Kapitán letectva Štefan ČAKANÝ (do r. 1941 CSÁKÁNYI)
Narodil sa 17. 3. 1912 v Žiline. Civilné vzdelanie získal na 8-ročnom reálnom gymnáziu s maturitou v Žiline, na ktorom študoval v rokoch 1926 – 1934. Po jeho skončení absolvoval 4 semestre Vysokej školy stavebno-inžinierskej v Prahe. Vysokoškolské štúdium ukončil I. štátnicou.
Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1935, keď ho prezentovali na vykonanie prezenčnej služby v rámci leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Od 1. 10. 1935 – 30. 6. 1936 frekventant Školy pre dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. V období výchovy na dôstojníka let. v zál. povýšený na slob. ašpiranta (1. 2. 1936) a des. ašpiranta (1. 7. 1936). Od 1. 7. 1936 premiestnený k letke 9 leteckého pluku 3. Dňom 30. 9. 1936 prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave ako vojenský akademik, kde bol až do 29. 8. 1937. V tento deň ho po skončení akadémie menovali za por. let. Tým istým dňom ho pridelili k 46. letke leteckého pluku 4 v Pardubiciach. Od 4. 10. 1937 do 21. 9. 1938 bol pridelený ako frekventant do aplikačného kurzu pre por. let. vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Pilot jednomiestnych lietadiel a absolvent kurzu lietania bez vidu. Po absolvovaní kurzu s veľmi dobrým prospechom (v poradí 3. z 30.) pridelený k leteckému pluku 4 a včlenený k 46. letke, kde slúžil až do 17. 3. 1939. Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho ako Slováka premiestnili na Slovensko k leteckému pluku 3.
Od 18. 3. 1939 určený za I. dôstojníka letky 15 v Žiline. V tejto funkcii zotrval do 27. 3. 1939, keď ho ustanovili za veliteľa letky 15 a veliteľa letiska Žilina. Od 13. 4. 1939 bol premiestnený k letke 45 a ustanovený za jej veliteľa. 15. 5. 1939 ho premiestnili k letke 49 a ustanovili za jej veliteľa. 31. 8. 1939 premiestnený k letke 12 s určením za I. dôstojníka letky. V rámci tejto letky účastník bojov proti Poľsku v septembri 1939. 1. 10. 1939 menovaný za poľného pozorovateľa letca a poľného pilota-letca. Od 2. 1. 1940 – 1. 3. 1940 ho odvelili v hodnosti npor. let. (1. 1. 1940) „na skúsenú“ do Nemecka. Po jej skončení príslušník letky 12 v Spišskej Novej Vsi. Po vyhlásení vojny ZSSR ho odoslali do poľa (7. 7. 1941), kde zotrval do 27. 10. 1941. Počas frontovej služby sa zúčastnil leteckých bojov v rámci letky 12. Od 15. 2. 1942 – 15. 4. 1942 absolvoval technický kurz pre dôstojníkov letectva pri Leteckom parku. Dňom 30. 6. 1942 bol premiestnený k Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, kde ho 1. 10. 1942 určili za veliteľa Školy leteckého dorastu. Od 15. 5. 1943 v hodnosti stot. let. (1. 1. 1943) premiestnený k Veliteľstvu vzdušných zbraní (VVZ) s určením za referenta leteckého oddelenia. Od 1. 7. 1943 – 28. 8. 1944 prednosta leteckého oddelenia, súčasne od 1. 1. 1944 aj spravodajský dôstojník VVZ. 1. 9. 1943 bol určený za letca ustanoveného na lietanie v noci. Od 15. 5. 1944 bol určený za prednostu spravodajského oddelenia VVZ.
Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku a účastník SNP. Pridelený k leteckej skupine mjr. gšt. J. Tótha. V období od 2. 10. 1944 – 27. 10. 1944 veliteľ poľného letiska Rohožná. Po tomto dni odišiel do hôr a zdržiaval sa na rôznych miestach.
2. 5. 1945 prezentovaný do čs. armády a prijímacou komisiou prijatý do čs. armády. Od 2. 5. 1945 do 15. 6. 1945 veliteľ školskej letky v LVS v Spišskej Novej Vsi. 16. 6. 1945 už v hodnosti škpt. let. (1. 5. 1945) určený za veliteľa letiska Malacky. Túto funkciu vykonával do 10. 9. 1946 (1. 8. 1946), keď ho pridelili k veliteľstvu leteckej oblasti 4 v Bratislave a ustanovili za prednostu oddelenia výstavby letísk pri veliteľstve Leteckej základne 4. Dňom 31. 7. 1947 ho premiestnili od 4. leteckej oblasti k III. leteckému okruhu, kde ho od 1. 8. 1947 ustanovili za prednostu 6. oddelenia veliteľstva III. leteckého okruhu. Po februári 1948 sa začala „meniť“ aj Čakaného vojenská kariéra. Od XI./1949 do I./1951 bol veliteľ leteckej roty leteckého spojovacieho pluku 1 v Jičíne. Potom až do prepustenia z čs. armády bol linkovým dôstojníkom výcvikového oddelenia leteckého spojovacieho pluku 1 v Hradci Králové a Havlíčkovom Brode. Dňom 31. 3. 1952 prepustený v hodnosti kapitána do zálohy.
V civile pracoval najskôr ako robotník-kopáč sond v Stavoprojekte Bratislava, potom sa vzhľadom na technické vzdelanie zamestnal ako projektant, resp. stavebný technik pre prieskumné práce.
Zomrel 18.8.1984 v Bratislava.
Text: pplk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 34-35. ISBN 978-80-89523-20-7.
Príslušník čs. brannej moci od 1. 10. 1935, keď ho prezentovali na vykonanie prezenčnej služby v rámci leteckého pluku 3 v Piešťanoch. Od 1. 10. 1935 – 30. 6. 1936 frekventant Školy pre dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. V období výchovy na dôstojníka let. v zál. povýšený na slob. ašpiranta (1. 2. 1936) a des. ašpiranta (1. 7. 1936). Od 1. 7. 1936 premiestnený k letke 9 leteckého pluku 3. Dňom 30. 9. 1936 prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave ako vojenský akademik, kde bol až do 29. 8. 1937. V tento deň ho po skončení akadémie menovali za por. let. Tým istým dňom ho pridelili k 46. letke leteckého pluku 4 v Pardubiciach. Od 4. 10. 1937 do 21. 9. 1938 bol pridelený ako frekventant do aplikačného kurzu pre por. let. vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Pilot jednomiestnych lietadiel a absolvent kurzu lietania bez vidu. Po absolvovaní kurzu s veľmi dobrým prospechom (v poradí 3. z 30.) pridelený k leteckému pluku 4 a včlenený k 46. letke, kde slúžil až do 17. 3. 1939. Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho ako Slováka premiestnili na Slovensko k leteckému pluku 3.
Od 18. 3. 1939 určený za I. dôstojníka letky 15 v Žiline. V tejto funkcii zotrval do 27. 3. 1939, keď ho ustanovili za veliteľa letky 15 a veliteľa letiska Žilina. Od 13. 4. 1939 bol premiestnený k letke 45 a ustanovený za jej veliteľa. 15. 5. 1939 ho premiestnili k letke 49 a ustanovili za jej veliteľa. 31. 8. 1939 premiestnený k letke 12 s určením za I. dôstojníka letky. V rámci tejto letky účastník bojov proti Poľsku v septembri 1939. 1. 10. 1939 menovaný za poľného pozorovateľa letca a poľného pilota-letca. Od 2. 1. 1940 – 1. 3. 1940 ho odvelili v hodnosti npor. let. (1. 1. 1940) „na skúsenú“ do Nemecka. Po jej skončení príslušník letky 12 v Spišskej Novej Vsi. Po vyhlásení vojny ZSSR ho odoslali do poľa (7. 7. 1941), kde zotrval do 27. 10. 1941. Počas frontovej služby sa zúčastnil leteckých bojov v rámci letky 12. Od 15. 2. 1942 – 15. 4. 1942 absolvoval technický kurz pre dôstojníkov letectva pri Leteckom parku. Dňom 30. 6. 1942 bol premiestnený k Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, kde ho 1. 10. 1942 určili za veliteľa Školy leteckého dorastu. Od 15. 5. 1943 v hodnosti stot. let. (1. 1. 1943) premiestnený k Veliteľstvu vzdušných zbraní (VVZ) s určením za referenta leteckého oddelenia. Od 1. 7. 1943 – 28. 8. 1944 prednosta leteckého oddelenia, súčasne od 1. 1. 1944 aj spravodajský dôstojník VVZ. 1. 9. 1943 bol určený za letca ustanoveného na lietanie v noci. Od 15. 5. 1944 bol určený za prednostu spravodajského oddelenia VVZ.
Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku a účastník SNP. Pridelený k leteckej skupine mjr. gšt. J. Tótha. V období od 2. 10. 1944 – 27. 10. 1944 veliteľ poľného letiska Rohožná. Po tomto dni odišiel do hôr a zdržiaval sa na rôznych miestach.
2. 5. 1945 prezentovaný do čs. armády a prijímacou komisiou prijatý do čs. armády. Od 2. 5. 1945 do 15. 6. 1945 veliteľ školskej letky v LVS v Spišskej Novej Vsi. 16. 6. 1945 už v hodnosti škpt. let. (1. 5. 1945) určený za veliteľa letiska Malacky. Túto funkciu vykonával do 10. 9. 1946 (1. 8. 1946), keď ho pridelili k veliteľstvu leteckej oblasti 4 v Bratislave a ustanovili za prednostu oddelenia výstavby letísk pri veliteľstve Leteckej základne 4. Dňom 31. 7. 1947 ho premiestnili od 4. leteckej oblasti k III. leteckému okruhu, kde ho od 1. 8. 1947 ustanovili za prednostu 6. oddelenia veliteľstva III. leteckého okruhu. Po februári 1948 sa začala „meniť“ aj Čakaného vojenská kariéra. Od XI./1949 do I./1951 bol veliteľ leteckej roty leteckého spojovacieho pluku 1 v Jičíne. Potom až do prepustenia z čs. armády bol linkovým dôstojníkom výcvikového oddelenia leteckého spojovacieho pluku 1 v Hradci Králové a Havlíčkovom Brode. Dňom 31. 3. 1952 prepustený v hodnosti kapitána do zálohy.
V civile pracoval najskôr ako robotník-kopáč sond v Stavoprojekte Bratislava, potom sa vzhľadom na technické vzdelanie zamestnal ako projektant, resp. stavebný technik pre prieskumné práce.
Zomrel 18.8.1984 v Bratislava.
Text: pplk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ-VHA Bratislava
Publikované CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 34-35. ISBN 978-80-89523-20-7.
