Plukovník Ing. Ladislav HRON (BŐHMER)
Narodil sa 20. 4. 1913 v Podbrezovej. Civilné vzdelanie ukončil 21. 6. 1933 maturitou na 4-ročnej štátnej Vyššej priemyselnej škole, odbor strojný v Bratislave.
Príslušník čs. brannej moci od 16. 7. 1934, keď ho ako nováčika prezentovali na vykonanie prezenčnej služby. Týmto dňom ho zaradili k leteckému pluku 3 v Piešťanoch. Od 16. 7. 1934 – 15. 4. 1935 frekventant Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove (VLU). V období výchovy na dôstojníka letectva v zálohe ho povýšili na slobodníka ašpiranta (28. 10. 1934) a desiatnika ašpiranta (11.4.1935). 15. 4. 1936 ho premiestnili k letke 15 leteckého pluku 3 v Košiciach ako pozorovateľa. 1. 5. 1935 bol menovaný za pozorovateľa letca. 15. 11. 1935 bol premiestnený v hodnosti čatára ašpiranta (3. 9. 1935) ako pozorovateľ k letke 64, kde zotrval až do 28. 2. 1936. Od 1. 1. 1936 Hrona povýšili na podporučíka letectva prezenčnej služby. Od 29. 2. 1936 – 16. 7. 1936 pozorovateľ letec letky 12 leteckého pluku 3. 1. 5. 1936 bol menovaný za poľného pozorovateľa letca. 16. 7. 1936, po ukončení prezenčnej služby, L. Hrona preložili do I. zálohy. Od 28. 6. 1936 – 22. 7. 1936 vykonal ako podporučík letectva v zálohe 1. pravidelné cvičenie v zbrani. 1. 1. 1937 bol prijatý do dobrovoľnej ďalšej činnej služby. Od 15. 2. 1937 bol premiestnený k letke 61. 28. 7. 1937 absolvoval v Prahe kurz lietania v noci a podľa prístrojov pre pozorovateľov. 30. 9. 1937 L. Hrona prijali ako vojenského akademika do Vojenskej akadémie. 14. 8. 1938, po skončení akadémie, bol povýšený do hodnosti poručíka letectva a včlenený k letke 72 leteckého pluku 6 v Prahe. V čase mobilizáciebol ako 1. dôstojník letky 72 na poľnom letisku v Užiciach. 3. 1. 1939 bol odoslaný do aplikačného kurzu pre poručíkov letectva v VLU v Prostějove, kde však zotrval len do 15. 3. 1939.
Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava bol ako Slovák premiestnený na Slovensko a zaradený k leteckému pluku 3 v Piešťanoch. 20. 3. 1939 bol menovaný za veliteľa letky 64 v Piešťanoch. Od 15. 4. 1940 bol ustanovený za veliteľa náhradnej letky a dňom 28. 6. 1940 si zmenil priezvisko Bőhmer na Hron. 1. 8. 1940 v hodnosti nadporučíka letectva za veliteľa technickej letky v Piešťanoch. 1. 10. 1940 bol menovaný za pilota letca a tým istým dňom určený za profesora v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach. V roku 1940 absolvoval kurz pozorovateľov letectva v Briegu v Nemecku. 1. 9. 1941 bol určený k stíhacím letcom. Od 1. 1. 1942 – 30. 6. 1942 bol veliteľom letiska Lyska v Kamenici nad Cirochou. Od 30. 6. 1942 príslušník leteckého pluku, s určením pre letku 12. 1. 9. 1942 bol menovaný za poľného pilota letca. Od 5. 10. 1942 – 3. 12. 1942 vykonával funkciu veliteľa stíhacích rojov vo Vajnoroch, postavených pre OPL Bratislavy. Od 3. 12. 1942 – 15. 3. 1943 veliteľ letky 12 v Spišskej Novej Vsi. Dňom 16. 3. 1943 bol v hodnosti stotníka letectva ustanovený za veliteľa letky 11 patriacej do Skupiny vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii. Velenie letky prevzal od majora letectva Mikuláša Guljaniča dňom 30. 4. 1943. Z východného frontu sa vrátil 22. 10. 1943. Funkciu veliteľa letky 11 vykonával až do 15. 3. 1944, keď ho premiestnili k Veliteľstvu vzdušných zbraní do Trenčína ako prednostu leteckého oddelenia. V tejto funkcii spolupracoval na prípravách ozbrojeného vystúpenia v rámci slovenského letectva s majorom generálneho štábu Jozefom Tóthom.
Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku a účastník SNP vo funkčnom zaradení ako náčelník štábu leteckej skupiny. 28. 10. 1944 bol povýšený na štábneho kapitána letectva. Od 28. 10. 1944 – 28. 2. 1945 náčelník štábu III. práporu 2. čs. partizánslej brigády. Od 15. 3. 1945 – 1. 6. 1945 veliteľ výcvikovej perute Leteckého výcvikového strediska v Spišskej Novej Vsi.
1. 6. 1945 bol premiestnený k MNO – HŠ veliteľstva letectva ako referent výcvikového oddelenia a osobného oddelenia v Prahe. 28. 10. 1945 bol povýšený na majora letectva. Od 30. 10. 1945 – 26. 6. 1948 frekventant Vysokej školy válečnej v Prahe. 16. 7. 1948 trvale pridelený k veliteľstvu III. leteckého okruhu a ustanovený za prednostu 1. oddelenia. Od novembra 1950 do 31. 12. 1957 náčelník štábu 3. leteckej technickej divízie v Piešťanoch. Z čs. armády ho prepustili do zálohy v hodnosti plukovníka (28. 2. 1954) k 31. 12. 1957.
V civilnom živote pracoval v rôznych administratívno-hospodárskych pracovných pozíciách. Zomrel 31. 1. 1979 v Bratislave.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 94-95. ISBN 978-80-89523-20-7.
Príslušník čs. brannej moci od 16. 7. 1934, keď ho ako nováčika prezentovali na vykonanie prezenčnej služby. Týmto dňom ho zaradili k leteckému pluku 3 v Piešťanoch. Od 16. 7. 1934 – 15. 4. 1935 frekventant Školy na výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove (VLU). V období výchovy na dôstojníka letectva v zálohe ho povýšili na slobodníka ašpiranta (28. 10. 1934) a desiatnika ašpiranta (11.4.1935). 15. 4. 1936 ho premiestnili k letke 15 leteckého pluku 3 v Košiciach ako pozorovateľa. 1. 5. 1935 bol menovaný za pozorovateľa letca. 15. 11. 1935 bol premiestnený v hodnosti čatára ašpiranta (3. 9. 1935) ako pozorovateľ k letke 64, kde zotrval až do 28. 2. 1936. Od 1. 1. 1936 Hrona povýšili na podporučíka letectva prezenčnej služby. Od 29. 2. 1936 – 16. 7. 1936 pozorovateľ letec letky 12 leteckého pluku 3. 1. 5. 1936 bol menovaný za poľného pozorovateľa letca. 16. 7. 1936, po ukončení prezenčnej služby, L. Hrona preložili do I. zálohy. Od 28. 6. 1936 – 22. 7. 1936 vykonal ako podporučík letectva v zálohe 1. pravidelné cvičenie v zbrani. 1. 1. 1937 bol prijatý do dobrovoľnej ďalšej činnej služby. Od 15. 2. 1937 bol premiestnený k letke 61. 28. 7. 1937 absolvoval v Prahe kurz lietania v noci a podľa prístrojov pre pozorovateľov. 30. 9. 1937 L. Hrona prijali ako vojenského akademika do Vojenskej akadémie. 14. 8. 1938, po skončení akadémie, bol povýšený do hodnosti poručíka letectva a včlenený k letke 72 leteckého pluku 6 v Prahe. V čase mobilizáciebol ako 1. dôstojník letky 72 na poľnom letisku v Užiciach. 3. 1. 1939 bol odoslaný do aplikačného kurzu pre poručíkov letectva v VLU v Prostějove, kde však zotrval len do 15. 3. 1939.
Vzhľadom na rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava bol ako Slovák premiestnený na Slovensko a zaradený k leteckému pluku 3 v Piešťanoch. 20. 3. 1939 bol menovaný za veliteľa letky 64 v Piešťanoch. Od 15. 4. 1940 bol ustanovený za veliteľa náhradnej letky a dňom 28. 6. 1940 si zmenil priezvisko Bőhmer na Hron. 1. 8. 1940 v hodnosti nadporučíka letectva za veliteľa technickej letky v Piešťanoch. 1. 10. 1940 bol menovaný za pilota letca a tým istým dňom určený za profesora v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach. V roku 1940 absolvoval kurz pozorovateľov letectva v Briegu v Nemecku. 1. 9. 1941 bol určený k stíhacím letcom. Od 1. 1. 1942 – 30. 6. 1942 bol veliteľom letiska Lyska v Kamenici nad Cirochou. Od 30. 6. 1942 príslušník leteckého pluku, s určením pre letku 12. 1. 9. 1942 bol menovaný za poľného pilota letca. Od 5. 10. 1942 – 3. 12. 1942 vykonával funkciu veliteľa stíhacích rojov vo Vajnoroch, postavených pre OPL Bratislavy. Od 3. 12. 1942 – 15. 3. 1943 veliteľ letky 12 v Spišskej Novej Vsi. Dňom 16. 3. 1943 bol v hodnosti stotníka letectva ustanovený za veliteľa letky 11 patriacej do Skupiny vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii. Velenie letky prevzal od majora letectva Mikuláša Guljaniča dňom 30. 4. 1943. Z východného frontu sa vrátil 22. 10. 1943. Funkciu veliteľa letky 11 vykonával až do 15. 3. 1944, keď ho premiestnili k Veliteľstvu vzdušných zbraní do Trenčína ako prednostu leteckého oddelenia. V tejto funkcii spolupracoval na prípravách ozbrojeného vystúpenia v rámci slovenského letectva s majorom generálneho štábu Jozefom Tóthom.
Od 29. 8. 1944 príslušník 1. čs. armády na Slovensku a účastník SNP vo funkčnom zaradení ako náčelník štábu leteckej skupiny. 28. 10. 1944 bol povýšený na štábneho kapitána letectva. Od 28. 10. 1944 – 28. 2. 1945 náčelník štábu III. práporu 2. čs. partizánslej brigády. Od 15. 3. 1945 – 1. 6. 1945 veliteľ výcvikovej perute Leteckého výcvikového strediska v Spišskej Novej Vsi.
1. 6. 1945 bol premiestnený k MNO – HŠ veliteľstva letectva ako referent výcvikového oddelenia a osobného oddelenia v Prahe. 28. 10. 1945 bol povýšený na majora letectva. Od 30. 10. 1945 – 26. 6. 1948 frekventant Vysokej školy válečnej v Prahe. 16. 7. 1948 trvale pridelený k veliteľstvu III. leteckého okruhu a ustanovený za prednostu 1. oddelenia. Od novembra 1950 do 31. 12. 1957 náčelník štábu 3. leteckej technickej divízie v Piešťanoch. Z čs. armády ho prepustili do zálohy v hodnosti plukovníka (28. 2. 1954) k 31. 12. 1957.
V civilnom živote pracoval v rôznych administratívno-hospodárskych pracovných pozíciách. Zomrel 31. 1. 1979 v Bratislave.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 94-95. ISBN 978-80-89523-20-7.
