plk. v. v. Rudolf GALBAVÝ
Narodil sa 29. 4. 1913 v Piešťanoch. Základné vzdelanie získal absolvovaním 5 tried občianskej a 4 tried meštianskej školy. Civilné vzdelanie ukončil absolvovaním Obchodnej akadémie s maturitou.
Do čs. brannej moci ho odviedli na hlavnom odvode 2. 5. 1935. 1. 10. 1935 nastúpil na výkon prezenčnej služby. V tento deň ho včlenili ako vojaka k náhradnej letke leteckého pluku 3 a zároveň mu priznali status ašpiranta. Postupne ho povýšili na slob. ašpiranta (1. 2. 1936) a des. ašpiranta (15. 7. 1936). 1. 7. 1936 bol menovaný za pozorovateľa-letca. 30. 9. 1936 ho prijali do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937. Týmto dňom ho menovali za por. let. a zaradili k 76. letke. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota-letca. 15. 12. 1938 ho premiestnili k 83. letke leteckého pluku 5. Vzhľadom na rozpad Česko-Slovenskej republiky a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 20. 3. 1939 ako dôstojníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Po príchode na Slovensko R. Galbavého zaradili k technickej letke leteckého pluku 3. Dňom 15. 4. 1939 bol premiestnený k 12. letke a 30. 4. 1939 k 13. letke. 20. 7. 1939 bol ustanovený za veliteľa hlásnej stotiny. 1. 8. 1939 bol zaradený medzi nočných pozorovateľov letcov. 1. 10. 1939 bol menovaný za poľného pozorovateľa-letca a poľného pilota-letca. 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. 30. 9. 1940 bol premiestnený k letke 1. 1. 10. 1940 bol ustanovený za veliteľa letky 1. 22. 6. 1941 odišiel do poľa s letkou 1 („Hektor“), s ktorou sa zúčastnil bojov proti ZSSR až do 18. 10. 1941, keď sa vrátil na Slovensko. 22. 6. 1942 opäť odletel s letkou 1 do poľa k Zaisťovacej divízii („ZD“), kde v rámci Skupiny vzdušných zbraní pri ZD poskytoval leteckú podporu pozemným jednotkám slovenskej armády. V poli s letkou zotrval do 26. 10. 1942, keď sa vrátil na Slovensko. 1. 1. 1943 bol povýšený na stotníka letectva. 30. 7. 1944 ako veliteľ letky 1 odletel so svojou leteckou jednotkou k Skupine vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde. V tejto funkcii zotrval až do 31. 8. 1944, keď preletel na stranu sovietskej Červenej armády a vstúpil do čs. zahraničnej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a preložili ho do I. zálohy ako strelníka v zálohe.
16. 10. 1944 bol zaradený do čs. brannej moci v ZSSR a priznali mu hodnosť kapitána letectva. 7. 12. 1944 bol ustanovený za dočasného streleckého dôstojníka 3. čs. bitevného leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. V rámci pluku sa zúčastnil na oslobodzovaní Československa.
1. 10. 1945 bol už ako štábny kapitán letectva (1. 6. 1945) včlenený k leteckému pluku 3 (od 28. 2. 1946 letecký pluk 30). 28. 10. 1945 bol povýšený na majora letectva. 31. 8. 1946 bol premiestnený k veliteľstvu Leteckej oblasti 4, štábna letka. 31. 5. 1948 bol premiestnený k Leteckému náhradnému pluku 4 a od 1. 6. 1948 sa stal jeho dočasným veliteľom. 1. 10. 1948 bol povýšený na podplukovníka letectva. 31. 3. 1949 bol premiestnený k leteckému pluku 30, kde ho od nasledujúceho dňa ustanovili za veliteľa pluku. V tejto funkcii zotrval do decembra 1950, keď ho z čs. armády prepustili do zálohy.
Po prepustení do zálohy pracoval najskôr ako robotník, neskôr v rôznych technicko-hospodárskych pracovných pozíciách vo Vinárskych závodoch Bratislava. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný a povýšený na plukovníka vo výslužbe. Zomrel 11. 5. 1995 v Bratislave.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 71. ISBN 978-80-89523-20-7.
Do čs. brannej moci ho odviedli na hlavnom odvode 2. 5. 1935. 1. 10. 1935 nastúpil na výkon prezenčnej služby. V tento deň ho včlenili ako vojaka k náhradnej letke leteckého pluku 3 a zároveň mu priznali status ašpiranta. Postupne ho povýšili na slob. ašpiranta (1. 2. 1936) a des. ašpiranta (15. 7. 1936). 1. 7. 1936 bol menovaný za pozorovateľa-letca. 30. 9. 1936 ho prijali do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937. Týmto dňom ho menovali za por. let. a zaradili k 76. letke. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota-letca. 15. 12. 1938 ho premiestnili k 83. letke leteckého pluku 5. Vzhľadom na rozpad Česko-Slovenskej republiky a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 20. 3. 1939 ako dôstojníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Po príchode na Slovensko R. Galbavého zaradili k technickej letke leteckého pluku 3. Dňom 15. 4. 1939 bol premiestnený k 12. letke a 30. 4. 1939 k 13. letke. 20. 7. 1939 bol ustanovený za veliteľa hlásnej stotiny. 1. 8. 1939 bol zaradený medzi nočných pozorovateľov letcov. 1. 10. 1939 bol menovaný za poľného pozorovateľa-letca a poľného pilota-letca. 1. 1. 1940 bol povýšený na nadporučíka letectva. 30. 9. 1940 bol premiestnený k letke 1. 1. 10. 1940 bol ustanovený za veliteľa letky 1. 22. 6. 1941 odišiel do poľa s letkou 1 („Hektor“), s ktorou sa zúčastnil bojov proti ZSSR až do 18. 10. 1941, keď sa vrátil na Slovensko. 22. 6. 1942 opäť odletel s letkou 1 do poľa k Zaisťovacej divízii („ZD“), kde v rámci Skupiny vzdušných zbraní pri ZD poskytoval leteckú podporu pozemným jednotkám slovenskej armády. V poli s letkou zotrval do 26. 10. 1942, keď sa vrátil na Slovensko. 1. 1. 1943 bol povýšený na stotníka letectva. 30. 7. 1944 ako veliteľ letky 1 odletel so svojou leteckou jednotkou k Skupine vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde. V tejto funkcii zotrval až do 31. 8. 1944, keď preletel na stranu sovietskej Červenej armády a vstúpil do čs. zahraničnej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a preložili ho do I. zálohy ako strelníka v zálohe.
16. 10. 1944 bol zaradený do čs. brannej moci v ZSSR a priznali mu hodnosť kapitána letectva. 7. 12. 1944 bol ustanovený za dočasného streleckého dôstojníka 3. čs. bitevného leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. V rámci pluku sa zúčastnil na oslobodzovaní Československa.
1. 10. 1945 bol už ako štábny kapitán letectva (1. 6. 1945) včlenený k leteckému pluku 3 (od 28. 2. 1946 letecký pluk 30). 28. 10. 1945 bol povýšený na majora letectva. 31. 8. 1946 bol premiestnený k veliteľstvu Leteckej oblasti 4, štábna letka. 31. 5. 1948 bol premiestnený k Leteckému náhradnému pluku 4 a od 1. 6. 1948 sa stal jeho dočasným veliteľom. 1. 10. 1948 bol povýšený na podplukovníka letectva. 31. 3. 1949 bol premiestnený k leteckému pluku 30, kde ho od nasledujúceho dňa ustanovili za veliteľa pluku. V tejto funkcii zotrval do decembra 1950, keď ho z čs. armády prepustili do zálohy.
Po prepustení do zálohy pracoval najskôr ako robotník, neskôr v rôznych technicko-hospodárskych pracovných pozíciách vo Vinárskych závodoch Bratislava. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný a povýšený na plukovníka vo výslužbe. Zomrel 11. 5. 1995 v Bratislave.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 71. ISBN 978-80-89523-20-7.
