Major letectva Ondrej ĎUMBALA
Narodil sa 25. 11. 1912 v Hybe, okres Liptovský Mikuláš. V r. 1929 – 1933 absolvoval Štátnu čs. priemyselnú školu strojnícku v Košiciach, oddelenie A. Vyššia škola strojnícka.
V medzivojnovej čs. brannej moci absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe (1934) a VA (1936). V marci 1939, ešte pred rozbitím Č-SR, získal kvalifikáciu stíhacieho pilota. V čs. letectve slúžil v rámci stíhacej 37. letky leteckého pluku 3 gen. Milana Rastislava Štefánika.
Po vzniku Slovenského štátu sa stal veliteľom letky 37. Prvé skúsenosti v Nemecku získal ako veliteľ stíhacej letky 13. Od 4. 1. – 1. 3. 1940 v Leteckej stíhacej škole Schlessheim – ”A” Schule Klagenfurt. Od 25. 2. – 5. 7. 1942 absolvoval výcvik na lietadlá Bf 109 v Dánsku. Zúčastnil sa obrany Slovenska pred maďarskou agresiou, útoku na Poľsko v septembri1939, ako aj bojového nasadení proti ZSSR v r. 1941 a 1942 – 1943. V januári 1943 zostrelil 1 sovietske stíhacie lietadlo. 1. 4. 1943 ho povýšili na mjr. let. Velenie letky 13 v poli odovzdal stot. let. J. Páleníčkovi 20. 4. 1943. Po návrate z východného frontu prešiel niekoľkými veliteľskými a štábnymi funkciami (veliteľ výcviku na lietadlá Me 109; dôstojník poverený personálnou a materiálnou prípravou vystriedania letky 13 v poli a stiahnutím prebytočného materiálu z poľa; veliteľ cvičnej letky leteckého pluku a veliteľ letiska Piešťany – od 18. 11. 1943). V období po príchode z frontu si popri výkone funkcie zvyšoval odbornosť ako pilot. Zároveň sa podieľal aj na komisionálnom preberaní a zalietavaní rôznych typov lietadiel. Od 1. 1. 1944, po odchode mjr. let. J. Trnku na VVŠ do Bukurešti, dočasný veliteľ Leteckej školy.
Zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania. Od 29. 8. 1944 príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Dňa 7. 9. 1944 ho ustanovili za zástupcu veliteľa leteckých zbraní mjr. gšt. J. Tótha a súčasne za veliteľa leteckej skupiny. Počas Povstania sa prejavil ako letecký odborník a organizátor všestranného logistického zabezpečenia letectva. Koordinoval riadenie letov pri príletoch sovietskych lietadiel na letisko Tri Duby. Po 28. 10. 1944 pôsobil v horách, kde ešte pred Povstaním pripravil obydlia a zásoby proviantu, výstroja a výzbroje. Neskôr zo zdravotných dôvodov, v ťažkých podmienkach zimy, opustil hory a vrátil sa do rodného kraja. Skrýval sa v Liptovskom Sv. Mikuláši. Napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom spolupracoval s odbojármi v Liptovskom Mikuláši, v rodnej obci Hybe, ako aj s partizánskym oddielom Vysoké Tatry. 10. 1. 1945 ho zatklo nemecké Gestapo v Liptovskom Sv. Mikuláši. Následne ho väznili a vypočúvali v Liptovskom Sv. Mikuláši, Ružomberku a v Bratislave. V 2. polovici februára 1945 ho údajne s ďalšími slovenskými dôstojníkmi odtransportovali z Bratislavy na neznáme miesto. Úradne vyhlásený za mŕtveho dňom 28. 3. 1945.
Text: pplk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 58. ISBN 978-80-89523-20-7.
V medzivojnovej čs. brannej moci absolvoval Školu pre dôstojníkov pechoty v zálohe (1934) a VA (1936). V marci 1939, ešte pred rozbitím Č-SR, získal kvalifikáciu stíhacieho pilota. V čs. letectve slúžil v rámci stíhacej 37. letky leteckého pluku 3 gen. Milana Rastislava Štefánika.
Po vzniku Slovenského štátu sa stal veliteľom letky 37. Prvé skúsenosti v Nemecku získal ako veliteľ stíhacej letky 13. Od 4. 1. – 1. 3. 1940 v Leteckej stíhacej škole Schlessheim – ”A” Schule Klagenfurt. Od 25. 2. – 5. 7. 1942 absolvoval výcvik na lietadlá Bf 109 v Dánsku. Zúčastnil sa obrany Slovenska pred maďarskou agresiou, útoku na Poľsko v septembri1939, ako aj bojového nasadení proti ZSSR v r. 1941 a 1942 – 1943. V januári 1943 zostrelil 1 sovietske stíhacie lietadlo. 1. 4. 1943 ho povýšili na mjr. let. Velenie letky 13 v poli odovzdal stot. let. J. Páleníčkovi 20. 4. 1943. Po návrate z východného frontu prešiel niekoľkými veliteľskými a štábnymi funkciami (veliteľ výcviku na lietadlá Me 109; dôstojník poverený personálnou a materiálnou prípravou vystriedania letky 13 v poli a stiahnutím prebytočného materiálu z poľa; veliteľ cvičnej letky leteckého pluku a veliteľ letiska Piešťany – od 18. 11. 1943). V období po príchode z frontu si popri výkone funkcie zvyšoval odbornosť ako pilot. Zároveň sa podieľal aj na komisionálnom preberaní a zalietavaní rôznych typov lietadiel. Od 1. 1. 1944, po odchode mjr. let. J. Trnku na VVŠ do Bukurešti, dočasný veliteľ Leteckej školy.
Zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania. Od 29. 8. 1944 príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Dňa 7. 9. 1944 ho ustanovili za zástupcu veliteľa leteckých zbraní mjr. gšt. J. Tótha a súčasne za veliteľa leteckej skupiny. Počas Povstania sa prejavil ako letecký odborník a organizátor všestranného logistického zabezpečenia letectva. Koordinoval riadenie letov pri príletoch sovietskych lietadiel na letisko Tri Duby. Po 28. 10. 1944 pôsobil v horách, kde ešte pred Povstaním pripravil obydlia a zásoby proviantu, výstroja a výzbroje. Neskôr zo zdravotných dôvodov, v ťažkých podmienkach zimy, opustil hory a vrátil sa do rodného kraja. Skrýval sa v Liptovskom Sv. Mikuláši. Napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom spolupracoval s odbojármi v Liptovskom Mikuláši, v rodnej obci Hybe, ako aj s partizánskym oddielom Vysoké Tatry. 10. 1. 1945 ho zatklo nemecké Gestapo v Liptovskom Sv. Mikuláši. Následne ho väznili a vypočúvali v Liptovskom Sv. Mikuláši, Ružomberku a v Bratislave. V 2. polovici februára 1945 ho údajne s ďalšími slovenskými dôstojníkmi odtransportovali z Bratislavy na neznáme miesto. Úradne vyhlásený za mŕtveho dňom 28. 3. 1945.
Text: pplk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ–VHA Bratislava
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 58. ISBN 978-80-89523-20-7.
