74. výročie Slovenského národného povstania

Veliteľ 1. československej armády na Slovensku so svojimi spolupracovníkmi na veliteľstve 1. čs. armády na Sl. v Banskej Bystrici. Zľava: mjr. Ivan Ivanovič Skripka vel. sovietskej vojenskej misie, pplk. vet. MVDr. Mikuláš Ferjenčík, brig. gen. Ján Golian
27.08.2018
29. augusta 2018 uplynie sedemdesiatštyri rokov od vyhlásenia Slovenského národného povstania, ktoré svojim rozsahom, charakterom sledovaných cieľov a významom bolo historickým činom na výške doby, demonštrujúcim vôľu svojbytného zvrchovaného národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk.
Slovenské národné povstanie bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav, realizovaných v intenciách programových cieľov obsiahnutých vo Vianočnej dohode vedúcich politických síl domáceho odboja z decembra 1943, ilegálnym Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady. V tejto súvislosti treba odmietnuť tvrdenia jeho odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti. Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých je Slovenské národné povstanie hodnotené ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie.
V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, až do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento ambiciózny zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Slovenského národného povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstoj­níkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi  mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet  narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944 a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na  60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvo­rili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižova­li ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach par­tizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.
Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943.
Zjednotenými silami domácej a zahraničnej rezistencie a s podporou najširších vrstiev obyvateľstva sa povstalci odhodlali vytrhnúť Slovensko zo spojenecko-satelitného postavenia v rozkladajúcom sa pakte štátov Osi a previesť ho na stranu víťaziacich armád Spojencov. Takmer dvojmesačnú obranu povstaleckého územia proti náporu nemeckých okupačných síl zabezpečovala  1. čs. armáda na Slovensku a partizánske formácie. Nebola by však možná, rovnako ako partizánska vojna po ústupe do hôr, bez pomoci Spojencov, ako aj pomoci civilného obyvateľstva. Dnes, keď od vydania hesla „Začnite s vysťahovaním“ uplynulo sedemdesiatštyri rokov, môžeme byť právom hrdí na to, že spoločenstvo demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje Slovenské národné povstanie ako náležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov. Je pre nás sviatkom, ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým, ktorí za tieto hodnoty bojovali, strádali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť – vlastný život.
 
Text: VHÚ
Foto: VHÚ