Hrdina z Iwodžimy Sergeant Michael Strank

23.02.2020
Spomedzi vojenských osobností nášho seriálu do istej miery vyniká Michael Strank. Preslávil sa v ozbrojených silách ďaleko od svojho rodiska, ako občan cudzieho štátu, zahynul a jeho pamiatku si uctievajú v niektorých národných komunitách. Strank sa stal známym vďaka fotografii amerických vojakov, ktorí vztyčovali vlajku Spojených štátov pri kľúčovej bitke o japonský ostrov Iwodžima.

Michael Strank sa narodil 10. novembra 1919 v Jarabine vo vtedajšom Československu, odkiaľ ako šesťročné dieťa odišiel so svojimi rodičmi do USA, do Pensylvánie, kde jeho otec pracoval v železiarňach. Michael absolvoval základnú a strednú školu a potom si „odkrútil“ 18 mesiacov v Civilian Conservation Corps (Civilný ochranný zbor) a neskôr pracoval ako cestný robotník.

Do armády, konkrétne do námorníctva, vstúpil 6. októbra 1939 v Pittsburgu a podpísal záväzok na 4 roky. Po zvládnutí základného výcviku ho ako radového námorníka zaradili do štábnej roty (Headquarters Company) v Paris Island. Po povýšení na námorníka 1. triedy v januári 1941 krátko slúžil na základni Guantánamo na Kube, odkiaľ sa vrátil do USA v apríli 1941. Ešte v ten istý mesiac dosiahol hodnosť desiatnika a 26. januára 1942 ho povýšili do hodnosti sergeanta (rotmajstra). V apríli 1942 s 3. práporom 7. pluku námornej pechoty sa presunul do San Diega v Kalifornii, odkiaľ sa vydal na ďalekú cestu k ostrovom Tichého oceána. 31. mája 1942 pristál na Uvea, najväčšom ostrove v súostroví Wallis Island. V septembri 1942 sa zúčastnil na výsadkovej operácii a obsadení ostrova Pavuvu v súostroví Russell Islands (od 21. februára do 18. marca 1943) a okupácii Empress Augusta Bay od 1. 11. 1943 do 12. 1. 1944. 14. februára 1944 sa vrátil na oddych do USA do San Diega a dostal dovolenku, ktorú strávil s rodičmi a súrodencami v Pensylvánii. Po dovolenke ho pridelili k 5. divízii námornej pechoty a zaradili do výcviku na základni v Camp Pendleton na Hawai. Dňa 19. februára 1945 so svojou jednotkou dorazil na Iwodžimu.

Iwodžima je ostrov s rozlohou 8 štvorcových míľ (20,72 km2) približne 1 000 km južne od Tokia. Ostrov slúžil Japoncom ako dôležitý prvok obrany s radarovými stanicami a s dvoma pristávacími dráhami, čo znamenalo, že japonské stíhačky odtiaľ mohli atakovať americké bombardéry smerujúce na japonskú pevninu. Iwodžima bola posilnená silnou posádkou s 21 000 vojakmi, umiestnením rôznych prekážok, vybudovaním zákopového systému. Vrchol Suribachi bol posiaty bunkrami a spojovacími zákopmi. Americké námorníctvo sa na ostrove vylodilo 19. februára po trojdňovom ostreľovaní ostrova. Bitka o Iwodžimu bola jednou z najkrvavejších bitiek v Pacifiku. V bojoch zahynulo 6 800 amerických vojakov a 18 000 bolo zranených. Z 21 000 Japoncov len 200 bolo zajatých, ostatní prišli o život.

Dobyť najvyšší vrchol ostrova – Suribachi – mal za úlohu 28. pluk 5. divízie. Jeho príslušníci 21. februára dosiahli úpätie hory a v priebehu nasledujúceho dňa ju ovládli. 23. februára 1945 hliadka 40 príslušníkov z 2. práporu 28. pluku, vedená nadporučíkom Haroldom Schrierom, sa pripravovala na obsadenie vrcholu a vztýčenie zástavy USA. O 10.20 h bola zástava vztýčená. Krátko nato pplk. Chandler Johnson, veliteľ 2. práporu 28. pluku, rozhodol, aby z niektorej z lodí bola prinesená väčšia zástava. Dôvodom bolo, aby sa dala vidieť aj z väčšej vzdialenosti, čo by morálne vplývalo a povzbudzovalo aj ďalších amerických bojovníkov. Vlajku vo veľkosti 2,5 m x 1,4 m niesla na vrchol spojka pplk. Johnsona, námorník 1. tr. Rene Gagnon. K nemu bola pridelená 3-členná skupina serg. Michaela Stranka. Nová zástava mala byť vztýčená vo chvíli, keď originálna bude spustená. Strankova skupina ťažko zápasila s tvrdou zemou a sopečnými kameňmi, preto jej prišli na pomoc ďalší dvaja, spojka Gagnon a ešte jeden vojak a všetci šiesti sa namáhali, aby zástavu osadili. Tento okamih zachytil na známej fotografii fotoreportér Associated Press Joe Rosenthal. Nearanžovaná fotka, keď ani jednému vojakovi nevidieť do tváre, sa stala večným symbolom bojového odhodlania amerického námorníctva v druhej svetovej vojne.

Po ovládnutí Suribachi sa Michael Strank presunul so svojou jednotkou severnejšie. O niekoľko dní, 1. marca 1945, ho zasiahli črepiny delostreleckého granátu, keď do piesku kreslil mapu a svojim podriadeným vysvetľoval ich ďalší postup. Následkom zranenia podľahol a nedožil sa definitívneho dobytia ostrova, na ktorom vztyčoval zástavu. Pôvodne ho pochovali na cintoríne 5. divízie námornej pechoty. Jeho pozostatky boli 13. januára 1949 prenesené do cintorína v Arlingtone, kde našli svoj večný odpočinok najslávnejší Američania. Rozhodnutím senátu amerického štátu Pensylvánia z 13. februára 1995 bol v tomto štáte deň vztýčenia vlajky – 23. február – vyhlásený za deň Michaela Stranka.

Text: PhDr. František Cséfalvay, CSc., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.10/2010