74. výročie Slovenského národného povstania
29. augusta 2018 uplynie sedemdesiatštyri rokov od vyhlásenia Slovenského národného povstania, ktoré svojim rozsahom, charakterom sledovaných cieľov a významom bolo historickým činom na výške doby, demonštrujúcim vôľu svojbytného zvrchovaného národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk.
Slovenské národné povstanie bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav, realizovaných v intenciách programových cieľov obsiahnutých vo Vianočnej dohode vedúcich politických síl domáceho odboja z decembra 1943, ilegálnym Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady. V tejto súvislosti treba odmietnuť tvrdenia jeho odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti. Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých je Slovenské národné povstanie hodnotené ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie.
V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, až do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento ambiciózny zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Slovenského národného povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstojníkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944 a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvorili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižovali ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach partizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.
Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943.
Zjednotenými silami domácej a zahraničnej rezistencie a s podporou najširších vrstiev obyvateľstva sa povstalci odhodlali vytrhnúť Slovensko zo spojenecko-satelitného postavenia v rozkladajúcom sa pakte štátov Osi a previesť ho na stranu víťaziacich armád Spojencov. Takmer dvojmesačnú obranu povstaleckého územia proti náporu nemeckých okupačných síl zabezpečovala 1. čs. armáda na Slovensku a partizánske formácie. Nebola by však možná, rovnako ako partizánska vojna po ústupe do hôr, bez pomoci Spojencov, ako aj pomoci civilného obyvateľstva. Dnes, keď od vydania hesla „Začnite s vysťahovaním“ uplynulo sedemdesiatštyri rokov, môžeme byť právom hrdí na to, že spoločenstvo demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje Slovenské národné povstanie ako náležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov. Je pre nás sviatkom, ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým, ktorí za tieto hodnoty bojovali, strádali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť – vlastný život.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
Slovenské národné povstanie bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav, realizovaných v intenciách programových cieľov obsiahnutých vo Vianočnej dohode vedúcich politických síl domáceho odboja z decembra 1943, ilegálnym Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady. V tejto súvislosti treba odmietnuť tvrdenia jeho odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti. Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých je Slovenské národné povstanie hodnotené ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie.
V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, až do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento ambiciózny zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Slovenského národného povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstojníkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944 a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvorili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižovali ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach partizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.
Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943.
Zjednotenými silami domácej a zahraničnej rezistencie a s podporou najširších vrstiev obyvateľstva sa povstalci odhodlali vytrhnúť Slovensko zo spojenecko-satelitného postavenia v rozkladajúcom sa pakte štátov Osi a previesť ho na stranu víťaziacich armád Spojencov. Takmer dvojmesačnú obranu povstaleckého územia proti náporu nemeckých okupačných síl zabezpečovala 1. čs. armáda na Slovensku a partizánske formácie. Nebola by však možná, rovnako ako partizánska vojna po ústupe do hôr, bez pomoci Spojencov, ako aj pomoci civilného obyvateľstva. Dnes, keď od vydania hesla „Začnite s vysťahovaním“ uplynulo sedemdesiatštyri rokov, môžeme byť právom hrdí na to, že spoločenstvo demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje Slovenské národné povstanie ako náležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov. Je pre nás sviatkom, ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým, ktorí za tieto hodnoty bojovali, strádali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť – vlastný život.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
