50. výročie vojenskej intervencie vojsk Varšavskej zmluvy

50. výročie vojenskej intervencie vojsk Varšavskej z...
20.08.2018
„Vážení posluchači, zůstaňte u svých přijímačů...,“ vyzval krátko po pol druhej hodine ráno z rozhlasu hlásateľ Vladimír Fischer. Hoci štandardne končilo vysielanie okolo druhej hodiny ráno, 21. augusta 1968 to bolo inak. Päť minút pred druhou sa ozvalo prehlásenie Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,  ktoré informovalo obyvateľstvo o invázii vojsk piatich republík na územie Československa. V tom čase akurát pristávalo na ruzynskom letisku v Prahe prvé sovietske dopravné lietadlo Antonov An-12 s výsadkovou jednotkou, ktorá ho zaistila. Pozemné jednotky, ktoré od 23-tej hodiny 20. augusta v rámci operácie nazvanej „Dunaj“ prúdili z troch strán na Slovensko, už medzičasom dosiahli Moravu a Severné Čechy. Do ôsmej ráno (21. augusta) už mali invázne vojská obsadené prakticky celé Československo.
V tomto kontexte treba zdôrazniť historický fakt, že vojenská intervencia časti vojsk Varšavskej zmluvy do bývalej Československej socialistickej republiky bola naplánovaná ako operácia pod krycím názvom “Dunaj”. Úspešná bola len ako vojenská operácia. Úplne zlyhal jej politický variant. Najsilnejšie vojenské zoskupenie bolo zložené z divízií Severnej skupiny sovietskych vojsk dislokovaných v Poľsku, troch divízií 2. poľskej armády, 38. sovietskej armády zo Zakarpatského vojenského okruhu (niektoré zdroje uvádzajú aj názvy: Prikarpatský vojenský okruh alebo Podkarpatský vojenský okruh). Toto zoskupenie bolo podporované 4. a 9. leteckou armádou. Okrem sovietskych vojsk sa na vojenskej intervencii do bývalého Československa zúčastnili jednotky Poľskej ľudovej armády, Maďarskej ľudovej armády a Bulharskej ľudovej armády. Podľa dobových odhadov a zistení Komisie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre analýzu udalostí 1967 – 1970 to bolo v prvých dňoch asi 27 divízií na plných bojových počtoch, z nich 12 tankových, 13 motostreleckých, 2 výsadkové a 1 letecká armáda so všetkými prostriedkami (vrátane raketových).  V ďalších dňoch bol počet intervenčných vojsk zvýšený. Na základe analýzy dobových dokumentov  to bolo 30 sovietskych divízií (5 tankových divízií a 2 výsadkové divízie), 3 poľské divízie (2 tankové), asi 28 000 poľských vojakov, 1 posilnená maďarská motostrelecká divízia a 2 bulharské motostrelecké pluky. Podľa náčelníka Generálneho štábu Československej ľudovej armády genpor. Karla Rusova v doklade pre Predsedníctvo Národného zhromaždenia z  26. augusta 1968 preniklo na územie Československa bez pozvania viac ako 500 000 vojakov so 6 300 tankmi, 550 bojovými a 250 dopravnými lietadlami. Podľa vtedajších prepočtov bolo na jednu divíziu Československej ľudovej armády až šesť intervenčných divízií.  Na území dnešného Slovenska bolo podľa archívnych dokumentov okrem 20 000 maďarských vojakov aj cca 1 200 bulharských vojakov a viac než 48 000 sovietskych vojakov.
Invázia časti vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR v auguste 1968 priniesla upevňovanie moci Komunistickej strany Československa realizovaním politiky dôslednej očisty štátneho aparátu od „pravicovo-oportunistických a antisocialistických živlov“ vo vtedajšej spoločnosti. Proces postupného potlačovania pojanuárového politického trendu tzv. salámovou politikou znamenal likvidovanie všetkého, čo akýmkoľvek spôsobom vyjadrovalo identitu s pokusom o spoločenskú reformu. Uvedená politika sa s rôznou intenzitou realizovala počas celého tzv. normalizačného obdobia a bola de facto ukončená až pádom režimu v novembri 1989. Zákonite sa nevyhla ani tisícom príslušníkov Československej ľudovej armády a ich rodinných príslušníkov, ktorým negatívnym spôsobom ovplyvnila ich ďalší život.
Sovietske vojenské jednotky zotrvali na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do 2. dekády júna 1991, keď ho opustili posledné vojenské jednotky. Odsun sovietskych vojsk trval 16 mesiacov. Koordinovala a zabezpečovala ho Správa pre zabezpečenie odsunu sovietskych vojsk pod velením genmjr. Svetozára Naďoviča. Podľa jeho údajov bolo na území Slovenska v danej dobe dislokovaných 10 247 vojakov a 5 075 ich rodinných príslušníkov.


Text: VHÚ
Foto: VHÚ