Osobný terénny automobil GAZ–69 M

GAZ – 69 je dvojnápravový osobný terénny automobil sovietskeho pôvodu s celokovovou otvorenou karosériou, ktorý bol vyrábaný v rokoch 1952 – 1972. Vo vozidle je zabudovaný štvortaktný štvorvalcový benzínový motorom s obsahom 2 120 cm³, ktorý je uložený v prednej časti. Využíval sa na prepravu osôb a rôzneho materiálu (napríklad zbrane, munícia a iné) po pozemných komunikáciách a v teréne. Medzi jeho hlavné prednosti patrila najmä spoľahlivosť, odolnosť v teréne a jednoduchosť údržby. Dodnes patrí medzi automobily s najlepšou priechodnosťou terénom. Základný typ ľahkého terénneho automobilu s pohonom všetkých kolies bol  používaný v armádach všetkých štátov bývalej Varšavskej zmluvy. Robustná konštrukcia zniesla aj nešetrné zaobchádzanie počas prevádzky. Základná verzia bola trojdverová s možnosťou zakrytia priestoru posádky plachtou. 

História vývoja vozidla siaha do povojnového obdobia, keď bol v roku 1946 zadaný príkaz na vývoj nového automobilu, ktorý by nahradil starnúci typ GAZ 67 B, tiež známy aj pod názvom Čapajev. Prvé prototypy vozidla boli vyrobené v roku 1948, po ktorých nasledovalo obdobie štvorročných overovacích skúšok na dvanástich prototypoch. Samotná výroba automobilov sa spustila od septembra roku 1953 v závode v Gorkom/GAZ (Gorkovskij Avtomobilnyj Zavod). Vzhľadom na to, že po približne 1,5 roku dostala prednosť výroba cestných vozidiel GAZ-M20 Pobeda a GAZ-12 ZIM, od roku 1955 bola výroba presunutá do závodu v Uljanovsku / UAZ – (Uljanovskij Avtomobilnyj Zavod). Pôvodné značenie GAZ si však na automobily ponechali.

Vozidlo disponuje štandardnou dvojnápravovou konfiguráciou 4 x 4, pričom trvalo poháňaná je zadná náprava, v prípade potreby sa pohon prednej nápravy dal zapnúť aj z miesta vodiča. Posádku vozidla tvoril vodič a ďalších 7 osôb, prípadne 2 osoby na predných sedadlách a 500 kg nákladu v zadnej časti vozidla. Vodič a veliteľ mali samostatné sedadlá a prepravované mužstvo sedelo na laviciach po stranách nákladového priestoru, pod ktorými sa nachádzal priestor na náradie. V prípade potreby mohol automobil slúžiť aj ako sanitné odsunové vozidlo pre raneného, ktorý mohol byť umiestnený na transportných nosidlách. Rezervné koleso bolo zaistené z vonkajšej strany za dverami vodiča. Z tohto dôvodu sú dvere vodiča menšie ako tie na strane spolujazdca. Zadné dvere ložnej plochy sú výklopné. Priemerná spotreba paliva v letnom období je približne 20 l/100 km, v zimnom sa pohybovala okolo 23 l/100 km. GAZ – 69 dosahoval maximálnu rýchlosť na ceste 90 km/h, pri normálnom zaťažení, v teréne asi 40 km/h. Vo vozidle sú inštalované dve nádrže, hlavná o objeme 58 l a vedľajšia o objeme 27 l. 

Počas dvoch desaťročí bolo vyrobených viac ako 600 000 kusov týchto vozidiel, pričom časť z nich bola následne exportovaná do 56 krajín sveta. Automobil od roku 1957 vyrábali aj v Rumunsku s označením IMS-57 a tiež neskoršiu vylepšenú verziu ARO M461. Licenčne sa vyrábal od šesťdesiatych rokov aj v KĽDR. Do výzbroje Československej ľudovej armády bol zaradený koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, kde nahradil dovtedy používaný automobil Škoda Š 1101-P. Okrem základnej verzie osemsedadlového typu (GAZ–69) a päťsedlového typu (GAZ–69A, štabák) sa vyrobilo aj niekoľko verzií obojživelného vozidla a vozidla vybaveného protitankovými strelami s odpaľovacím zariadením 2P26 (3M6 Šmeľ). Po skončení výroby v roku 1972 bol nahradený typom UAZ 469. 

Do zbierkového fondu VHM Piešťany bolo vozidlo vyrobené v roku 1972 nadobudnuté formou bezodplatného prevodu majetku štátu v roku 1998 z VÚ 2155 Nitra bez prevádzkových zošitov i akejkoľvek ďalšej dokumentácie.