Generálmajor in memoriam Otto Smik – 100. výročie narodenia
Významná osobnosť našich vojenských dejín sa narodila 20. 1. 1922 v gruzínskom Boržomi, v rodine Rudolfa Smika, vojnového zajatca a Antónie Davydovej, dcéry ruského dôstojníka, ktorý v predrevolučnom období spravoval cárske letovisko v Boržomi. Napriek tomu, že R. Smik bol ako vojak nepriateľskej rakúsko-uhorskej armády ruským vojnovým zajatcom, získal si vďaka schopnostiam a zručnosti obdiv nielen kolegov z radov miestneho obyvateľstva, ale dokonca aj priazeň budúceho svokra. So svojou milovanou založili rodinu a spoločne sa prebíjali životom. Po niekoľkých rokoch sa ich životné podmienky zhoršili, a preto sa rozhodli pre odchod do domoviny živiteľa rodiny. Ich zámer sa im podarilo zrealizovať až v roku 1934, keď sa spolu s deťmi presťahovali na Slovensko.
12-ročný Otto sa po príchode na Slovensko zapojil do aktivít, ktoré v tomto období vyvíjali jeho vrstovníci. Najviac mu však učarovali modelárstvo, letectvo a lietanie, ktoré sa pre neho stalo aj osudným... Jeho cesta do odboja sa začala 18. 3. 1940, keď s preukazom pilota bezmotorových lietadiel vo vrecku ilegálne prekročil slovensko-maďarskú hranicu. Jeho púť sa však nevyvíjala podľa jeho predstáv, pretože ho pred francúzskym veľvyslanectvom v Budapešti zatkla maďarská polícia. Následne putoval do väznice Toloncház. Po nejakom čase bol prepustený a s pomocou francúzskeho veľvyslanectva sa mu podarilo na falošné doklady odcestovať až na maďarsko-juhoslovanské hranice. Odtiaľto ho previezli cez rieku Drávu na územie Juhoslávie, odkiaľ jeho anabáza pokračovala cez Grécko, Turecko, Libanon až do Francúzska, kde ho 3. 6. 1940 ako čs. vojaka prezentovali v Agde. Zároveň ho zaradili k leteckej skupine. Vojenský letecký výcvik pre kapituláciu Francúzska už neabsolvoval. Krajinu opustil z prístavu Port Vendres 24. 6. 1940, a to ako pasažier lode Apapa, ktorá 7. 7. 1940 šťastne doplávala do Liverpoolu.
Od 17. 7. 1940 bol už v čs. leteckom depote v Cosforde, kde ho 24. 7. 1940 prijali do zväzku britského Kráľovského letectva. Jeho cesta ku „krídlam“ sa začala napĺňať 13. 3. 1941, keď ho zaradili medzi pilotných elévov. Smik najskôr absolvoval všeobecný letecký prijímač, potom pokračoval vo výcviku v kurze leteckej teórie, v elementárnom pilotnom výcviku a udržiavacom pilotnom výcviku. Po zavŕšení tejto časti výcviku bol odoslaný do Kanady, kde absolvoval pokračovací pilotný výcvik. Po návrate do Veľkej Británie ho zaradili do zdokonaľovacieho nadstavbového štúdia. Záverečný výcvik pred odoslaním k bojovej jednotke zavŕšil 5. 1. 1943. Počas celého výcviku ho hodnotili ako nadpriemerného pilota. Z tohto dôvodu ho 22. 5. 1942 povýšili do najnižšej britskej dôstojníckej hodnosti Pilot Office (poručík) a 25. 11. 1942 do hodnosti hodnosti Flying Officer (nadporučík).
Smikovou prvou bojovou jednotkou sa stala 312. čs. stíhacia peruť (5. 1. 1943). Odtiaľto ho o dva dni neskôr prevelili k 310. čs. stíhacej peruti, kde sa však stretol s negatívnymi postojmi starších pilotov perute, ktorí sa domnievali, že Smik si britskú dôstojnícku hodnosť nezaslúžil, pretože si ju „nevybojoval“ na vojnovom nebi. Vzhľadom na tento postoj ho 15. 1. 1943 na vlastnú žiadosť premiestnili k britskej 131. stíhacej peruti. Od tejto jednotky ho dňom 2. 3. 1943 premiestnili k 122. stíhacej peruti, ktorá podnikala útočné akcie nad okupovanú Európu. Smika po odchode 122. stíhacej perute na tzv. odpočinok 12. 5. 1943 premiestnili k 222. stíhacej peruti. V čase od 25. 1. do 18. 10. 1943 vykonal 176 bojových letov, z toho 135 nad územím nepriateľa, čo predstavovalo dovedna 242,5 operačných hodín. Pri nich zostrelil 6 ½ nemeckých lietadiel určite, 2 pravdepodobne a 3 ďalšie poškodil. V tomto čase jeho úspechy ohodnotili udelením 5 čs. vojnových krížov 1939 a britským vyznamenaním Distinguished Flying Cross (Záslužný letecký kríž). 28. 10. 1943 ho ako najúspešnejšieho čs. stíhacieho letca roku 1943 povýšili na čs. podporučíka letectva. V rámci predpísaného odpočinku absolvoval kurz streleckých inštruktorov. Následne ďalšie 4 mesiace vykonával funkciu streleckého inštruktora.
Do služby sa vrátil 15. 3. 1944, keď ho pridelili k 134. čs. stíhaciemu krídlu, s ktorým sa zúčastnil bojov počas invázie do Normandie. Počas tohto obdobia vykonal 26 bojových letov v trvaní 48 hodín, pri ktorých zostrelil 2 ½ lietadiel. 8. 7. 1944, zničil 3 bezpilotné strely V-1 počas jedného bojového letu. Po rozpustení čs. stíhacieho wingu a odoslaní jednotlivých perutí na odpočinok ho premiestnili k 312. čs. stíhacej peruti, kde už ako „čerstvý“ Flight Lieutenant (kapitán) prevzal velenie „B“ letky. Čs. letci aj počas odpočinku vykonávali operačnú činnosť, avšak spočiatku len v menšej intenzite. Predovšetkým vykonávali ozbrojený prieskum a útočné akcie. V menšej miere poskytovali ochranu spojeneckým bombardérom počas ich letov nad okupovaným územím kontinentálnej Európy.
Smika pri jednom z ich, konkrétne 3.9.1944, zostrelilo nemecké protilietadlové delostrelectvo v blízkosti letiska Gilze Rijen v Holandsku. S poškodeným strojom sa mu podarilo núdzovo pristáť pri Prinsebeeku. S pomocou miestnych vlastencov sa dostal 27.10.1944 na územie oslobodené americkou armádou. O dva dni neskôr ho letecky presunuli do Londýna. Velenie britského letectva jeho odhodlanie a úspechy v boji ocenilo 13. 11. 1944 vymenovaním za veliteľa britskej 127. stíhacej perute a povýšením do hodnosti Squadron Leader (major).
Na posledný bojový let štartoval 28. 11. 1944 o 09. 40 h na čele 12-ich Spitfirov jeho perute. Ich úlohou bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem – Hengele – Zwolle. Počas letu však nezistili žiaden pohyb nepriateľa. Veliteľ Smik sa však nehodlal vrátiť na letisko s plnými zásobníkmi. Rozhodol, že zaútočia na železničnú stanicu v Zwolle, a to aj napriek tomu, že bola chránená protilietadlovou obranou. Krátko po 11-tej hodine ako prvý zaútočil na cieľ, pričom jeho lietadlo, ako aj lietadlo jeho zástupcu, Belgičana F/O Henriho Taymansa, dostalo zásah. Ich stroje sa zrútili k zemi... Smikov Spitfire spadol do areálu farmy v Ittersume. Náš pilot v jeho troskách zahynul a vzhľadom na nejasnosti pri identifikácii tela Nemcami, bol pochovaný ako „neznámy Angličan“ na cintoríne De Kranenburg.
Smikova operačná služba sa tak skončila po 263 bojových letoch v súhrnnom čase 371,49 operačných hodín. Pri nich nepriateľovi zostrelil 10 lietadiel a 3 bezpilotné strely V-1 určite, ďalšie 2 lietadlá pravdepodobne a 3 stroje poškodil. Okrem toho zničil aj ďalšiu techniku nepriateľa.
Pochovaním Smika ako „neznámeho Angličana“ na cintoríne De Kranenburg sa však tento príbeh nekončí. V roku 1951 ostatky Smika, vzhľadom na zámenu s belgickým príslušníkom jeho letky, pochovali pod Taymansovým menom na cintoríne Brussel-Évere. Lietadlo s ostatkami belgického pilota, ktoré havarovalo v bahnitej priekope pri železničnej trati Kampen – Zwolle, a o ktorom sa dovtedy mylne domnievali, že tam je „pochovaný“ O. Smik, však vyzdvihli až 12. 5. 1965. Vtedy sa preukázalo, že ide o H. Taymansa a nie o O. Smika. Jeho telesné ostatky tak boli presunuté na vojnový cintorín v Adegem East v Belgicku. Na základe iniciatívy slovenských orgánov boli ostatky genmjr. in memoriam O. Smika slávnostne vyzdvihnuté a so všetkými vojenskými poctami 12. 9. 1994 prevezené do vlasti a uložené na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Fotografie: VHÚ-VHA Bratislava, PhDr. Jiří Rajlich, PhD.
Link:
https://www.teraz.sk/slovensko/pred-100-rokmi-sa-narodil-otto-smik-naj/605536-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch
https://www.teraz.sk/slovensko/pred-100-rokmi-sa-narodil-otto-smik-naj/605536-clanok.html
12-ročný Otto sa po príchode na Slovensko zapojil do aktivít, ktoré v tomto období vyvíjali jeho vrstovníci. Najviac mu však učarovali modelárstvo, letectvo a lietanie, ktoré sa pre neho stalo aj osudným... Jeho cesta do odboja sa začala 18. 3. 1940, keď s preukazom pilota bezmotorových lietadiel vo vrecku ilegálne prekročil slovensko-maďarskú hranicu. Jeho púť sa však nevyvíjala podľa jeho predstáv, pretože ho pred francúzskym veľvyslanectvom v Budapešti zatkla maďarská polícia. Následne putoval do väznice Toloncház. Po nejakom čase bol prepustený a s pomocou francúzskeho veľvyslanectva sa mu podarilo na falošné doklady odcestovať až na maďarsko-juhoslovanské hranice. Odtiaľto ho previezli cez rieku Drávu na územie Juhoslávie, odkiaľ jeho anabáza pokračovala cez Grécko, Turecko, Libanon až do Francúzska, kde ho 3. 6. 1940 ako čs. vojaka prezentovali v Agde. Zároveň ho zaradili k leteckej skupine. Vojenský letecký výcvik pre kapituláciu Francúzska už neabsolvoval. Krajinu opustil z prístavu Port Vendres 24. 6. 1940, a to ako pasažier lode Apapa, ktorá 7. 7. 1940 šťastne doplávala do Liverpoolu.
Od 17. 7. 1940 bol už v čs. leteckom depote v Cosforde, kde ho 24. 7. 1940 prijali do zväzku britského Kráľovského letectva. Jeho cesta ku „krídlam“ sa začala napĺňať 13. 3. 1941, keď ho zaradili medzi pilotných elévov. Smik najskôr absolvoval všeobecný letecký prijímač, potom pokračoval vo výcviku v kurze leteckej teórie, v elementárnom pilotnom výcviku a udržiavacom pilotnom výcviku. Po zavŕšení tejto časti výcviku bol odoslaný do Kanady, kde absolvoval pokračovací pilotný výcvik. Po návrate do Veľkej Británie ho zaradili do zdokonaľovacieho nadstavbového štúdia. Záverečný výcvik pred odoslaním k bojovej jednotke zavŕšil 5. 1. 1943. Počas celého výcviku ho hodnotili ako nadpriemerného pilota. Z tohto dôvodu ho 22. 5. 1942 povýšili do najnižšej britskej dôstojníckej hodnosti Pilot Office (poručík) a 25. 11. 1942 do hodnosti hodnosti Flying Officer (nadporučík).
Smikovou prvou bojovou jednotkou sa stala 312. čs. stíhacia peruť (5. 1. 1943). Odtiaľto ho o dva dni neskôr prevelili k 310. čs. stíhacej peruti, kde sa však stretol s negatívnymi postojmi starších pilotov perute, ktorí sa domnievali, že Smik si britskú dôstojnícku hodnosť nezaslúžil, pretože si ju „nevybojoval“ na vojnovom nebi. Vzhľadom na tento postoj ho 15. 1. 1943 na vlastnú žiadosť premiestnili k britskej 131. stíhacej peruti. Od tejto jednotky ho dňom 2. 3. 1943 premiestnili k 122. stíhacej peruti, ktorá podnikala útočné akcie nad okupovanú Európu. Smika po odchode 122. stíhacej perute na tzv. odpočinok 12. 5. 1943 premiestnili k 222. stíhacej peruti. V čase od 25. 1. do 18. 10. 1943 vykonal 176 bojových letov, z toho 135 nad územím nepriateľa, čo predstavovalo dovedna 242,5 operačných hodín. Pri nich zostrelil 6 ½ nemeckých lietadiel určite, 2 pravdepodobne a 3 ďalšie poškodil. V tomto čase jeho úspechy ohodnotili udelením 5 čs. vojnových krížov 1939 a britským vyznamenaním Distinguished Flying Cross (Záslužný letecký kríž). 28. 10. 1943 ho ako najúspešnejšieho čs. stíhacieho letca roku 1943 povýšili na čs. podporučíka letectva. V rámci predpísaného odpočinku absolvoval kurz streleckých inštruktorov. Následne ďalšie 4 mesiace vykonával funkciu streleckého inštruktora.
Do služby sa vrátil 15. 3. 1944, keď ho pridelili k 134. čs. stíhaciemu krídlu, s ktorým sa zúčastnil bojov počas invázie do Normandie. Počas tohto obdobia vykonal 26 bojových letov v trvaní 48 hodín, pri ktorých zostrelil 2 ½ lietadiel. 8. 7. 1944, zničil 3 bezpilotné strely V-1 počas jedného bojového letu. Po rozpustení čs. stíhacieho wingu a odoslaní jednotlivých perutí na odpočinok ho premiestnili k 312. čs. stíhacej peruti, kde už ako „čerstvý“ Flight Lieutenant (kapitán) prevzal velenie „B“ letky. Čs. letci aj počas odpočinku vykonávali operačnú činnosť, avšak spočiatku len v menšej intenzite. Predovšetkým vykonávali ozbrojený prieskum a útočné akcie. V menšej miere poskytovali ochranu spojeneckým bombardérom počas ich letov nad okupovaným územím kontinentálnej Európy.
Smika pri jednom z ich, konkrétne 3.9.1944, zostrelilo nemecké protilietadlové delostrelectvo v blízkosti letiska Gilze Rijen v Holandsku. S poškodeným strojom sa mu podarilo núdzovo pristáť pri Prinsebeeku. S pomocou miestnych vlastencov sa dostal 27.10.1944 na územie oslobodené americkou armádou. O dva dni neskôr ho letecky presunuli do Londýna. Velenie britského letectva jeho odhodlanie a úspechy v boji ocenilo 13. 11. 1944 vymenovaním za veliteľa britskej 127. stíhacej perute a povýšením do hodnosti Squadron Leader (major).
Na posledný bojový let štartoval 28. 11. 1944 o 09. 40 h na čele 12-ich Spitfirov jeho perute. Ich úlohou bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem – Hengele – Zwolle. Počas letu však nezistili žiaden pohyb nepriateľa. Veliteľ Smik sa však nehodlal vrátiť na letisko s plnými zásobníkmi. Rozhodol, že zaútočia na železničnú stanicu v Zwolle, a to aj napriek tomu, že bola chránená protilietadlovou obranou. Krátko po 11-tej hodine ako prvý zaútočil na cieľ, pričom jeho lietadlo, ako aj lietadlo jeho zástupcu, Belgičana F/O Henriho Taymansa, dostalo zásah. Ich stroje sa zrútili k zemi... Smikov Spitfire spadol do areálu farmy v Ittersume. Náš pilot v jeho troskách zahynul a vzhľadom na nejasnosti pri identifikácii tela Nemcami, bol pochovaný ako „neznámy Angličan“ na cintoríne De Kranenburg.
Smikova operačná služba sa tak skončila po 263 bojových letoch v súhrnnom čase 371,49 operačných hodín. Pri nich nepriateľovi zostrelil 10 lietadiel a 3 bezpilotné strely V-1 určite, ďalšie 2 lietadlá pravdepodobne a 3 stroje poškodil. Okrem toho zničil aj ďalšiu techniku nepriateľa.
Pochovaním Smika ako „neznámeho Angličana“ na cintoríne De Kranenburg sa však tento príbeh nekončí. V roku 1951 ostatky Smika, vzhľadom na zámenu s belgickým príslušníkom jeho letky, pochovali pod Taymansovým menom na cintoríne Brussel-Évere. Lietadlo s ostatkami belgického pilota, ktoré havarovalo v bahnitej priekope pri železničnej trati Kampen – Zwolle, a o ktorom sa dovtedy mylne domnievali, že tam je „pochovaný“ O. Smik, však vyzdvihli až 12. 5. 1965. Vtedy sa preukázalo, že ide o H. Taymansa a nie o O. Smika. Jeho telesné ostatky tak boli presunuté na vojnový cintorín v Adegem East v Belgicku. Na základe iniciatívy slovenských orgánov boli ostatky genmjr. in memoriam O. Smika slávnostne vyzdvihnuté a so všetkými vojenskými poctami 12. 9. 1994 prevezené do vlasti a uložené na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Fotografie: VHÚ-VHA Bratislava, PhDr. Jiří Rajlich, PhD.
Link:
https://www.teraz.sk/slovensko/pred-100-rokmi-sa-narodil-otto-smik-naj/605536-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch
https://www.teraz.sk/slovensko/pred-100-rokmi-sa-narodil-otto-smik-naj/605536-clanok.html
