100. výročie historických udalostí vo francúzskom Darney

Darney - 95. výročie prísahy čs. légii - 30.6.2013
29.06.2018
Dňa 30. júna 1918 sa v mestečku Darney zhromaždila Československá brigáda, ktorú tvorili 21. a 22. čs. strelecký pluk. Na konci mája 1918 ukončili svoj výcvik v Cognacu a Jarnacu. Príslušníci Československej brigády sa v Darney sústredili pri príležitosti slávnostného odovzdania práporu 21. čs. streleckému pluku. Slávnostného aktu sa zúčastnili prezident Francúzskej republiky Raymond Poincaré, minister zahraničných vecí Francúzskej republiky Stephen Jean-Marie Pichon, vojenskí pridelenci vlád Veľkej Británie, Talianska, USA a Srbska, generálny tajomník Česko-Slovenskej národnej rady (ČSNR) Dr. Edvard Beneš a ďalší významní hostia. Slávnosť sa začala o 9.00 h privítaním francúzskeho prezidenta na miestnom železničnom nádraží a presunom cez vyzdobené mestečko. Pred nastúpenou brigádou predniesli prejavy Dr. Beneš a prezident Poincaré. Po tom, čo bol čs. pluku  odovzdaný prápor, zhotovený českou krajanskou obcou a venovaný mestom Paríž, nasledovala slávnostná prísaha príslušníkov brigády a slávnostné defilé pred prítomnými hosťami. Tí si následne prezreli vojenský tábor, kde boli naši vojaci ubytovaní. O 11.00 h sa ceremónia skončila. O 14.00 h Darney opustil aj francúzsky prezident, ktorý sa salónnym vlakom vrátil do Paríža. O niekoľko dní neskôr, v deň výročia bitky pri Zborove (2. 7. 1918), odišli vojaci 21. čs. streleckého pluku  na front. Príslušníci 22. čs. streleckého pluku ich príklad nasledovali až 24. augusta 1918. Čs. vojaci – príslušníci hore uvedených streleckých plukov sa najskôr nachádzali na pokojnejšom úseku západného frontu v Alsasku, kde sa oboznamovali so špecifickými podmienkami západného frontu. Už v tomto období preukazovali vysokú bojovú morálku a bojaschopnosť. V polovici septembra sa Čs. brigáda spojila a ako celok sa presunula do oblasti  Argonne.
 
Bojové nasadenie jednotiek čs. légií vo Francúzsku, zoskupených do čs. streleckej brigády pod velením plukovníka francúzskej armády Armanda-Charlesa Philippa, sa v októbri 1918 najskôr spájalo s útočnými bojmi pri Vouziers a na rieke Aisne (19. – 25. októbra), následne s bojmi o udržanie obce Terron v oblasti Argonne (20. – 30. Októbra, 21. čs. strelecký pluk), o kótu 153 pri obci Chestres (22. – 27. októbra, 22. čs. strelecký pluk). Počas týchto ťažkých a krvavých bojov padlo 183 čs. vojakov  (z toho 9 dôstojníkov), ďalších 876 bolo zranených (z toho 18 dôstojníkov) a 69 nezvestných, pravdepodobne padlých (z toho 1 dôstojník).
 
V súvislosti s historickými faktami viažucimi sa na uvedenú slávnosť zverejnila francúzska vláda 29. júna 1918 nótu, v ktorej "prehlásila práva nášho národa na samostatnosť a uznala verejne aj oficiálne ČSNR ako najvyšší orgán spravujúci všetky záujmy národa a ako prvý základ budúcej čs. vlády". Následne aj Veľká Británia v deklarácii z 9. augusta 1918 uznala čs. légie ako súčasť dohodových vojsk a ČSNR za budúcu dočasnú vládu čs. štátu. Dne 9. septembra uznala ČSNR vláda USA a 3. októbra nasledovalo uznanie zo strany talianskej vlády. Po týchto oficiálnych krokoch vlád dohodových mocností sa ČSNR, zmenila 14. októbra 1918 na tzv. dočasnú čs. vládu. Dr. Edvard Beneš ako nový minister zahraničných vecí a vnútra tejto vlády vydal nótu, v ktorej bol Tomáš Garrigue Masaryk prehlásený za prezidenta nového štátu a zároveň za predsedu vlády.
 
Prvá československá národná jednotka v rámci francúzskej armády vznikla skôr. Išlo o "Rotu Nazdar", vytvorenú z našich krajanov žijúcich v Paríži, už na konci augusta 1914 v rámci francúzskej Cudzineckej légie. 12. októbra 1914, po absolvovaní nevyhnutného vojenského výcviku, jej príslušníci v juhofrancúzskom mestečku Bayonne zložili slávnostnú vojenskú prísahu a prevzali bojovú zástavu venovanú mestskými dámami. Na konci októbra 1914 rota odišla na front, kde až do apríla 1915 zotrvala na pomerne pokojnom úseku západného frontu. Na začiatku mája sa však zúčastnila ofenzívy pri meste Arras, čo sa stalo pre väčšinu příslušníkov roty osudným. "Rota Nazdar" v bojoch vybojovaných 9. mája 1915 utrpela veľké straty a zanikla. V Cudzineckej légii jednotliví vojaci slúžili až do leta 1918, keď boli prevedení do novoformovaných československých streleckých plukov.

Československé vojenské jednotky sa vo Francúzsku v rokoch 1. svetovej vojny  formovali na základe dekrétu o zriadení samostatnej čs. armády, ktorý podpísal  francúzsky prezident Raymond Poincaré 19. decembra 1917. Týmto dňom Francúzsko povolilo vytváranie samostatnej čs. armády, pod vojenským velením francúzskeho generálneho štábu a za politického vedenia Československej národnej rady v Paríži. Dekrét bol 7. februára 1918 doplnený štatútom čs. vojska vo Francúzsku, ktorý spresňoval zásady výstavby vojenských jednotiek, otázku velenia, odvodov, organizácie menovania a povyšovania dôstojníkov, disciplíny a použitia vojska. Na velenie čs. vojenským jednotkám sa vytvoril Československý generálny štáb pri ČSNR v Paríži na čele s generálom francúzskej armády Maurice Janinom.

V čs. légiách vo Francúzsku slúžilo dovedna 9 957 mužov, z toho približne 1 591 Slovákov (15,98 percenta). Najvyššiu vojenskú hodnosť dosiahol mjr. Pavel Varsík. Ďalší patrili medzi nižších dôstojníkov, ako Karol Lisický, Jozef Martin Kristin, Ján Čajak, Ján Černek, Jozef Barica, Matej Černok, Jozef Horváth, Ondrej Fábry, Eugen Janeček, Matej Hubka, Ivan Kadavý, Miloslav Kňazovič, Jozef Kostolný, Ján Križan (padol), Jozef Kubišta, Štefan Matejka, Ján Šimko, Gabriel Tomašovič, Ondrej Tomka, Ján Vagovič, Ján Valášek, Ján Vančo a ďalší. Najviac Slovákov sa koncentrovalo predovšetkým v 23. čs. streleckom pluku „amerických Slovákov“. Možno spomenúť aj príslušníka slávnej roty Nazdar v rámci francúzskej Cudzineckej légie Jozefa Adamíka, ktorý hrdinsky padol už 5. júla 1916 v obranných bojoch neďaleko dediny Belloy-en-Santerre na rieke Somme. Svoj život tu na bojiskách položilo okolo 650 čs. vojakov. Dňa 22. decembra 1918 ako posledný prevzal svoju bojovú zástavu 23. čs. strelecký pluk, ktorý bol sformovaný predovšetkým z amerických Slovákov.

Jednotlivé pluky francúzskych légií sa do Československa vrátili na začiatku roka 1919.  Z celkového počtu viac než 100 000 legionárov, bojujúcich na frontoch 1. svetovej vojny v Rusku, Francúzsku a Taliansku, za vytvorenie samostatného Československa, svoj život položilo takmer 5 500 vlastencov.
Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, ako pripomenutie si odkazu čs. légií vo Francúzsku, obdržali pluky čs. brannej moci čestné názvy (peší pluk 21 "Maršála Focha", peší pluk 22 "Argonský" a peší pluk 23 Amerických Slovákov"). Od roku 1932 odkaz hrdinského boja príslušníkov "Roty Nazdar" pripomínal čestný názov hraničiarskeho práporu 2.
 
 
 
Text: VHÚ
 
Foto: VHÚ Bratislava, VÚA-VHA Praha