78. výročie skončenia druhej svetovej vojny v Európe
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko. Postupne sa do nej zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 % vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov v nej zahynulo asi 60 miliónov ľudí (približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov). Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 % na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 % obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz.
V Európe sa vojna skončila formálne podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. Napriek tomu aj po tomto dni dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území dnešnej Českej republiky skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. Definitívny koniec druhej svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej vojnovej lodi v Tokijskom zálive dňa 2. septembra 1945.
V súvislosti s priebehom vojny treba zdôrazniť, že sa fakticky zmazal rozdiel medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva, ktoré bombardovalo nielen nepriateľské továrne, ale aj domovy robotníkov, ktorí v nich pracovali. Rovnako podstatné bolo aj bezohľadné správanie sa armád k civilistom na nepriateľskom území, ktoré bolo motivované národnostnými, rasovými či triednymi rozdielmi. Už prvé dni vojny priniesli útrapy kobercovým bombardovaním miest, ako bola Varšava, Rotterdam či Londýn. Bombardovanie hlbokého zázemia však nemalo očakávaný účinok na vojenské úsilie jednotlivých strán. Za čiastočne úspešné možno považovať napádanie vojenského priemyslu. Jednotlivé krajiny sa proti tomu bránili po svojom. Výroba sa buď rozptýlila, premiestnila hlbšie za front mimo dosahu nepriateľského letectva, alebo sa premiestnila do lepšie chránených podzemných priestorov.
Nemeckí predstavitelia podpísali kapituláciu so západnými Spojencami dňa 7. mája 1945 v Remeši, no vzhľadom na to, že nebol prítomný žiadny oficiálny vyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu, opakoval sa akt podpísania bezpodmienečnej kapitulácie ešte raz v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne za účasti najvýznamnejších sovietskych generálov. Za porazené Nemecko kapituláciu podpísal Wilhelm Keitel, Hans Georg von Freiburg, Hans Jürgen Stumpff a za víťaznú protifašistickú koalíciu Georgij Žukov (ZSSR), Carl A. Spaatz (USA), Arthur Tedder (Spojené kráľovstvo) a Jean Marie de Lattre de Tassigny (Francúzsko). Druhá svetová vojna v Európe oficiálne skončila spoločným podpisom dňa 8. mája 1945 o 23.01 h. a kapitulácia nadobudla platnosť na druhý deň. V Sovietskom zväze bol však vzhľadom na časový posun za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj. Tisícročná Tretia ríša týmto dňom po dvanástich rokoch prestala existovať.
Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. Podľa údajov z Vojenského historického ústavu predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 obyvateľov. Z toho v koncentračných táboroch zahynulo približne 235 000 osôb, pričom drvivá väčšina, asi 149 000 ľudí bolo židovského pôvodu. V Česku to bolo asi 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi asi 350 000 osôb. Neskoršia dokumentácia uvádza pre Česko 92 000 deportovaných (z toho 79 000 mŕtvych) a pre Slovensko cca 109 000 deportovaných ľudí. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo na Slovensku vypálených viac než 100 obcí.
Účasť Slovákov a ďalších národov či národností žijúcich na území Slovenskej republiky v čs. protifašistickom odboji v rokoch druhej svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Národnooslobodzovací boj v rokoch druhej svetovej vojny výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií, pre ktoré sa stal trvalým zdrojom poučenia, hrdosti a vlastenectva.
Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas druhej svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom, a to nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.
Text: pplk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ-OVHV
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
