Podplukovník vo výslužbe Peter GAŠPAROVIČ
Narodil sa 3. 7. 1913 vo Veľkej Lehote, okres Prievidza. Úplné stredoškolské vzdelanie získal absolvovaním Čs. štátneho reálneho gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne v r. 1935.
1. 10. 1935 nastúpil na výkon prezenčnej služby. Od 1. 10. 1935 – 28. 6. 1936 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Po jej skončení vykonával službu v rámci letky 10 v Nitre. 1. 7. 1936 bol menovaný za pozorovateľa letca. Dňa 30. 9. 1936 bol prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937. Týmto dňom ho menovali za poručíka letectva a včlenili k 85. letke. Od X./1937 – VI./1938 absolvoval aplikačný kurz pre poručíkov letectva vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. 15. 7. 1938 ho premiestnili k 71. letke, kde ho zaradili na funkciu nižšieho dôstojníka letky. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota letca. Vzhľadom na rozpad Č-SR a vznik Slovenské štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 18. 3. 1939 ako dôstojníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Po príchode na Slovensko ho zaradili k letke 10 leteckého pluku. Odtiaľ ho 1. 9. 1939 pridelili k Leteckému skladu, kde ho 25. 9. 1939 ustanovili za veliteľa pomocnej letky. 1. 10. 1939 bol povýšili na nadporučíka letectva a menovali za poľného pozorovateľa letca a poľného pilota letca. 15. 4. (20. 4.) 1940 ho premiestnili k MNO – Vzdušnému úradu a Veliteľstvu vzdušných zbraní. 1. 5. 1940 bol ustanovený za prednostu osobného oddelenia Vzdušného úradu a Veliteľstva vzdušných zbraní v Bratislave. Od 15. 8. 1941 – 31. 8. 1941 v poli, ako pilot letky 1 „Hektor“. Od 3. 11. 1941 – 31. 12. 1942 vykonával funkciu I. pobočníka veliteľa leteckého pluku 4. 4. 1942 bol ustanovený za veliteľa náhradnej perute leteckého pluku. 1. 1. 1943 ho povýšili na stotníka letectva. 31. 3. 1943 ho ustanovili za veliteľa letky 3 v Nitre. 28. 6. 1943 bol odoslaný do poľa ako veliteľ letky 41. Z poľa sa vrátil v 2. dekáde novembra 1943. 1. 1. 1944 ho ustanovili za veliteľa letky 41 v Poprade. Od 1. 3. – 30. 8. 1944 ho trvale pridelili k Veliteľstvu divíznej oblasti 2 v Prešove. 30. 8. 1944 preletel na stranu sovietskej Červenej armády a vstúpil do čs. zahraničnej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a ako strelníka ho preložili do I. zálohy.
Po skončení vojny ho prijali do čs. armády a 29. 10. 1945 ustanovili za dočasného zástupcu veliteľa náhradného leteckého pluku v Poprade. 1. 1. 1946 ho povýšili na štábneho kapitána letectva. Od 15. 2. 1946 – 15. 5. 1946 bol v preškoľovacom pilotnom kurze na lietadlá C-2 a C-3. Od 15. 5. 1946 – 31. 9. 1946 ho pridelili k Leteckému učilišťu – II. školnej peruti. Od 31. 9. 1946 – 15. 12. 1946 vykonával funkciu veliteľa čaty vo Vojenskej leteckej akadémii v Hradci Králové. 15. 12. 1946 ho premiestnili k leteckému pluku 44 a ustanovili za jeho dočasného veliteľa. 6. 2. 1947 bol povýšený na majora letectva (s účinnosťou a poradím od 1. 4. 1946). Po nástupe komunistickej strany k moci došlo v jeho vojenskej kariére k zásadnej zmene. 30. 4. 1948 ho zbavili výkonu činnej vojenskej služby a zastavili výplatu služobných pôžitkov. 1. 5. 1948 ho dali na dovolenku s čakaním. 1. 6. 1948 ho prepustili z kategórie výkonných letcov. 1. 9. 1948 preložili do zálohy ako majora letectva v zálohe z dôvodu, že „nenašiel kladný pomer k ľudovodemokratickému poriadku republiky“. 1. 6. 1950 mu odňali hodnosť majora letectva v zálohe a opäť sa stal vojakom v zálohe. Po novembri 1989 ho rehabilitovali a povýšili do hodnosti podplukovníka vo výslužbe (1990). Zomrel 6. 10. 2000.
1. 10. 1935 nastúpil na výkon prezenčnej služby. Od 1. 10. 1935 – 28. 6. 1936 absolvoval Školu pre výchovu dôstojníkov letectva v zálohe vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. Po jej skončení vykonával službu v rámci letky 10 v Nitre. 1. 7. 1936 bol menovaný za pozorovateľa letca. Dňa 30. 9. 1936 bol prijatý do Vojenskej akadémie v Hraniciach, ktorú skončil 29. 8. 1937. Týmto dňom ho menovali za poručíka letectva a včlenili k 85. letke. Od X./1937 – VI./1938 absolvoval aplikačný kurz pre poručíkov letectva vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove. 15. 7. 1938 ho premiestnili k 71. letke, kde ho zaradili na funkciu nižšieho dôstojníka letky. 1. 8. 1938 bol menovaný za pilota letca. Vzhľadom na rozpad Č-SR a vznik Slovenské štátu a Protektorátu Čechy a Morava ho 18. 3. 1939 ako dôstojníka slovenskej národnosti odoslali na Slovensko.
Po príchode na Slovensko ho zaradili k letke 10 leteckého pluku. Odtiaľ ho 1. 9. 1939 pridelili k Leteckému skladu, kde ho 25. 9. 1939 ustanovili za veliteľa pomocnej letky. 1. 10. 1939 bol povýšili na nadporučíka letectva a menovali za poľného pozorovateľa letca a poľného pilota letca. 15. 4. (20. 4.) 1940 ho premiestnili k MNO – Vzdušnému úradu a Veliteľstvu vzdušných zbraní. 1. 5. 1940 bol ustanovený za prednostu osobného oddelenia Vzdušného úradu a Veliteľstva vzdušných zbraní v Bratislave. Od 15. 8. 1941 – 31. 8. 1941 v poli, ako pilot letky 1 „Hektor“. Od 3. 11. 1941 – 31. 12. 1942 vykonával funkciu I. pobočníka veliteľa leteckého pluku 4. 4. 1942 bol ustanovený za veliteľa náhradnej perute leteckého pluku. 1. 1. 1943 ho povýšili na stotníka letectva. 31. 3. 1943 ho ustanovili za veliteľa letky 3 v Nitre. 28. 6. 1943 bol odoslaný do poľa ako veliteľ letky 41. Z poľa sa vrátil v 2. dekáde novembra 1943. 1. 1. 1944 ho ustanovili za veliteľa letky 41 v Poprade. Od 1. 3. – 30. 8. 1944 ho trvale pridelili k Veliteľstvu divíznej oblasti 2 v Prešove. 30. 8. 1944 preletel na stranu sovietskej Červenej armády a vstúpil do čs. zahraničnej armády. 20. 10. 1944 mu na Slovensku v neprítomnosti odňali hodnosť stotníka letectva a ako strelníka ho preložili do I. zálohy.
Po skončení vojny ho prijali do čs. armády a 29. 10. 1945 ustanovili za dočasného zástupcu veliteľa náhradného leteckého pluku v Poprade. 1. 1. 1946 ho povýšili na štábneho kapitána letectva. Od 15. 2. 1946 – 15. 5. 1946 bol v preškoľovacom pilotnom kurze na lietadlá C-2 a C-3. Od 15. 5. 1946 – 31. 9. 1946 ho pridelili k Leteckému učilišťu – II. školnej peruti. Od 31. 9. 1946 – 15. 12. 1946 vykonával funkciu veliteľa čaty vo Vojenskej leteckej akadémii v Hradci Králové. 15. 12. 1946 ho premiestnili k leteckému pluku 44 a ustanovili za jeho dočasného veliteľa. 6. 2. 1947 bol povýšený na majora letectva (s účinnosťou a poradím od 1. 4. 1946). Po nástupe komunistickej strany k moci došlo v jeho vojenskej kariére k zásadnej zmene. 30. 4. 1948 ho zbavili výkonu činnej vojenskej služby a zastavili výplatu služobných pôžitkov. 1. 5. 1948 ho dali na dovolenku s čakaním. 1. 6. 1948 ho prepustili z kategórie výkonných letcov. 1. 9. 1948 preložili do zálohy ako majora letectva v zálohe z dôvodu, že „nenašiel kladný pomer k ľudovodemokratickému poriadku republiky“. 1. 6. 1950 mu odňali hodnosť majora letectva v zálohe a opäť sa stal vojakom v zálohe. Po novembri 1989 ho rehabilitovali a povýšili do hodnosti podplukovníka vo výslužbe (1990). Zomrel 6. 10. 2000.
Text: plk. v. v. PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ – OVHV
Foto: VHÚ – VHA
Publikované: CSÉFALVAY, František a kol. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013, s. 72-73. ISBN 978-80-89523-20-7.
