111. výročie narodenia Jozefa Gabčíka – hrdinu protinacistického odboja
Poddôstojnícka škola
Jozef Gabčík sa narodil 8. apríla 1912 v Poluvsí, okres Žilina, v rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov. Po ukončení obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Čiech, kde sa vyučil za zámočníka.Na výkon prezenčnej služby v čs. armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení prezenčnej služby pokračoval v dobrovoľnej službe ako ďalej slúžiaci až do 31. marca 1937, keď mu záväzok uplynul.
Na naliehanie otca ho nepredĺžil a až do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni č. 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii nadýchal nebezpečných plynov. Následne ho preložili do skladu bojových chemických látok v Skalke nad Váhom.
Sabotáž v sklade
Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal v sklade sabotáž. Potom, vzhľadom na riziko zatknutia, prekročil slovensko-poľské hranice a dňa 5. mája 1939 sa v Krakove prihlásil do tvoriaceho sa čs. vojska. 28. júla 1939 na lodi Chrobry odplával do Francúzska.Prvého augusta 1939 ho prevzali do francúzskej Cudzineckej légie a od 18. augusta 1939 zaradili k jej 1. pešiemu pluku v alžírskom El Arichá. Po začatí 2. svetovej vojny, v súlade s dohodou medzi vládou Francúzskej republiky a predstaviteľmi čs. zahraničného odboja, J. Gabčíka prepustili z Cudzineckej légie.
Po návrate do Francúzska bol 26. septembra 1939 v Agde zaradený do čs. brannej moci a zaradený do 12. roty čs. pešieho pluku 1 ako zástupca veliteľa čaty. S účinnosťou od 1. januára 1940 bol povýšený na rotného. V júni 1940 sa zúčastnil bojov ako veliteľ guľometnej čaty.
Výcvik pre špeciálne úlohy
Dňa 13. júla 1940 priplával na lodi Rod el Farag z Francúzska do Veľkej Británie. Týmto dňom bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. čs. zmiešanej brigády vo Veľkej Británii. Za prejavenú statočnosť v bojoch bol dňa 28. októbra 1940 vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939.Od 1. novembra 1940 bol menovaný za rotmajstra pechoty v zálohe a zaradený k 3. rote 1. pešieho práporu. S účinnosťou od 25. apríla 1941 bol ustanovený za výkonného rotmajstra. V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy.
Následne absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po ich absolvovaní sa ako jeden z prvých čs. vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti.
Atentát na Heydricha
V októbri 1941 sa stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha.Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny, Karla Svobodu, ktorého v skupine nahradil Gabčíkov priateľ rtm. pech. v zál. Jan Kubiš, ako aj pre nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanou Európou, sa ich vysadenie oddialilo.
Dňa 29. decembra 1941 o 02.24 h v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe bola skupina Anthropoid vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B. Za pomoci českých vlastencov uskutočnili atentát na R. Heydricha dňa 27. mája 1942.
Útočisko v chráme
Počas vlny masových represálií sa ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Resslovej ulici v Prahe, kde J. Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu.Spolu s ním zahynuli aj ďalší čs. parašutisti: Adolf Opálka, Jan Kubiš, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc. Na následky zranení zomrel Jan Kubiš.
Veľký medzinárodný ohlas
Úspešný atentát na R. Heydricha vyvolal veľký medzinárodný ohlas. Predstavitelia čs. vlády v Londýne ho využívali v presadzovaní čs. požiadaviek v rokovaniach so spojencami. Úspešnosť ich postupu potvrdzuje aj historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor.Hrdina Jozef Gabčík bol za prejavené hrdinstvo niekoľkokrát posmrtne povýšený a vyznamenaný. V roku 2015 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti brigádneho generála in memoriam a v roku 2017 do hodnosti generálmajora in memoriam.
