80. výročie bojov príslušníkov 1. čs. samostatnej brigády o Kyjev
Dňa 29. apríla 1943 sa v Moskve na zasadaní československo-sovietskej vojenskej komisie rozhodlo o výstavbe 1. československej samostatnej brigády v ZSSR. V tom čase sa v Buzuluku nachádzal 1. čs. záložný pluk (vznikol 1. 2. 1943) a spolu sním aj náhradná rota. Vytvorenie záložného pluku umožnilo rozhodnutie Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.
Po rozhodnutí o výstavbe brigády záložný pluk opustil Buzuluk a presunul sa do Novochoperska, miesta jej organizovania a výcviku. O deň skôr ako záložný pluk (dňa 9. mája) dorazil do Novochoperska 1. čs. samostatný poľný prápor. Dňa 5. júla sa k nim pod vedením npor. Pavla Marcelyho pridala skupina 200 Slovákov, ktorí v predhorí Kaukazu zbehli z Rýchlej divízie k Červenej armáde alebo dobrovoľne prešli do jej zajatia. Ďalšia skupina Slovákov došla do Novochoperska po odchode brigády na front. Boli v nej napríklad aj dôstojníci npor. v zál. Imrich Lysák a por. v zál. Michal Petro z 1. čs. partizánskeho oddielu stotníka (kpt.) Jána Nálepku.
Postupný presun jednotiek brigády na front sa začal 30. septembra. V jeho priebehu prekonali vzdialenosť 950 km. Z toho 800 km na železničných transportoch, ktoré smerovali cez Voronež, Kursk, Bachmač k Prylukám. Po ďalšom presune sa brigáda v noci z 22. na 23. októbra prepravila cez Dneper na ljutežské predmostie, severne od Kyjeva. Tu prešla do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra začali útok v rámci Kyjevskej útočnej operácie. V noci z 3. na 4. novembra sa jednotky brigády sústredili v priestore západne od Vyšhorodu (severne od Kyjeva) a 5. novembra zaútočili na postavenia nemeckých jednotiek brániacich Kyjev západne od jeho predmestia Priorka. V tom čase bolo v súčastiach brigády dovedna 3 348 osôb. 563 z nich sa hlásilo k českej národnosti, 343 k slovenskej (207 z nich boli bývalí príslušníci slovenskej armády), 2 210 k rusínskej a zvyšok k inej národnosti.
V priebehu oslobodzovania Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda útočila na pravom krídle sovietskeho 51. streleckého zboru smerom na predmestie Syrec, odtiaľ na juhovýchod cez mesto k hlavnej železničnej stanici, k predmestiu Solomenka a brehu Dnepra južne od mesta, ktorý dosiahla ráno 6. novembra. Po oslobodení Kyjeva nasledovalo jej nasadenie do bojov pri Čerňachove, Fastove, Rude, Beloj Cerkvi, Žaškove a Ostrožanoch.
Pri oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny padlo 30 príslušníkov brigády a 80 bolo ranených. Najvyšší soviet ZSSR vyznamenal našu brigádu Radom Suvorova II. stupňa a Radom Bohdana Chmelnického I. stupňa. Trom príslušníkom brigády (poručík Josef Buršík a podporučíci Antonín Sochor a Richard Tesařík) bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu so zlatou hviezdou. Veliteľ brigády plk. L. Svoboda bol vyznamenaný sovietskym Radmi V. I. Lenina a Suvorova II. stupňa. Sovietske rady a medaile dostalo aj ďalších 139 príslušníkov brigády.
Československý prezident E. Beneš v decembri 1943 v Moskve dekoroval bojovú zástavu brigády vojnovým krížom 1939 a československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom. Československým vojnovým krížom 1939 bolo vyznamenaných 295 príslušníkov brigády. 41 čs. vojakov dostalo toto vyznamenanie in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHA Praha, zbierka autora
Po rozhodnutí o výstavbe brigády záložný pluk opustil Buzuluk a presunul sa do Novochoperska, miesta jej organizovania a výcviku. O deň skôr ako záložný pluk (dňa 9. mája) dorazil do Novochoperska 1. čs. samostatný poľný prápor. Dňa 5. júla sa k nim pod vedením npor. Pavla Marcelyho pridala skupina 200 Slovákov, ktorí v predhorí Kaukazu zbehli z Rýchlej divízie k Červenej armáde alebo dobrovoľne prešli do jej zajatia. Ďalšia skupina Slovákov došla do Novochoperska po odchode brigády na front. Boli v nej napríklad aj dôstojníci npor. v zál. Imrich Lysák a por. v zál. Michal Petro z 1. čs. partizánskeho oddielu stotníka (kpt.) Jána Nálepku.
Postupný presun jednotiek brigády na front sa začal 30. septembra. V jeho priebehu prekonali vzdialenosť 950 km. Z toho 800 km na železničných transportoch, ktoré smerovali cez Voronež, Kursk, Bachmač k Prylukám. Po ďalšom presune sa brigáda v noci z 22. na 23. októbra prepravila cez Dneper na ljutežské predmostie, severne od Kyjeva. Tu prešla do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra začali útok v rámci Kyjevskej útočnej operácie. V noci z 3. na 4. novembra sa jednotky brigády sústredili v priestore západne od Vyšhorodu (severne od Kyjeva) a 5. novembra zaútočili na postavenia nemeckých jednotiek brániacich Kyjev západne od jeho predmestia Priorka. V tom čase bolo v súčastiach brigády dovedna 3 348 osôb. 563 z nich sa hlásilo k českej národnosti, 343 k slovenskej (207 z nich boli bývalí príslušníci slovenskej armády), 2 210 k rusínskej a zvyšok k inej národnosti.
V priebehu oslobodzovania Kyjeva 1. čs. samostatná brigáda útočila na pravom krídle sovietskeho 51. streleckého zboru smerom na predmestie Syrec, odtiaľ na juhovýchod cez mesto k hlavnej železničnej stanici, k predmestiu Solomenka a brehu Dnepra južne od mesta, ktorý dosiahla ráno 6. novembra. Po oslobodení Kyjeva nasledovalo jej nasadenie do bojov pri Čerňachove, Fastove, Rude, Beloj Cerkvi, Žaškove a Ostrožanoch.
Pri oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny padlo 30 príslušníkov brigády a 80 bolo ranených. Najvyšší soviet ZSSR vyznamenal našu brigádu Radom Suvorova II. stupňa a Radom Bohdana Chmelnického I. stupňa. Trom príslušníkom brigády (poručík Josef Buršík a podporučíci Antonín Sochor a Richard Tesařík) bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu so zlatou hviezdou. Veliteľ brigády plk. L. Svoboda bol vyznamenaný sovietskym Radmi V. I. Lenina a Suvorova II. stupňa. Sovietske rady a medaile dostalo aj ďalších 139 príslušníkov brigády.
Československý prezident E. Beneš v decembri 1943 v Moskve dekoroval bojovú zástavu brigády vojnovým krížom 1939 a československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom. Československým vojnovým krížom 1939 bolo vyznamenaných 295 príslušníkov brigády. 41 čs. vojakov dostalo toto vyznamenanie in memoriam.
Text: plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., VHÚ – OVHV
Foto: VHA Praha, zbierka autora
