlo farby a kovu – v znaku sa vždy kladie kov na farbu a farba na kov, nie kov na kov či farba na farbu. Porušenie tohto pravidla musí mať vážny dôvod.
  3. Pravidlo jednoduchosti obsahu – znak má mať čo najmenej figúr alebo znamení a čo najmenej farieb. Ideálny znak má jedno znamenie alebo figúru a dve farby, z nich jeden kov.
  4. Pravidlo jednoduchosti kresby – heraldické znamenia alebo figúry musia byť štylizované, nie realistické. Musia byť zobrazené plošne, nie v perspektíve. Nesmú byť tieňované ani zdobené. Musia byť aj bez slovného vysvetlenia zrozumiteľné.
  5. Pravidlo zobrazovania figúr a vyobrazení – kreslia sa v zhode s heraldickou konvenciou. Orol má vždy roztiahnuté krídla, lev vždy vykračuje pravou nohou, ruža má vždy päť lupeňov, ľalia má vždy podobu troch prstencom obopätých lupeňov. Meč je na štíte možné použiť len vztýčený. Prípadné odchýlky od konvenčného zobrazovania uvedených figúr v znakoch musia mať vážny dôvod.
  6. Pravidlo veľkosti znamenia – znamenia a figúry sa nesmú dotýkať okraju štítu (ak z okraja štítu nevyrastajú), musia byť však zároveň čo najväčšie a vypĺňať celé pole štítu.
Znak sa umiestňuje na rubovej strane bojovej zástavy, nosia ho príslušníci vojenského útvaru vo forme rukávového znaku na vojenskej rovnošate. Je jedným zo spoľahlivých rozlišovacích prvkov, ktorý nemá len identifikačnú výpovednú úlohu, t. z. „vypovedať“, z ktorého útvaru alebo jednotky je ten ktorý vojak, ale taktiež vytvárajú určitú spolunáležitosť s tradíciami útvaru. Okrem iného znak v priznanej podobe sa používa aj na bojovej a dopravnej technike vrátane lietadiel, na obaloch kroník a pamätných kníh, na obaloch významnejších dokumentov. 
 
1994
1995
1997
1 2 3 4 5 6 7 »