Tarasnica 21
V povojnovom Československu bola v priebehu roka 1950 do armády zavedená protitanková zbraň kalibru 82 mm pod názvom „tarasnica vzor 49“. Na rozdiel od pancierovky mala väčší výkon, čo sa odzrkadlilo i na rozmeroch a hmotnosti. Ďalším zdokonalením prešla na základe skúšok v ZSSR a sériová výroba začala pod označením T 21 podľa nového, avšak krátko trvajúceho systému označovania materiálu na prelome 50. rokov 20. storočia. Na rozdiel od pancierovky 27 zabezpečovala dostatočne presnú streľbu na pevné ciele do vzdialenosti 600 m a na pohyblivé ciele do vzdialenosti 300 m. Celkový dostrel zbrane predstavoval 2800 m. K ostrej streľbe bol určený jednotný priebojný náboj označovaný ako „Nb-T21“. Výrobu nábojov do tarasnice 21 zabezpečoval podnik ZVS Dubnica nad Váhom a laboráciu nábojov vykonával závod Považské strojárne Klementa Gottwalda v Považskej Bystrici.
K zameriavaniu cieľov boli určené mechanické mieridlá alebo odnímateľný optický zameriavač s 1,8 násobným zväčšením. V danej dobe predstavovala jednoduchú veľmi pohyblivú zbraň s hmotnosťou približne 20 kg. Z celkového hľadiska ju pri jej účinnosti bolo možné preto považovať za pomerne ľahkú zbraň bez spätného rázu, určenú okrem iného hlavne pre boj s tankami a obrnenými vozidlami. V prvej polovici 50. rokov 20. storočia (tesne po zavedení zbrane) sa objavovali snahy využiť novozavedenú tarasnicu 21 ku streľbám proti vzdušným cieľom. K využitiu pre protilietadlovú polohu bol zvolený podstavec 7,62 mm ťažkého guľometu vz. 43 Gorjunov. Na Slovensku v priestoroch strelnice v Hlbokom, zamestnanci n. p. Konstrukta Brno, n. p. Konstrukta Praha a Zbrojovky Vsetín, vykonali v dňoch 9. a 10. júna 1955 skúšky streľby tarasnice 21 proti vzdušným cieľom. Úlohou bolo zistiť vplyv na bezpečnosť obsluhy pri streľbe s veľkým námerom. Ďalším účelom skúšok bolo zistiť aj pravdepodobnosť zásahu cieľa, pričom ako terče boli zvolené meteorologické balóny naplnené vodíkom s priemerom 60-75 cm. Nízke percento zásahov však nepresvedčilo skúšobnú komisiu o rozšírení použitia zbrane proti vzdušným cieľom. S tarasnicou 21 sa v rokoch 1953 – 1954 skúšalo aj využitie v letectve. Skúšky prebiehali na leteckej strelnici v Malackách od 24. augusta do 29. septembra 1953. Zbraň sa dostala pravdepodobne iba k pozemnej časti skúšok, počas ktorých sa však neosvedčila. Do výzbroje ČSĽA bola organizačne začlenená na stupni pluk, prápor. Vo výzbroji pozemného vojska sa nachádzala ešte začiatkom 70. rokov 20. storočia. V neskoršom období zostala iba ako súčasť lafetovanej výzbroje umiestnená vpravo na streleckej vežičke vozidiel OT-62 TOPAZ a OT-65A „Vydra“ (vzniklo úpravou OT-65 R a M s použitím vežičky z vozidla OT-62). K zameriavaniu tu slúžil priamy zameriavač vz. 61T s kombinovanou zámernou osnovou guľomet/tarasnica. Dostala sa aj do výzbroje čs. jednotiek Ministerstva vnútra a Ľudových milícií. Touto zbraňou disponovali i jednotky pohraničnej stráže, kde na úsekoch rôt mali byť nasadené v prípade ohrozenia štátu v systéme okopov a palebných krytov. V prvej polovici 50. rokov 20. storočia sa na západných a juhozápadných hraniciach Československa budoval systém obranných prvkov, súčasťou ktorého boli aj okopy pre tarasnice a pancierovky. V dôsledku snahy o vytváranie odolnejších a trvalejších obranných postavení boli v prvej polovici 60. rokov postupne vytvárané novšie účinnejšie prvky obrany. Okrem iného boli budované v rámci protitankovej obrany poľného opevnenia aj palebné objekty KŽ-4. Ich súčasťou bol aj pohotovostný úkryt pre obsluhu tarasnice alebo bezzáklzového kanónu. Tarasnica sa nachádzala i vo výzbroji 11. brigády pohraničnej stráže s veliteľstvom v Bratislave, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek štátnej hranice. Výroba tejto zbrane prebiehala v rokoch 1951-54 vo Vsetíne, kde vzniklo približne 5150 kusov a do roku 1969 bolo vyvezených približne 2500 kusov. K výcviku v streľbe bola určená aj vkladacia hlaveň kalibru 14,5 mm a k nej určený jednotný redukovaný náboj „Nb-Rd-T21“. Ďalej sa k výcviku obsluhy používal školský náboj „Nb-Šk-T21“. K pokusným streľbám, napr. meraniu rýchlosti, bol v danej dobe určený jednotný náhradný náboj „Nb-Nh-T21“. V súčasnosti tarasnica 21 tvorí aj súčasť zbierok Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Návštevníci si ju môžu dokonca pozrieť aj v stolovej vitríne umiestnenej v stálej expozícii pod názvom „Slováci v rovnošatách 1848-2020“. Na fotografiách zo zbierok múzea sa nachádza aj znefunkčnený jednotný priebojný náboj a školský náboj pre tarasnicu 21. Dochovaných exemplárov dnes už veľa nenájdeme a i preto sa predmet stretáva so značným obdivom návštevníkov.
K zameriavaniu cieľov boli určené mechanické mieridlá alebo odnímateľný optický zameriavač s 1,8 násobným zväčšením. V danej dobe predstavovala jednoduchú veľmi pohyblivú zbraň s hmotnosťou približne 20 kg. Z celkového hľadiska ju pri jej účinnosti bolo možné preto považovať za pomerne ľahkú zbraň bez spätného rázu, určenú okrem iného hlavne pre boj s tankami a obrnenými vozidlami. V prvej polovici 50. rokov 20. storočia (tesne po zavedení zbrane) sa objavovali snahy využiť novozavedenú tarasnicu 21 ku streľbám proti vzdušným cieľom. K využitiu pre protilietadlovú polohu bol zvolený podstavec 7,62 mm ťažkého guľometu vz. 43 Gorjunov. Na Slovensku v priestoroch strelnice v Hlbokom, zamestnanci n. p. Konstrukta Brno, n. p. Konstrukta Praha a Zbrojovky Vsetín, vykonali v dňoch 9. a 10. júna 1955 skúšky streľby tarasnice 21 proti vzdušným cieľom. Úlohou bolo zistiť vplyv na bezpečnosť obsluhy pri streľbe s veľkým námerom. Ďalším účelom skúšok bolo zistiť aj pravdepodobnosť zásahu cieľa, pričom ako terče boli zvolené meteorologické balóny naplnené vodíkom s priemerom 60-75 cm. Nízke percento zásahov však nepresvedčilo skúšobnú komisiu o rozšírení použitia zbrane proti vzdušným cieľom. S tarasnicou 21 sa v rokoch 1953 – 1954 skúšalo aj využitie v letectve. Skúšky prebiehali na leteckej strelnici v Malackách od 24. augusta do 29. septembra 1953. Zbraň sa dostala pravdepodobne iba k pozemnej časti skúšok, počas ktorých sa však neosvedčila. Do výzbroje ČSĽA bola organizačne začlenená na stupni pluk, prápor. Vo výzbroji pozemného vojska sa nachádzala ešte začiatkom 70. rokov 20. storočia. V neskoršom období zostala iba ako súčasť lafetovanej výzbroje umiestnená vpravo na streleckej vežičke vozidiel OT-62 TOPAZ a OT-65A „Vydra“ (vzniklo úpravou OT-65 R a M s použitím vežičky z vozidla OT-62). K zameriavaniu tu slúžil priamy zameriavač vz. 61T s kombinovanou zámernou osnovou guľomet/tarasnica. Dostala sa aj do výzbroje čs. jednotiek Ministerstva vnútra a Ľudových milícií. Touto zbraňou disponovali i jednotky pohraničnej stráže, kde na úsekoch rôt mali byť nasadené v prípade ohrozenia štátu v systéme okopov a palebných krytov. V prvej polovici 50. rokov 20. storočia sa na západných a juhozápadných hraniciach Československa budoval systém obranných prvkov, súčasťou ktorého boli aj okopy pre tarasnice a pancierovky. V dôsledku snahy o vytváranie odolnejších a trvalejších obranných postavení boli v prvej polovici 60. rokov postupne vytvárané novšie účinnejšie prvky obrany. Okrem iného boli budované v rámci protitankovej obrany poľného opevnenia aj palebné objekty KŽ-4. Ich súčasťou bol aj pohotovostný úkryt pre obsluhu tarasnice alebo bezzáklzového kanónu. Tarasnica sa nachádzala i vo výzbroji 11. brigády pohraničnej stráže s veliteľstvom v Bratislave, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek štátnej hranice. Výroba tejto zbrane prebiehala v rokoch 1951-54 vo Vsetíne, kde vzniklo približne 5150 kusov a do roku 1969 bolo vyvezených približne 2500 kusov. K výcviku v streľbe bola určená aj vkladacia hlaveň kalibru 14,5 mm a k nej určený jednotný redukovaný náboj „Nb-Rd-T21“. Ďalej sa k výcviku obsluhy používal školský náboj „Nb-Šk-T21“. K pokusným streľbám, napr. meraniu rýchlosti, bol v danej dobe určený jednotný náhradný náboj „Nb-Nh-T21“. V súčasnosti tarasnica 21 tvorí aj súčasť zbierok Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Návštevníci si ju môžu dokonca pozrieť aj v stolovej vitríne umiestnenej v stálej expozícii pod názvom „Slováci v rovnošatách 1848-2020“. Na fotografiách zo zbierok múzea sa nachádza aj znefunkčnený jednotný priebojný náboj a školský náboj pre tarasnicu 21. Dochovaných exemplárov dnes už veľa nenájdeme a i preto sa predmet stretáva so značným obdivom návštevníkov.
Zdroje:
Děl-21-3. Tarasnice 21. Praha : MNO, 1965, 156 s.
Děl-51-8. Přehled optických a měřičských přístrojů a pomůcek. Praha : MNO. 1977. 204 s.
DUBÁNEK, Martin. 82 mm tarasnice 21 proti vzdušným cílům. In: Střelecká revue, 2011, roč. 43, č. 10, s. 82-83. ISSN 0322-7650.
DUBÁNEK, Martin. Tarasnice na letounech. In: Střelecká revue, 2012, roč. 44, č. 2, s. 86-87. ISSN 0322-7650.
DUBÁNEK, Martin et al. Putováni po Československém opevnění 1935-1989. Praha : Mladá fronta, 2010. 258 s. ISBN 978-80-2004-2200-2.
FRANCEV, Vladimír. Československé zbraně ve světe. Bratislava : Grada, 2015, 216 s. ISBN 978-80-247-5314-0.
MORBACHER, Ľubomír. 11. bratislavská brigáda a výnimočná „osobnosť“ jej prvého veliteľa Floriana Čambála (1948-1962). In: Sborník archivu bezpečnostních zložek, 2009, č. 7, s. 95-121. ISBN 978-80-254-6671-1.
NOVÁK, Miroslav et al. Pevná opora strany. Praha : Naše vojsko, 1982.
TURZA, Peter. Vojenské zbrane a technika pozemných vojsk ČSLA v druhej polovine 50. rokov. In: Sborník studijních materálů katedry Dějin válek a vojenského umění č. 9, 1988, s. 81-129.
ŠTAIGL, Ján. Zbrojná výroba na Slovensku po druhej svetovej vojne (1954-1960). In: Vojenská história, 2003, roč. 7, č. 1, s. 55-73. ISSN 1335-3314.
ŠTAIGL, Ján., VANĚK, Pavel. Ochrana štátnej hranice Slovenska v rokoch 1968 – 1992. In: Vojenská história, 2012, roč. 16, č. 3, s. 82-120. ISSN 1335-3314.
Tank-26-3. Obrněný transportér OT-62. Popis a provoz. Praha : MNO, 1968, 360 s.
Vojenské dějiny Československa V. díl (1945-1955). Praha : Naše vojsko, 1989, 591 s. ISBN 80-2060056-6.
VOPAT, Zděnek et al. Konštrukta Trenčín v dejinách československého a slovenského zbrojného priemyslu. Bratislava : Magnet press Slovakia, 2000, 155 s. ISBN 80-968327-8-6.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. III – Pušky a karabíny, PK 203 – Tarasnica československá T 21.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 16 – Náboj pre tarasnicu T-21.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 155 – Náboj pre tarasnicu T-21 školský.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. XX – Optický materiál, OM 153 – Zameriavač
priamy vzor 61 T.
VOZÁR, Martin. Monografia OT-65. In: Apológia, 1997, č. 11, s. 27-29. ISSN 1335-0463.
Text: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany
Děl-51-8. Přehled optických a měřičských přístrojů a pomůcek. Praha : MNO. 1977. 204 s.
DUBÁNEK, Martin. 82 mm tarasnice 21 proti vzdušným cílům. In: Střelecká revue, 2011, roč. 43, č. 10, s. 82-83. ISSN 0322-7650.
DUBÁNEK, Martin. Tarasnice na letounech. In: Střelecká revue, 2012, roč. 44, č. 2, s. 86-87. ISSN 0322-7650.
DUBÁNEK, Martin et al. Putováni po Československém opevnění 1935-1989. Praha : Mladá fronta, 2010. 258 s. ISBN 978-80-2004-2200-2.
FRANCEV, Vladimír. Československé zbraně ve světe. Bratislava : Grada, 2015, 216 s. ISBN 978-80-247-5314-0.
MORBACHER, Ľubomír. 11. bratislavská brigáda a výnimočná „osobnosť“ jej prvého veliteľa Floriana Čambála (1948-1962). In: Sborník archivu bezpečnostních zložek, 2009, č. 7, s. 95-121. ISBN 978-80-254-6671-1.
NOVÁK, Miroslav et al. Pevná opora strany. Praha : Naše vojsko, 1982.
TURZA, Peter. Vojenské zbrane a technika pozemných vojsk ČSLA v druhej polovine 50. rokov. In: Sborník studijních materálů katedry Dějin válek a vojenského umění č. 9, 1988, s. 81-129.
ŠTAIGL, Ján. Zbrojná výroba na Slovensku po druhej svetovej vojne (1954-1960). In: Vojenská história, 2003, roč. 7, č. 1, s. 55-73. ISSN 1335-3314.
ŠTAIGL, Ján., VANĚK, Pavel. Ochrana štátnej hranice Slovenska v rokoch 1968 – 1992. In: Vojenská história, 2012, roč. 16, č. 3, s. 82-120. ISSN 1335-3314.
Tank-26-3. Obrněný transportér OT-62. Popis a provoz. Praha : MNO, 1968, 360 s.
Vojenské dějiny Československa V. díl (1945-1955). Praha : Naše vojsko, 1989, 591 s. ISBN 80-2060056-6.
VOPAT, Zděnek et al. Konštrukta Trenčín v dejinách československého a slovenského zbrojného priemyslu. Bratislava : Magnet press Slovakia, 2000, 155 s. ISBN 80-968327-8-6.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. III – Pušky a karabíny, PK 203 – Tarasnica československá T 21.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 16 – Náboj pre tarasnicu T-21.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. IX – Strelivo a náloživo, SN 155 – Náboj pre tarasnicu T-21 školský.
VHM Piešťany – Mo Piešťany, Zbierka č. XX – Optický materiál, OM 153 – Zameriavač
priamy vzor 61 T.
VOZÁR, Martin. Monografia OT-65. In: Apológia, 1997, č. 11, s. 27-29. ISSN 1335-0463.
Text: Mgr. Tomáš Hanich, VHÚ-VHM Piešťany
Foto: VHÚ-VHM Piešťany
