Lietadlo Albatros L-39 C (0005)
Československé letectvo sa začiatkom 50-tych rokov 20. storočia posunulo do nového obdobia leteckej techniky – éry prúdových lietadiel, ktorá so sebou priniesla oveľa zložitejšiu, technologicky náročnejšiu leteckú techniku. Nová éra leteckej techniky, ktorá bola postupne zaraďovaná do výzbroje čs. vojenského letectva priniesla aj zmeny v leteckom výcviku pilotov. Ich príprava si vyžiadala nový typ cvičných lietadiel s dvojitým riadením, ktoré umožňovali prechod na moderné typy nadzvukových lietadiel. Odrazovým mostíkom na výrobu stíhacích lietadiel domácej konštrukcie v leteckom závode Aero Vodochody boli nadobudnuté skúsenosti
pri licenčnej výrobe sovietskych stíhacích lietadiel Mikojan Gurjevič MiG-15. O úspešnosti projektu prvého čs. prúdového cvičného lietadla L-29 Delfín týmto závodom svedčí 3 665 kusov lietadiel vyrobených
v 55 sériách, ktoré postupne do svojej výzbroje zaradili takmer tri desiatky krajín sveta. Súbežne so spustením
ich sériovej výroby v druhej polovici 60-tych rokov začali i práce na druhej generácii cvičných lietadiel, ktoré dostali označenie L-39 Albatros a boli určené na vykonávanie základného a pokračovacieho výcviku vojenských pilotov, s možnosťou rozšíreného zbraňového výcviku, vykonávania navigačných letov a zdokonaľovania pilotov v technike pilotáže vo dne i v noci, v jednoduchých aj zložitých poveternostných podmienkach. Práce boli ukončené v roku 1968. Výroba prvých sériových lietadiel L-39 sa uskutočnila v rokoch 1970 – 1972 v závode Aero Vodochody na základe objednávky Ministerstva národnej obrany („MNO“) v rámci päťkusovej overovacej série (verzie C) s evidenčnými číslami 0001 až 0005. Do roku 1997 bolo postupne vyrobených a do prevádzky odovzdaných 2 889 lietadiel vo viacerých verziách. Okrem Československa a ZSSR boli tiež exportované
do zahraničia a aj v súčasnosti tvoria vo všetkých svojich modifikáciách výzbroj vzdušných síl 45 krajín, vrátane Slovenska.
Lietadlo L-39 C z nultej overovacej série s výrobným číslom 13 0005 bolo vyrobené v závode Aero Vodochody
v decembri 1971 a následne bolo odovzdané vojenskej správe MNO. Skúšobná prevádzka lietadla sa realizovala vo Výskumnom a skúšobnom stredisku 031 Praha Kbely, následne vo Vysokej vojenskej leteckej škole („VVLŠ“) v Košiciach, kde bolo zaradené do leteckého parku 2. leteckého školského pluku. Lietadlo najskôr poháňal sovietsky motor Ivčenko AI-25 W, s výrobným číslom 711 001, v júni 1974 na základe nariadenia MNO
ho nahradil motor AI-25 W, s výrobným číslom 712003. V roku 1971 bolo odskúšané núdzové odhodenie prekrytu kabíny, vystrelenie pyromechanizmu sedadiel, núdzové vysunutie podvozku a vztlakových klapiek. V tom istom roku bola zosilnená zadná časť trupu a chvostové plochy. Do roku 1976, keď bolo lietadlo vyradené z prevádzky, nalietalo 156 letových hodín a 11 minút. Začiatkom školského roka 1980/1981 bolo umiestnené
na podstavec v areáli vtedajšej VVLŠ v Košiciach. Kamufláž lietadla bola zmenená na dvojfarebnú zeleno-svetlozelenú a miesto pôvodného trupového čísla 0005 obdŕžalo lietadlo fiktívne číslo 1973, ktoré symbolizuje rok založenia VVLŠ (29.8.1973). Začiatkom 90-tych rokov boli československé výsostné znaky zmenené
na slovenské, neskôr bola aj kamufláž zmenená na bielo-modro-červenú kamufláž Bielych Albatrosov.
VHÚ prevzal v roku 2004 lietadlo bezodplatne od Vysokej vojenskej školy letectva gen. M. R. Štefánika, právneho nástupcu VVLŠ. Do zbierkového fondu bolo zaradené v roku 2009, bez motora a vnútorného vybavenia kabín. Súčasťou však bola aj cenná letecká dokumentácia, ktorá je uložená v depozitári VHM. Lietadlo je v súčasnosti na základe výpožičnej zmluvy vypožičané Technickej univerzite v Košiciach a naďalej je umiestnené na pylóne pôvodného pamätníka v areáli Leteckej fakulty. Z pôvodnej päťkusovej nultej overovacej série sa v zbierkach slovenských múzeí zachovali ešte L-39 s trupovým číslom 0001 (STM - Letecké múzeum v Košiciach) a lietadlo s trupovým číslom 0004, ktoré je v pôvodnej kamufláži prezentované v stálej expozícii VHM v Piešťanoch.
pri licenčnej výrobe sovietskych stíhacích lietadiel Mikojan Gurjevič MiG-15. O úspešnosti projektu prvého čs. prúdového cvičného lietadla L-29 Delfín týmto závodom svedčí 3 665 kusov lietadiel vyrobených
v 55 sériách, ktoré postupne do svojej výzbroje zaradili takmer tri desiatky krajín sveta. Súbežne so spustením
ich sériovej výroby v druhej polovici 60-tych rokov začali i práce na druhej generácii cvičných lietadiel, ktoré dostali označenie L-39 Albatros a boli určené na vykonávanie základného a pokračovacieho výcviku vojenských pilotov, s možnosťou rozšíreného zbraňového výcviku, vykonávania navigačných letov a zdokonaľovania pilotov v technike pilotáže vo dne i v noci, v jednoduchých aj zložitých poveternostných podmienkach. Práce boli ukončené v roku 1968. Výroba prvých sériových lietadiel L-39 sa uskutočnila v rokoch 1970 – 1972 v závode Aero Vodochody na základe objednávky Ministerstva národnej obrany („MNO“) v rámci päťkusovej overovacej série (verzie C) s evidenčnými číslami 0001 až 0005. Do roku 1997 bolo postupne vyrobených a do prevádzky odovzdaných 2 889 lietadiel vo viacerých verziách. Okrem Československa a ZSSR boli tiež exportované
do zahraničia a aj v súčasnosti tvoria vo všetkých svojich modifikáciách výzbroj vzdušných síl 45 krajín, vrátane Slovenska.
Lietadlo L-39 C z nultej overovacej série s výrobným číslom 13 0005 bolo vyrobené v závode Aero Vodochody
v decembri 1971 a následne bolo odovzdané vojenskej správe MNO. Skúšobná prevádzka lietadla sa realizovala vo Výskumnom a skúšobnom stredisku 031 Praha Kbely, následne vo Vysokej vojenskej leteckej škole („VVLŠ“) v Košiciach, kde bolo zaradené do leteckého parku 2. leteckého školského pluku. Lietadlo najskôr poháňal sovietsky motor Ivčenko AI-25 W, s výrobným číslom 711 001, v júni 1974 na základe nariadenia MNO
ho nahradil motor AI-25 W, s výrobným číslom 712003. V roku 1971 bolo odskúšané núdzové odhodenie prekrytu kabíny, vystrelenie pyromechanizmu sedadiel, núdzové vysunutie podvozku a vztlakových klapiek. V tom istom roku bola zosilnená zadná časť trupu a chvostové plochy. Do roku 1976, keď bolo lietadlo vyradené z prevádzky, nalietalo 156 letových hodín a 11 minút. Začiatkom školského roka 1980/1981 bolo umiestnené
na podstavec v areáli vtedajšej VVLŠ v Košiciach. Kamufláž lietadla bola zmenená na dvojfarebnú zeleno-svetlozelenú a miesto pôvodného trupového čísla 0005 obdŕžalo lietadlo fiktívne číslo 1973, ktoré symbolizuje rok založenia VVLŠ (29.8.1973). Začiatkom 90-tych rokov boli československé výsostné znaky zmenené
na slovenské, neskôr bola aj kamufláž zmenená na bielo-modro-červenú kamufláž Bielych Albatrosov.
VHÚ prevzal v roku 2004 lietadlo bezodplatne od Vysokej vojenskej školy letectva gen. M. R. Štefánika, právneho nástupcu VVLŠ. Do zbierkového fondu bolo zaradené v roku 2009, bez motora a vnútorného vybavenia kabín. Súčasťou však bola aj cenná letecká dokumentácia, ktorá je uložená v depozitári VHM. Lietadlo je v súčasnosti na základe výpožičnej zmluvy vypožičané Technickej univerzite v Košiciach a naďalej je umiestnené na pylóne pôvodného pamätníka v areáli Leteckej fakulty. Z pôvodnej päťkusovej nultej overovacej série sa v zbierkach slovenských múzeí zachovali ešte L-39 s trupovým číslom 0001 (STM - Letecké múzeum v Košiciach) a lietadlo s trupovým číslom 0004, ktoré je v pôvodnej kamufláži prezentované v stálej expozícii VHM v Piešťanoch.
Použitá literatúra:
VHÚ – VHM Piešťany, Zbierka VII – Letecká technika, LT 111 Lietadlo L-39 C Albatros, Letecká dokumentácia.
IRRA, Miroslav. Aero L-29 Delfín v československém a českém vojenském letectvu. I. diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2015, 34 s. ISBN 978-80-87350-33-1.
IRRA, Miroslav. L-39 Albatros: „Albík“ Aero L-39 Albatros v československém a českém vojenském letectvu. II. Diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2017, 34 s. ISBN 978-80-87350-51-5.
KUČERA, Pavel. L-39 Albatros: Technický vývoj, verze, výroba Aero Vodochody. I. diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2017, 34 s. ISBN 978-80-87350-50-8.
JURKOVÁ, Viera. Lietadlá L-39 Albatros v zbierkach Vojenského historického múzea Piešťany. In ŠULLOVÁ, Zuzana - HÁJEK, Miroslav - NIKA, Katarína (zost.). Zlatá éra československého letectva. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie k 100. výročiu narodenia Ing. Jana Vlčka - konštruktéra lietadla Aero L-39 Albatros 28. - 29. 6. 2022 v Košiciach. Košice : Slovenské technické múzeum, 2022, s. 107-122.
Text/Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
IRRA, Miroslav. Aero L-29 Delfín v československém a českém vojenském letectvu. I. diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2015, 34 s. ISBN 978-80-87350-33-1.
IRRA, Miroslav. L-39 Albatros: „Albík“ Aero L-39 Albatros v československém a českém vojenském letectvu. II. Diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2017, 34 s. ISBN 978-80-87350-51-5.
KUČERA, Pavel. L-39 Albatros: Technický vývoj, verze, výroba Aero Vodochody. I. diel. Nevojice : Jakab Publishing, 2017, 34 s. ISBN 978-80-87350-50-8.
JURKOVÁ, Viera. Lietadlá L-39 Albatros v zbierkach Vojenského historického múzea Piešťany. In ŠULLOVÁ, Zuzana - HÁJEK, Miroslav - NIKA, Katarína (zost.). Zlatá éra československého letectva. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie k 100. výročiu narodenia Ing. Jana Vlčka - konštruktéra lietadla Aero L-39 Albatros 28. - 29. 6. 2022 v Košiciach. Košice : Slovenské technické múzeum, 2022, s. 107-122.
Text/Foto: PhDr. Viera Jurková, VHÚ-VHM Piešťany
